Zvládajú Fínsko, Lotyšsko či Rakúsko ekonomický boj s koronakrízou lepšie ako my?

Foto: Shutterstock

Jednorazové dotácie, daňové prázdniny, ale aj kurzarbeit

Česká republika priniesla bonus 500 českých korún na deň (približne 18 eur). Fíni vytiahli jednorazovú dotáciu 2-tisíc eur a v prvej fáze podporili rozvojové projekty, aktuálne chcú ďalším balíkom zabrániť vlne bankrotov. V Litve zaviedli pre viac ako 30-tisíc firiem daňové prázdniny. Viaceré krajiny zaviedli kurzarbeit na záchranu a udržanie pracovných miest.

S rýchlosťou pomoci, jej byrokraciou a komplikovanými podmienkami sa neborí len Slovensko, ale snáď každý štát okrem Fínska, ktoré sa aj v tomto prípade javí ako vyspelá krajina. Nikto na takú rozsiahlu pomoc jednoducho nebol pripravený.

Fínsky model podpory

Fínska vláda vyčlenila na pomoc ekonomike 1,9 miliardy eur. Záchranný balíček je určený na pomoc malým i väčším firmám. Ide najmä o rozvojové projekty, náhradu mzdy či jednorazovú dotáciu.

V prípade malej firmy do päť ľudí môže podnikateľ požiadať o dotáciu, ktorá zahŕňa 80 percent zo súčtu mzdy a nepriamych nákladov. Malé firmy ďalej môžu požiadať o takzvané rozvojové dotácie na zmenu výroby či produktového radu. Výška jednorazovej dotácie je až 80 percent oprávnených nákladov, najviac 100-tisíc eur. Podnikateľ môže už vopred dostať z tejto sumy až 70 percent. Fínske regionálne úrady evidovali do 6. mája 23-tisíc žiadostí podnikateľov do 5 zamestnancov. Odvetvia, ktoré dostávajú najviac finančných prostriedkov, sú potravinárske služby, maloobchod a pozemná doprava.

Druhá verzia je určená pre podnikateľov od 6 do 250 zamestnancov ako jednorazová dotácia na rozvoj pracovných postupov a nových produktov. Sú dve formy pomoci. Grant na predbežnú rozvojovú štúdiu, s maximálnou výškou 10-tisíc eur, a grant na samotný rozvojový projekt až do výšky 100-tisíc eur. Podmienkou oprávnenosti je zhoršenie finančnej situácie v podniku. O takúto pomoc žiadalo vyše 26-tisíc podnikateľov, priemerná výška financovania je 9 885 eur na pilotné štúdie a 35 135 eur na rozvoj podnikania.

Tento program však čelil veľkej kritike, pretože príčinou krízy nie je nedostatok rozvojových projektov, ale vysoký prepad v prostriedkoch na prevádzku. Výsledkom je to, že skúsené firmy v podávaní žiadostí o rozvojové granty končia ako úspešní prijímatelia podpory, no a ostatné na pomoc nedosiahli.

Granty na podporu malých SZČO (podnikatelia bez zamestnancov, freelanceri) predstavujú jednorazovú paušálnu platbu vo výške 2-tisíc eur. Slúži na pokrytie nákladov činnosti podnikateľa. O tento grant žiadajú SZČO svoju obec, v ktorej je podnik registrovaný.

Túto pomoc vláda spustila veľmi rýchlo a došlo aj k rýchlemu prerozdeleniu prostriedkov. Pri spätných kontrolách však fínske úrady zistili, že viaceré SZČO nemali zhoršenú finančnú situáciu, čo bola jedna zo základných podmienok pre zisk podpory. Zaujímavosťou je to, že SZČO môžu zároveň poberať dávku v nezamestnanosti aj napriek tomu, že neukončili podnikateľskú činnosť.

V máji fínska vláda predstavila nový program pomoci. Plánuje prerozdeliť takmer ďalšiu miliardu eur. Ide o formu podpory pre podniky vo všetkých priemyselných odvetviach na pokrytie ich nákladov. Podpora je určená spoločnostiam, ktoré zaznamenali výrazný pokles obratu v dôsledku epidémie. Medzi kritériá oprávnenosti patrí zníženie obratu spoločnosti.

Doteraz bola priama pomoc zameraná na rozvoj, teraz chcú podporiť obchodné náklady firiem a zabrániť vlne bankrotov. „Chceme pomôcť spoločnostiam dostať sa späť na nohy po koronakríze a zabrániť prepúšťaniu,“ uviedol fínsky minister hospodárstva Mika Lintilä. Program má nahradiť doterajší rozvojový program. O pomoc z pôvodne určených už fínski podnikatelia nebudú žiadať.

