Zakázali nám piť v podnikoch, nalievame si doma. Vlani každý z nás vypil v priemere 12 litrov čistého alkoholu

Foto: Unsplash

Na alkohol dávame viac peňazí ako v minulosti

Na nákup alkoholických nápojov vynakladáme v priemere 2,3 % z celkových výdavkov domácnosti, pričom za ostatných desať rokov sa tento podiel zvýšil o takmer jedno percento. Aktuálne sme v rámci 27 krajín Európskej únie vo výdavkoch na alkohol na 11. mieste, pričom pred nami skončili všetky krajiny V4. Napríklad Česi a Poliaci dávajú na alkohol mesačne z rodinného rozpočtu až takmer 3,5 %.

„Pandémia sa výrazne podpísala pod zmeny v nákupnom správaní sa Slovákov, v ich stravovacích návykoch, ale aj pod pitie alkoholu. Jeho konzumácia sa po zákaze v reštauračných a hotelových zariadeniach presunula do domácností. Podľa londýnskych vedcov z Cambridgeskej univerzity aktuálna izolácia u ľudí vyvoláva symptómy posttraumatického stresu, čo následne môže spôsobovať aj vyššiu konzumáciu alkoholu,“ hovorí ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk Lenka Buchláková.

Z pohľadu štruktúry spotreby jednotlivých alkoholických nápojov je dlhodobo najčastejšie konzumované pivo (80 %), nasleduje víno (12 %) a najmenej sú konzumované liehoviny (8 %). „Konzumácia alkoholu koronavírus nezničí, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie len zvýši zdravotné riziká, a to najmä v prípade, že sa človek vírusom nakazí. Alkohol, pri koncentrácii aspoň 60 %, funguje ako dezinfekcia kože, ale žiadny takýto účinok na vaše telo nemá, ak ho pijete,“ dopĺňa analytička.

Najväčšie výdavky na alkohol majú obyvatelia pobaltských krajín

Za vlaňajšok európske domácnosti minuli v priemere 1,6 % zo svojich celkových spotrebných výdavkov na alkoholické nápoje. V prepočte ide o 117 miliárd eur, teda o 0,9 % hrubého domáceho produktu Európskej únie. Ak to prepočítame na obyvateľa, Európan minie na alkohol v priemere ročne zhruba do 300 eur. Najviac minú z pohľadu podielu na výdavkoch domácností Lotyšsko (4,8 %), Estónsko (4,7 %) a Litva (3,7 %).

Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra sa v krízových situáciách zvyšoval nielen nákup alkoholu, ale aj základných potravín, ktoré potrebujeme na prežitie. „Štúdia ukázala zaujímavý fenomén, že ľudia v čase krízových situácií potrebujú mať istotu a kontrolu, ktorú nadobúdajú práve plnými špajzami. Preto sa už v prvých týždňoch pandémie koronavírusu výrazne zvýšili maloobchodné tržby na Slovensku,“ uzatvára L. Buchláková.