Foto: shutterstock

Zamestnávatelia môžu zamestnať študentov, ktorí ukončili povinnú desaťročnú školskú dochádzku a dovŕšili 15 rokov. Ako ich najlepšie zamestnať, aby to vyhovovalo obom stranám? Základné možnosti ponúka Zákonník práce: pracovnú zmluvu, dohodu o brigádnickej práci študenta, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce. Ale spolupracovať so študentmi sa dá aj inak, napríklad môžu mať živnosť, alebo v prípade nezávislej činnosti sa dá využiť zmluva o dielo. Najvýhodnejšia forma závisí od toho, akú prácu študent vykonáva a koľko za ňu dostáva. 

Pracovná zmluva

Pracovná zmluva so študentom sa nelíši od štandardnej pracovnej zmluvy, situácia je však komplikovanejšia, ak ešte nemá 18 rokov. Na uzavretie pracovnej zmluvy s takýmto človekom si zamestnávateľ musí vyžiadať vyjadrenie zákonného zástupcu, inak mu hrozí sankcia. Mladistvý záujemca o zamestnanie musí absolvovať aj lekársku prehliadku a treba dodať, že to nemusí byť výlučne študent. 

Zároveň pre mladistvých pracovníkov platí obmedzenie týkajúce sa pracovného času. Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37,5 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín, zároveň podľa Zákonníka práce môže vykonávať len ľahké práce, ktoré neohrozujú jeho zdravie, bezpečnosť či ďalší vývoj.

Pri zamestnaneckom pracovnom pomere platia pre zamestnanca a aj zamestnávateľa všetky daňové a odvodové povinnosti. Zamestnávateľ zaplatí zdravotné a sociálne poistenie vo výške 35,2 % hrubej mzdy, zamestnancovi sa z hrubej mzdy odvedú odvody vo výške 13,4 %. Po odpočítaní odvodov a nezdaniteľnej časti základu dane (pre rok 2019 je to 328,12 eura/mesiac) musí z tejto sumy ešte zaplatiť 19 % daň z príjmu. 

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohoda o brigádnickej práci študentov je k dispozícii študentom strednej školy a študentom dennej formy vysokoškolského štúdia vysokej školy. Študent môže na základe tejto dohody pracovať do veku 26 rokov. Platnosť dohody sa teda končí najneskôr v mesiaci, v ktorom študent dosiahne 26 rokov. 

Dohoda musí byť písomná a brigádnik podľa Zákonníka práce nesmie odpracovať v priemere viac ako 20 hodín týždenne. Musí byť v nej uvedená dohodnutá práca, odmena, rozsah pracovného času a lehota, na ktorú sa uzatvára. Dohoda môže byť uzavretá najviac na 12 mesiacov. Študenti zároveň musia predkladať potvrdenie o návšteve školy. 

Aj v tomto prípade študentom a zamestnávateľom vznikajú daňové a odvodové povinnosti. Plateniu sociálnym odvodom sa však brigádnik môže úplne vyhnúť, ak jeho mesačný príjem, alebo priemerný mesačný príjem, nepresiahne 200 eur a uplatní si odvodové oslobodenie. Zamestnávateľ v takomto prípade zaplatí odvody len vo výške 1,05 % z odmeny brigádnika. 

Ak odmena presahuje 200 eur a brigádnik si uplatnil odvodové oslobodenie, zamestnávateľ mu sťahuje len 7 % z presahujúcej hodnoty. Zároveň však zamestnávateľ musí platiť za brigádnika sociálne odvody vo výške 22,8 %, no tiež iba z rozdielu odmeny a odvodového oslobodenia. Ak má študent viacero dohôd o brigádnickej práci, odvodové oslobodenie sa dá uplatniť len na jednu dohodu. 

Vo všeobecnosti platí, že príjmy z brigádnickej práce študentov sa zdaňujú. Daň odvádza za brigádnika zamestnávateľ, ak sa nedohodnú inak. Povinnosť platiť daň a podať daňové priznanie má len študent, ktorý dosiahne v roku 2019 príjem 1 968,68 eura. Ak však zamestnávateľ odvádzal preddavky na daň aj za brigádnika, ktorý zarobil menej, môže podať daňové priznanie a vypýtať si tak od štátu zaplatenú daň späť.