Okrem uvedených opatrení stojí za zmienku aj príspevok pre rodičov, ktorí zostávajú so svojimi deťmi doma a nepoberajú mzdu. Mesačne dostávajú sumu 723,50 eura.

V Litve aj daňové prázdniny

Litva schválila balíček na podporu ekonomiky vo výške 5 miliárd eur. Prijali desať opatrení, jedným z nich je pokrytie 70 až 90 percent hrubej mzdy zamestnancov, ktorí museli prestať pracovať z dôvodu celoštátnej karantény.
 
SZČO, ktoré si platili sociálne odvody, dostali od štátu 257 eur mesačne. K polovici apríla požiadalo o takúto podporu viac ako 28-tisíc SZČO. Takisto má krajina vytvorený zoznam 32-tisíc najviac postihnutých podnikov, ktoré majú počas trvania výnimočného stavu daňové prázdniny.

Lotyši podporili svoju leteckú spoločnosť

V Lotyšsku na pomoc ekonomike vyčlenili 4 miliardy eur. Nárok na podporu majú firmy, ktoré zaznamenali v marci zníženie príjmov o 30 percent. Pre zamestnancov, ktorí nemôžu pracovať na základe opatrení, tak môže zamestnávateľ požiadať o 75-percentnú náhradu mzdy (najviac 700 eur za mesiac na jedného zamestnanca).

Takisto môžu požiadať o náhradu mzdy aj pre zamestnancov, ktorí sú zároveň aj SZČO, no mesačne majú príjem najviac 430 eur. Cieľom je poskytnúť finančnú pomoc širšiemu okruhu zamestnancov.

Vláda podporila sumou 250 miliónov eur aj národnú leteckú spoločnosť airBaltic, a to investíciou do základného kapitálu.

Maďarskí podnikatelia môžu čerpať výhodné pôžičky

Naši južní susedia sa rozhodli počas krízy podporiť vedu a výskum. Pracovníci v tejto oblasti dostanú počas troch mesiacov o 40 percent vyššiu mzdu. Zamestnanci počas pozastavenej činnosti v podnikoch dostávajú 70 percent zo svojho platu, musia však robiť pre svojho zamestnávateľa niečo „užitočné“. Nie je však jasne špecifikované, o čo konkrétne má ísť. Je to teda vec dohody.

Maďarská vláda schválila takzvaný kurzarbeit na ochranu pracovných miest. V prípade, že firma musí skrátiť úväzok zamestnancovi o 15 až 75 percent, štát uhradí 70 percent mzdy. Firma musí preukázať výpadky vo výrobe, ktoré súvisia s pandémiou. Podporu môžu žiadať po dobu 3 mesiacov. Zamestnanec zároveň musí tretinu svojho pracovného času, ktorý však nestrávi vo firme, venovať osobnému rozvoju.

Malí a strední podnikatelia majú možnosť čerpať pôžičky na zachovanie pracovných miest. V prípade, že majiteľ podniku nie je schopný vyplácať mzdy, môže čerpať úver v hodnote deviatich mesačných miezd s úrokom 0,1 percenta po dobu dvoch rokov.

České ekonomické opatrenia sú podobné tým našim

Český vládny program Antivirus rieši prevádzky, ktoré boli zatvorené zo zákona, ale aj tie, ktorým klesli tržby, respektíve pandémia obmedzila ich výrobu, znížila počet objednávok, a tak im spôsobila hospodárske problémy.

Pri zatvorených prevádzkach štát preplatil zamestnávateľom 80 % percent z vyplatenej náhrady mzdy zamestnancom, vrátane odvodov. Zamestnanci dostali od zamestnávateľa náhradu mzdy 100 % ich priemerného zárobku, v prípade nariadenej karantény to bolo 60 %.

V prípade, že má firma hospodárske problémy, tak zamestnanec dostane, podľa druhu prekážky, 60 až 100 percent priemerného zárobku, zamestnávateľ dostane 60 percent z vyplatenej náhrady mzdy vrátane odvodov.

O náhradu mzdy v programe Antivirus požiadalo do 22. mája, podľa údajov českého ministerstva práce, viac ako 53-tisíc firiem. Cez túto pomoc vyplatila česká vláda už viac ako 6 miliárd českých korún (približne 221 miliónov eur) a podporila celkovo viac ako 640-tisíc osôb.

