Ženy zarábajú menej ako muži, majú aj výrazne menší politický vplyv
Medzi mužmi a ženami neexistuje absolútna rovnosť, dokazujú to medzinárodné aj domáce analýzy. Ženy okrem iného zarábajú menej ako muži.
Zdroj foto: Freepik.com
Svetové ekonomické fórum (WEF) vyčíslilo rovnosť medzi mužmi a ženami v roku 2017 na 68 %. Vyplýva to zo správy Global Gender Gap Report 2017. Minulý rok priniesol oproti predchádzajúcim rokom zníženie rodovej rovnosti. V roku 2016 totiž WEF vyčíslil mieru rovnosti medzi pohlaviami na 68,3 %, rok predtým to bolo 68,1 %.
Rodovú rovnosť skúma WEF z pohľadu štyroch kategórií. Sú nimi prístup k vzdelaniu, zdravie, ekonomické možnosti a politický vplyv. Najvýraznejšie sa nerovnosť medzi pohlaviami prejavuje v tretej a štvrtej kategórii.
V oblasti rodovej rovnosti sú šampiónmi severské krajiny. Najvyššia rovnosť medzi pohlaviami panuje na Islande. Dosahuje úroveň 87,8 %. Na druhej priečke je Nórsko, hneď za ním Fínsko. Na štvrtej pozícii je podľa kritérií Rwanda a piata pozícia patrí Švédsku.
Slovensku patrí 74. priečka so skóre 69,4 %. V prístupe k vzdelaniu je podľa WEF na Slovensku absolútna rovnosť, v oblasti zdravia je na úrovni 98 %. Rodová rovnosť v oblasti ekonomických príležitostí je však podstatne horšia, dosahuje mieru 66,2 %. Najvýraznejší je rozdiel v oblasti politického vplyvu, v tomto prípade je rovnosť medzi mužmi a ženami na úrovni 13,5 %. V tejto podkategórii Slovensku patrí 79. priečka zo 144 hodnotených krajín.
Do oblastí ekonomických príležitostí patrí aj rovnosť vo sfére miezd. V tomto smere má Slovensko veľké rezervy. Ženy na Slovensku jednoducho zarábajú menej a tento stav sa mení len pomaly. „Rozdiel v platoch slovenských žien a mužov klesá v čase, no stále ostáva vysoký. Od roku 2008, podľa údajov Sociálnej poisťovne, klesol rozdiel v príjmoch v priemere o 4 percentuálne body. Každoročne sa tento rozdiel znižoval o 0,5 percentuálneho bodu a v roku 2015 dosiahol v priemere 21 % a v mediáne 14 %. Ak by tento trend pokračoval, mediánová rovnosť nastane až o 30 rokov a priemerný plat sa vyrovná až o viac ako 40 rokov,“ uviedol v analýze z roku 2017 Inštitút finančnej politiky (IFP).
Príjmová medzera medzi mužmi a ženami na Slovensku sa dá objektívne vysvetliť len čiastočne. „Relatívne viac sa dá zarobiť napríklad v priemyselnej výrobe, kde pracuje až 30 % mužov, no len 18 % žien. Zohľadnenie všetkých odvetví dokopy vysvetlí približne 16 až 20 % príjmovej medzery. Mierne viac ako 1 % príjmovej medzery sa dá vysvetliť skúsenosťami nadobudnutými v zahraničí. Muži sú v zahraničí častejšie a za každý rok, ktorý tam strávia, im mzda po návrate narastie o 2,5 %,“ uvádza IFP.
Podľa odhadov IFP materstvo mzdu na Slovensku znižuje, naopak otcovia zarábajú viac. „Podľa našich odhadov znižuje každé dieťa ženám mzdu o 0,7 percentuálneho bodu, zatiaľ čo u mužov počet detí zvyšuje mzdu o 3,1 percentuálneho bodu. Každý rok, ktorý žena strávi na rodičovskej dovolenke, zníži mzdu o ďalšie 0,3 percentuálneho bodu, aj pri zohľadnení počtu rokov praxe,“ uvádza IFP s tým, že rodina spôsobuje 21 % nevysvetliteľnej príjmovej medzery.