Z dohody o brigádnickej práci študenta nevzniká povinnosť platiť zdravotné odvody. Pre brigádnika a aj firmu môže byť teda aj preto táto forma dohody výhodnejšia ako štandardný pracovný pomer. 

Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce

Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce nie sú v pracovnom vzťahu firmy a študenta časté a ani výhodné. Pre obe dohody platia rovnaké odvodové podmienky ako pri pracovnej zmluve, rozdeľujú sa však ešte na dohody s pravidelným a nepravidelným príjmom. Využívajú sa predovšetkým na zamestnanie poberateľov starobného a invalidného dôchodku, ktorí majú pri týchto dohodách obdobné podmienky ako študenti pri dohode o brigádnickej práci. 

Dôchodca si pri týchto typoch dohôd môže rovnako uplatniť odvodové oslobodenie, a ak jeho mesačný príjem, alebo priemerný mesačný príjem, nepresiahne 200 eur, žiadne odvody platiť nebude. Zamestnávateľ vtedy odvedie len 1,05 % z odmeny. Ak by mesačný príjem presiahol 200 eur, zamestnávateľ zaplatí odvody vo výške 19,80 % a dôchodca 4 % len zo sumy, ktorá presiahne 200 eur. 

Zmluva o dielo 

Zmluvu o dielo pozná Obchodný aj Občiansky zákonník. Študenta sa týka iba úprava podľa Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka môžu postupovať iba podnikateľské subjekty. 

Ide o takzvanú jednorazovú alebo príležitostnú činnosť. Zmluva o dielo nemôže zahŕňať takzvanú závislú prácu. Na tento druh príjmu nie je možné uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane. Zároveň sa týchto príjmov netýkajú sociálne odvody. Študent v tomto prípade platí 19 % daň z príjmu fyzickej osoby a jednorazovo aj 14 % zdravotné odvody. 

Zhotoviteľ si môže uplatniť oslobodenie od dane vo výške 500 eur, ale jedine v prípade, že objednávateľ, v tomto prípade spoločnosť, si neuplatní vyplatenú sumu v daňových nákladoch. 

Živnosť

Ďalšou možnosťou, ktorá môže byť zaujímavá pre študentov od 18 rokov, je živnosť. V súčasnosti čoraz viac využívaná forma pri šikovnosti samotných študentov. Prirodzene, výhodnou je vtedy, keď študent nemá povinnosť platiť sociálne odvody. 

Zo živnosti sa štandardne platia dane a sociálne a zdravotné odvody. Nejde o zamestnanecký vzťah, všetky daňové a odvodové bremená sú na pleciach živnostníkov. Odvody do Sociálnej poisťovne však živnostníci v roku 2019 musia platiť iba v prípade, že za rok 2018 dosiahli príjmy viac ako 5 724 eur. V roku 2020 sa budú posudzovať príjmy za rok 2019, povinnosť platiť sociálne odvody vznikne v prípade, že príjem v tomto roku presiahne hranicu 6 078 eur. 

Zdravotným odvodom sa však nevyhne ani študent. Hoci je takzvaným poistencom štátu, čo zaručuje prístup aj nepracujúcemu študentovi k zdravotnej starostlivosti, študent-živnostník bude musieť platiť zdravotné poistenie aj zo živnosti. Po podaní prvého daňového priznania vykoná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie a študent doplatí poistenie jednorazovo podľa výšky príjmu, zároveň sa dozvie, či je povinný začať platiť mesačné preddavky. 

Živnostník, prirodzene, musí zaplatiť aj 19 % daň z príjmov. Môže však využiť paušálne výdavky a odpočítať si 60 % z príjmov, nezdaniteľnú časť základu dane ( pre rok 2019 je to 3 937,35 eura) a tiež odvody, ak ich za uplynulý rok už platil. Po odpočítaní všetkých položiek sa môže stať, že živnostníkovi vznikne dokonca daňový preplatok. 

Spolupráca so študentmi-živnostníkmi je čím ďalej tým obľúbenejšia aj pre spoločnosti. Pre nich nepredstavuje takáto forma žiadne ďalšie finančné zaťaženie. Záleží len na šikovnosti študentov, ako dokážu narábať so svojimi príjmami.