Česi taktiež spustili program pre SZČO – kompenzačný, jednorazový bonus vo výške 25-tisíc českých korún (približne 923 eur). Žiadosť s podpísaným čestným prehlásením, že SZČO zasiahla pandémia, mohli podnikatelia poslať za obdobie od 12. marca do 30. apríla. Následne program predĺžili aj na obdobie od 1. mája do 8. júna, suma sa však znížila na 19 500 českých korún (720 eur). K 8. máju evidovala Česká republika takmer 500-tisíc takýchto žiadostí.

Česká republika v rámci opatrení napríklad podporuje podniky, aby sa zamerali na výrobu produktov, ktoré sú potrebné na boj s koronavírusom. Grantom podporí až 50 percent oprávnených nákladov pre spoločnosti.

Bezúročné pôžičky v Írsku

V Írsku majú SZČO nárok na podporu vo výške 410 eur na týždeň. Takisto zamestnanci, ktorí nepracujú, majú nárok na náhradu mzdy vo výške 70 percent, najviac však 410 eur na týždeň (po zdanení). Podpora je určená pre zamestnancov firiem, ktorým klesol obrat o 25 percent a nie sú schopné platiť mzdy. Pomoc je zároveň určená pre zamestnancov s príjmami medzi 38- až 76-tisíc eur za rok.

Malí podnikatelia s firmami do 50 zamestnancov môžu získať pôžičky od 2 500 do 10-tisíc eur, pričom 50 percent financujú miestne orgány, kde podnikateľ podniká. Malí a strední podnikatelia môžu požiadať o bezúročné mikropôžičky do výšky 50-tisíc eur s odkladom splátok na 6 mesiacov. Pri všetkých grantoch a dotáciách treba preukázať, že tržby či príjem klesli v dôsledku pandémie.

Írska vláda čelila kritike, že pôvodná dávka 203 eur na týždeň pre zamestnancov, ktorí prišli o prácu v dôsledku pandémie, je nízka. Preto povolili vyplácanie ďalších prostriedkov. 

V Rakúsku navýšili záchranný balík sedemnásobne

V Rakúsku pôvodne vyčlenili na záchranný ekonomický balík 4 miliardy eur. Fond však následne navýšili až na 28 miliárd eur. SZČO a malí podnikatelia do 10 zamestnancov môžu žiadať o dotáciu pre každého v maximálnej výške do 2-tisíc eur mesačne, minimálne 500 eur. Podpora sa vypočíta podľa straty čistého príjmu.

V prvej fáze bolo priveľa podmienok a mnohé SZČO sa k dotácii preto nedostali. V rámci druhej fázy, po 20. apríli, môžu žiadať o podporu už aj SZČO, ktoré majú aj iný príjem, napríklad zo skráteného pracovného úväzku.

Po novom môžu o paušálnu podporu 500 eur mesačne žiadať aj podniky a startupy založené v tomto roku. V rámci kurzarbeit dostávajú zamestnanci náhradu mzdy vo výške od 80 do 90 percent, ktorú spolu so sociálnym a zdravotným poistením prepláca štát.

V Španielsku je riešením možno fínsky experiment

Univerzálny príjem ako experiment sledoval pred dvoma rokmi celý svet. Fínska vláda vtedy vyplácala približne 560 eur nezamestnaným počas dvoch rokov bez toho, aby si museli povinne hľadať zamestnanie.

Cieľom bolo zlepšiť psychické zdravie ľudí bez príjmu a vytvoriť im pocit základnej istoty. Experiment v roku 2018 zastavili. Aktuálne však v čase krízy zaujal mnohé krajiny. A to Španielsko, ale aj Škótsko.

Tí vidia práve v čase aktuálnej neistoty tento nástroj ako vhodný pre zlepšenie psychiky, ale aj situácie chudobnejších občanov. „Ako sme sa všetci naučili začiatkom roku 2020, neistota nie je dobrý spôsob života,“ uviedla Helena Bloomberg-Krollová, vedúca fínskeho experimentu pre The Guardian. 

Španielska vláda minulý mesiac vyhlásila, že jej cieľom je dosiahnuť čo najrýchlejšie základný príjem pre približne milión najchudobnejších domácností krajiny. Ministerka hospodárstva Nadia Calviño dúfa, že univerzálny základný príjem sa stane stálym nástrojom na riešenie chudoby v Španielsku.