Termín anti-money laundering vraj pochádza z praxe americkej mafie, ktorá svoje „kancelárie“ umiestňovala do samoobslužných práčovní a peniaze získané z nelegálnej činnosti legalizovala spolu so zárobkami z týchto práčovní.[2]

Proces prania špinavých peňazí zahŕňa tri fázy

1. Umiestnenie – je to vkladanie „špinavej hotovosti“ do legitímneho finančného systému a zároveň skrývanie zdroja tejto hotovosti.

2. Vrstvenie (štruktúrovanie) – v tomto prípade ide o skrývanie zdroja peňazí prostredníctvom série transakcií a rôznych účtovníckych trikov. Táto činnosť zahŕňa rozdeľovanie finančných prostriedkov na malé transakcie, čím sa sťažuje odhalenie tejto trestnej činnosti.

3. Integrácia – v tomto poslednom kroku sa preprané peniaze stiahnu z legitímneho účtu a použijú sa skutočné záznamy. Kriminálnici ich potom použijú na rôzne účely, podľa svojich preferencií a priorít.[3]