Globálne otepľovanie

Globálne otepľovanie je pojem, ktorý označuje dlhodobé otepľovanie klimatického systému Zeme, ktoré sa pozoruje od predindustriálneho obdobia (od rokov 1850 až 1900), v dôsledku ľudskej činnosti. Tento pojem sa často používa zameniteľne s pojmom zmena klímy.[1] K zmene klímy dochádzalo aj v minulosti, ale súčasné zmeny sú podstatne rýchlejšie. Hlavnou príčinou sú emisie skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého (CO2). Väčšina týchto emisii vzniká spaľovaním fosílnych palív (akými je uhlie, ropa a plyn) a rozsiahlym odlesňovaním.[2] Ďalej tam patrí napríklad poľnohospodárstvo, výroba ocele a výroba cementu.[3] K zvyšovaniu teploty prispievajú aj spätné klimatické väzby, ako je napríklad úbytok snehovej pokrývky odrážajúcej slnečné žiarenie a uvoľňovanie oxidu uhličitého z lesov postihnutých suchom. Tieto faktory spoločne zosilňujú globálne otepľovanie.[4]

Obsah

Dôsledky globálneho otepľovania

Očakáva sa, že zvyšujúce sa koncentrácie skleníkových plynov budú mať významný vplyv na svetovú klímu v najbližších desaťročiach až storočiach. Dôkazy z dlhodobo monitorovacích štúdií naznačujú, že klíma je posledné desaťročia skutočne anomálna a že klimatické zmeny už ovplyvňujú fyziológiu, rozmnožovanie a fenológiu druhov.[5]

Na miestach, ako sú koralové útesy, hory a Arktída, sú mnohé druhy nútené presúvať sa alebo vymierajú v dôsledku zmeny klímy.[6] Zvýšené teploty vody a vzduchu sú spojené so zvýšenou frekvenciou bielenia koralov,[7] topenia permafrostu, ústupu ľadovcov a úbytku morského ľadu.[8] Ďalej sú prítomné častejšie vlny horúčav, nárast zrážok a búrok, zvýšená hladina morí (len za 100 rokov stúpla celosvetovo o 10-25cm) a takisto zvýšená frekvencia a intenzita mnohých extrémnych klimatických javov, kde patrí napr. výskyt tornád, povodní a pod.[9] Vo väčšom množstve sa vyskytujú aj lesné požiare.[10]

Reakcia na globálne otepľovanie - zmierňovanie následkov (mitigácia)

Zmenu klímy možno zmierniť znížením emisií skleníkových plynov a posilnením prepadov, ktoré pohlcujú skleníkové plyny z atmosféry.[11] Väčšina scenárov a stratégií predpokladá výrazné zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie v kombinácii so zvýšením opatrení v oblasti energetickej účinnosti, ktoré by prinieslo potrebné zníženie emisií skleníkových plynov.[12] Na zníženie tlaku na ekosystémy a zvýšenie ich schopnosti pohlcovať uhlík by bolo potrebné vykonať zmeny aj v poľnohospodárstve a lesníctve,[13] napríklad zabrániť odlesňovaniu a obnoviť prírodné ekosystémy zalesňovaním.[14]

Zdroje:

[1] SHAFTEL, H. 2022. Overview: Weather, Global Warming and Climate Change, [online]. In Climate Change: Vital Signs of the Planet, 2022. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: https://climate.nasa.gov/resources/global-warming-vs-climate-change/.

[2] HOUGHTON, J. 2005. Global warming, [online]. In IOP Publishing Ltd, vol. 68, no. 8, 2005. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/0034-4885/68/6/R02/meta.

[3] RITCHIE, H. 2020. Sector by sector: where do global greenhouse gas emissions come from?, [online]. In Our World in Data. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: https://ourworldindata.org/ghg-emissions-by-sector.

[4] IPCC AR6 WG1 – Technical Summary, [online]. In IPCC, 2021. p 69. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/downloads/report/IPCC_AR6_WGI_TS.pdf.

[5] HUGHES, L. 2000. Biological consequences of global warming: is the signal already, [online]. In Trends in Ecology & Evolution, vol. 15, no. 2, p 56-61, 2000. Dostupné z: https://www.cell.com/trends/ecology-evolution/fulltext/S0169-5347(99)01764-4?_returnURL=https%3A%2F%2Flinkinghub.elsevier.com%2Fretrieve%2Fpii%2FS0169534799017644%3Fshowall%3Dtrue.

[6] EPA. 2017.Climate Impacts on Ecosystems, [online]. In US EPA, 2017. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: https://19january2017snapshot.epa.gov/climate-impacts/climate-impacts-ecosystems_.html.

[7] WILKINSON C. et al. 1998. Ecological and socioeconomic impacts of 1998 coral mortality in the Indian Ocean: an ENSO impact and a warning of future change?, [online]. In Ambio, vol. 28, no. 2. p 188-196. 1999; Dostupné z: http://www.reefcheck.org/wp-content/uploads/2020/07/Ambio1999.pdf.

[8] IPCC SROCC, 2019, [online]. In IPCC, 2019. p 18. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/sites/3/2019/12/SROCC_FullReport_FINAL.pdf.

[9] HOUGHTON J.T. 1995. Climate Change 1995: The Science of Climate Change: Contribution of Working Group I to the Second Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change, [online]. Cambridge: Cambridge University Press, 1996. 572p. Dostupné z: https://scholar.google.com/scholar?hl=en&q=Intergovernmental+Panel+on+Climate+Change+%28IPCC%29Houghton+J.T.+Climate+Change+1995%3A+The+Science+of+Climate+Change.+Cambridge+University+Press%2C%0A+1995.

[10] IPCC SRCCL, 2019, [online]. In IPCC, 2019. [cit. 2022-06-08]. p 7, 45. Dostupné z: https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2019/11/SRCCL-Full-Report-Compiled-191128.pdf.

[11] IPCC AR5 SYR, 2014, [online]. In IPCC, 2014. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2018/02/ar4_syr_full_report.pdf.

[12] TESKE, S. 2019. Achieving the Paris Climate Agreement Goals: Global and Regional 100% Renewable Energy Scenarios with Non-energy GHG Pathways for +1.5°C and +2°C, [online]. 535s. DOI: 10.1007/978-3-030-05843-2. ISBN 978-3-030-05842-5. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: https://link.springer.com/book/10.1007/978-3-030-05843-2.

[13] LEVIN, K. 2019. How Effective Is Land At Removing Carbon Pollution? The IPCC Weighs In, [online]. In WRI (WRI), 2019. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: https://www.wri.org/insights/how-effective-land-removing-carbon-pollution-ipcc-weighs.

[14] HOEGH-GULDBERG, O. et al. 2018. Impacts of 1.5°C of Global Warming on Natural and Human Systems, [online]. In IPCC, 2018. 138p. [cit. 2022-06-08]. Dostupné z: https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/sites/2/2019/05/SR15_Chapter3_High_Res.pdf.

Témy