Charakteristika laissez-faire ekonomiky

Minimálna regulácia: V laissez-faire ekonomike vláda zasahuje do hospodárstva čo najmenej. To znamená nízku úroveň regulácie a zásahov, ako sú obmedzenia obchodu, cien či kontroly priemyslu.

Slobodný trh: Dôležitým prvkom je slobodný trh, kde ponuka a dopyt určujú ceny a alokáciu zdrojov bez vládneho zasahovania.

Súkromné vlastníctvo: Laissez-faire ekonomika podporuje súkromné vlastníctvo a podnikanie ako kľúčové pre ekonomický rast a prosperitu.

Otvorený obchod: Propaguje sa otvorený obchod bez obchodných bariér, ako sú clá alebo kvóty.

Obmedzená úloha vlády: V takomto systéme má vláda len obmedzenú úlohu, obyčajne sa obmedzuje na zabezpečenie právnej ochrany, obrany a verejnej bezpečnosti.

Kritika laissez-faire ekonomiky

Nerovnosti: Kritici argumentujú, že laissez-faire ekonomika vedie k zvýšeniu sociálnych a ekonomických nerovností, pretože bohatstvo a moc sa sústreďujú v rukách niekoľkých.

Nevyužívané sociálne a environmentálne normy: Bez dostatočnej regulácie môže dôjsť k zneužívaniu pracovnej sily, zanedbávaniu bezpečnostných a environmentálnych štandardov ak iným negatívnym externým vplyvom.

Ekonomické krízy: Niektorí ekonómovia tvrdia, že úplný laissez-faire prístup môže viesť k ekonomickým krízam, keďže trh nie je vždy efektívny pri samo-regulácii a môže dochádzať k extrémnym výkyvom v ekonomike.

Laissez-faire ekonomika je teda viac ideologickým ideálom než reálnym stavom akejkoľvek modernej ekonomiky. Dnešné hospodárstva sú obvykle zmiešané, čo znamená, že kombinujú prvky slobodného trhu s určitým stupňom vládneho zásahu a regulácie.