Dlžník

Právne postavenie

Vzťah medzi dlžníkom a veriteľom upravuje predovšetkým Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) a v obchodných vzťahoch Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.).
 

Dlžník je povinný:

- splniť svoj záväzok riadne a včas,

- poskytnúť plnenie dohodnuté v zmluve alebo stanovené zákonom,

- nahradiť veriteľovi škodu spôsobenú porušením povinnosti,

- uhradiť prípadné úroky z omeškania alebo zmluvnú pokutu, ak si to veriteľ uplatní.

Typy dlžníkov

Hlavný dlžník – osoba, ktorá je priamo zaviazaná k plneniu.

Solidárny dlžník – viacerí dlžníci, ktorí zodpovedajú za splnenie záväzku spoločne a nerozdielne; veriteľ môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich.

Subjekt zabezpečujúci záväzok – napr. ručiteľ, ktorý preberá záväzok zaplatiť dlh, ak tak neurobí hlavný dlžník.

Následky nesplnenia záväzku

Ak dlžník nesplní povinnosť dobrovoľne a načas:

1. veriteľ mu môže zaslať upomienku alebo predžalobnú výzvu,

2. môže nasledovať súdne konanie,

3. po získaní vykonateľného rozhodnutia môže veriteľ požiadať o exekúciu,

4. v prípade viacerých veriteľov a neschopnosti platiť môže nastať konkurz alebo osobný bankrot.

Medzinárodný rozmer

V medzinárodných záväzkoch sa povinnosti dlžníkov riadia príslušnými vnútroštátnymi predpismi, medzinárodnými dohodami a právom EÚ (napr. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci súdov).

Zaujímavosť

Pojem „dlžník“ sa často spája s úvermi a pôžičkami, no dlžníkom môže byť aj osoba, ktorá má napríklad povinnosť odovzdať objednaný tovar, poskytnúť službu alebo vydať inú vec.