Zamestnanci vyžadujú viac ako len výplatu, inak skáču z práce do práce – praktizujú job hopping

Foto: Shutterstock

Čo je to job hopping?

Doslovný preklad anglického slovného spojenia job hopping znamená preskakovanie z jedného zamestnania do druhého, v ktorom zamestnanec nezotrvá dlhšie ako jeden alebo dva roky. Job hopping môže mať viacero podôb. Zatiaľ čo niektorí preskakujú z jednej práce do druhej, aby ďalej rozvíjali svoju kariéru a zručnosti, iní takto konajú z dôvodu udržania si životnej úrovne v dôsledku zhoršujúcej sa ekonomickej situácie.

Viac ako 15-percentná inflácia je silnou motiváciou pre hľadanie si zamestnania, ktoré dokáže uspokojiť nielen pracovnou náplňou, ale aj odmenou za vykonanú prácu. Nie je to však vôbec jednoduché, pretože v drvivej väčšine profesií na Slovensku je priebežný nárast miezd stále nižší ako nárast cien tovarov a služieb v krajine. Výnimkou je len sektor ubytovania, ktorý trpí chronickým nedostatkom pracovníkov.

Špeciálnu kategóriu tvoria zamestnanci, ktorí nie sú schopní zotrvať v jednom zamestnaní dlhšie ako pár mesiacov. Niektorí pracovníci majú pocit, že ich vedenie nedokáže oceniť, a tak si hľadajú inú prácu v nádeji, že nájdu lepšie pracovné zázemie. Ďalšími častými dôvodmi sú nerovnováha medzi pracovným a súkromným životom, zlé pracovné vzťahy, alebo nestotožnenie sa s firemnými hodnotami.

Zamestnávatelia využívajú employer branding

Trendu job hoppingu sa darí aj preto, lebo pracovných ponúk je veľa a vhodných kandidátov pre mnohé z nich je nedostatok. Pre ľudí túžiacich po zmene zamestnania je táto situácia výhodná a môžu si vyberať z viacerých ponúk, porovnať si podmienky, ktoré budú pre nich výhodnejšie. Či už z pohľadu platu, benefitov, alebo dochádzania do práce.

Aj preto v posledných rokoch zamestnávatelia kladú dôraz napríklad na employer branding. To znamená, že sa snažia vytvárať pozitívny obraz o svojej značke a dbajú aj na pracovné prostredie, ktoré by malo byť pre uchádzačov čo najviac atraktívne.

Chýbajú adepti v gastre aj na manuálnu prácu

„Všetky tieto atribúty vplývajú na výber zamestnávateľa pri hľadaní si novej práce. V našom prieskume, do ktorého sa zapojilo 3 800 respondentov, sme sa pýtali aj na to, koľkých pohovorov sa museli kandidáti zúčastniť, kým sa im podarilo zamestnať sa. Viac ako tretina ľudí na Slovensku absolvuje aspoň tri pohovory, kým si nájde novú prácu. Jeden úspešný pohovor stačil zhruba 26 % respondentov,“ konštatuje manažérka komunikácie a PR portálu Kariéra.sk Katarína Tešla.

Podľa jej slov zamestnávatelia majú stále problémy obsadiť kvalifikované pozície, ako sú lekári, zubári, vytratil sa záujem aj o učiteľské povolanie. Nedostatok nových kandidátov hlási tiež gastrosegment, pretože ľudia, ktorí stratili prácu počas pandémie, sa už do gastra nevrátili.

Rovnako sú na tom povolania, ktoré vyžadujú manuálnu prácu. Tá nevonia ani dnešnej mladej generácii, ktorá vstupuje na pracovný trh. Kedysi sa remeslo tradovalo z otca na syna, čo je dnes už minulosťou. Slabý záujem je o odevníctvo, poľnohospodárstvo, manuálnu prácu.

Ľudia chcú aj o čosi viac ako len výplatu

Keď si ľudia hľadajú prácu, jednou z podmienok, na ktoré prihliadajú, sú určite aj pracovné benefity. Túžia totiž po tom, aby za odpracované hodiny získali o čosi viac než len výplatu. Benefity by mali byť rovnako dôležité aj pre zamestnávateľov, ktorí sa snažia získať do svojich firiem čo najkvalitnejších zamestnancov.

„Aby ich na dané pracovné miesta nalákali, musia ponúknuť aj niečo navyše. Pracovné benefity sú skrátka niečo, bez čoho by súčasný trh práce už nemal fungovať, pretože môžu priniesť pozitíva pre obidve strany,“ uvádza odborníčka.

Podľa prieskumu portálu Kariéra.sk až 17 % Slovákov dostáva odmenu aj v podobe 13. a 14. platu. Nasledovali odpovede, ktoré zahŕňajú príspevok na dôchodkové sporenie (15 % opýtaných) a flexibilný pracovný čas (10 %). Slovenskí zamestnávatelia tiež ponúkajú dni voľna navyše, ktoré uviedlo 9 % opýtaných. Zamestnanecké zľavy a home office určilo zhodne 8 % respondentov.

Ako zvládneme nesúlad na trhu práce?

V súvislosti s job hoppingom je otázne, ako sa na tomto trende odrazí zmena situácie na trhu práce. Po 11 mesiacoch poklesu nezamestnanosti na Slovensku totiž v decembri 2022 opäť jemne začal stúpať počet ľudí bez práce. Zmena bola síce len kozmetická, no počet evidovaných nezamestnaných predsa len po dlhom čase stúpol na 5,90 %.

Ďalším problémom je nesúlad na trhu práce, pretože na 160-tisíc nezamestnaných pripadá len 82-tisíc voľných pracovných miest, z ktorých je až 43-tisíc vhodných pre absolventov, teda pre ľudí bez praxe. Slovensko však v skutočnosti potrebuje kvalifikovaných a zručných odborníkov.