Kľúčové myšlienky keynesiánstva

Zamestnanosť a nezamestnanosť: Keynesiánska teória zdôrazňuje, že trh nemusí vždy dosahovať plnú zamestnanosť samospádom. Zvýšená spotreba a investície môžu byť podnietené vládnymi intervenciami, aby sa stimulovala ekonomika a znížila nezamestnanosť.

Dopyt a spotreba: Podľa Keynesa môže vysoká nezamestnanosť vzniknúť v dôsledku nedostatočného celkového dopytu. Vláda a ďalšie inštitúcie môžu stimulovať ekonomiku zvyšovaním dopytu pomocou verejných investícií, zvýšenej vládnej spotreby alebo znížením úrokových sadzieb.

Vládne intervencie: Keynesiánska ekonomika zdôrazňuje dôležitosť vládnych intervencií na reguláciu ekonomiky. V prípade recesie môže vláda zvyšovať svoje výdavky a stimulovať hospodárstvo. V období inflácie môže naopak upravovať výdavky a obmedzovať inflačné tlaky.

Multiplikačné efekty: Keynesiánska teória poukazuje na tzv. multiplikačné efekty, ktoré vznikajú zvlášť v dôsledku verejných investícií. Keďže firmy a domácnosti získavajú príjmy z týchto investícií, zvyšujú svoje vlastné výdavky, čo následne stimuluje ďalšie hospodárske aktivity.

Prvotný vs. druhotný dopyt: Keynesianska teória rozlišuje medzi prvotným a druhotným dopytom. Prvotný dopyt predstavuje priamu spotrebu alebo investície, zatiaľ čo druhotný dopyt vzniká v dôsledku multiplikačných efektov, keď sa prvotný dopyt premieta do ďalších vrstiev ekonomiky.

Keynesiánstvo bolo využívané v rôznych obdobiach ako základ pre ekonomické politiky najmä po druhej svetovej vojne a v období hospodárskej krízy v 20. storočí. Teória však nie je bez kontroverzií, a niektoré ekonomické školy a odborníci argumentujú, že v niektorých prípadoch môže keynesiánska politika viesť k nežiaducim dôsledkom.