Cirkulárna ekonomika

Keď produkt dosiahne koniec svojej životnosti, jeho materiály sa udržia v rámci ekonomiky všade, kde je to možné. Tie môžu byť produktívne používané znova a znova, čím vytvárajú ďalšiu hodnotu.

Ide o odklon od tradičnej lineárnej ekonomiky, ktorá je založená na vzore zober-vyrob-spotrebuj-vyhoď. Tá sa spolieha na veľké množstvo lacných, ľahko dostupných materiálov a energie. V takejto ekonomike je výrobok zámerne vyrobený tak, aby mal obmedzenú životnosť a aby ho ľudia následne znova kúpili. Európsky parlament vyzval na prijatie opatrení na boj proti takýmto praktikám.[2]

Prečo musíme prejsť na cirkulárnu ekonomiku?

- Svetová populácia rastie a s ňou aj dopyt po surovinách, zásoby rozhodujúcich surovín sú však obmedzené.
- Obmedzené zásoby tiež znamenajú, že niektoré krajiny EÚ sú závislé od iných krajín, pokiaľ ide o ich suroviny.
- Ťažba a používanie surovín majú veľký vplyv na životné prostredie. Zvyšuje tiež spotrebu energie a emisie CO2. Rozumnejšie využívanie surovín tak môže znížiť emisie CO2.[3]

Výhody cirkulárnej ekonomiky

Opatrenia, ako predchádzanie vzniku odpadu, ekodizajn a opätovné použitie by mohli spoločnostiam v EÚ ušetriť peniaze a zároveň znížiť celkové ročné emisie skleníkových plynov. V súčasnosti výroba materiálov, ktoré používame každý deň, predstavuje 45 % všetkých vyprodukovaných emisií CO2. 

Prechod na obehovejšie hospodárstvo by mohol priniesť výhody, ako je zníženie tlaku na životné prostredie, zlepšenie bezpečnosti dodávok surovín, zvýšenie konkurencieschopnosti, stimulácia inovácií, posilnenie hospodárskeho rastu (o 0,5 % hrubého domáceho produktu), vytváranie pracovných miest (700 000 pracovných miest len v EÚ do roku 2030).

Spotrebiteľom by boli poskytnuté odolnejšie a inovatívnejšie produkty, ktoré zvýšia kvalitu života a z dlhodobého hľadiska im ušetria peniaze.[4]