Začína sa hovoriť o stagflácii, no na paniku je zatiaľ priskoro

Foto: Shutterstock

Rýchly rast inflácie

Inflácia rastie závratným tempom, najrýchlejšie za posledných 20 rokov. Priemer eurozóny je síce „len“ na úrovni 5,8 % (vo februári 2022), no v niektorých krajinách je už dvojciferná. Napríklad v Litve (13,9 %) a v Estónsku (12,4 %). Z krajín, kde sa neplatí eurom, je dvojciferná aj v Česku, ktoré vlani opakovane zvýšilo kľúčové úrokové sadzby, no nepomohlo to. Inflácia tu vyskočila na 11,1 %, čo je najviac za posledných 24 rokov.

Len o niečo nižšia je inflácia v Rusku (9,15 %) a v Spojených štátoch (7,9 %). Pre porovnanie, februárová inflácia na Slovensku dosiahla veľmi podobné číslo (9,0 %), pričom v rámci eurozóny je to jeden z najvyšších údajov. Okrem Litvy a Estónska sú na tom horšie už iba Lotyšsko a Belgicko.

Ďalšie kľúčové faktory

Ak by však mala nastať stagflácia, museli by sa k narastajúcej inflácii pridať aj ďalšie negatívne faktory. A tými sú zastavenie, respektíve stagnácia hospodárskeho rastu a nárast nezamestnanosti.

Hospodársky rast sa v súčasnosti naozaj spomaľuje. Príčin je hneď niekoľko. Vlani boli najlimitujúcejšími faktormi nedostatok polovodičových súčiastok a problémy s distribúciou niektorých tovarov. V tomto roku sa k tomu pridali úzke hrdlá v takmer všetkých dodávateľských reťazcoch a tiež sankcie súvisiace s vojenským konfliktom na Ukrajine. Tie totiž nepôsobia len jednosmerne voči agresorovi, ale obojsmerne, pretože zasahujú aj krajiny, ktoré sankcie na Rusko uvalili.

Tretí z faktorov potrebných na vznik stagflácie však zatiaľ splnený nie je. V prvom pandemickom roku 2020 síce nezamestnanosť rýchlo vystúpila do červených čísel, no v roku 2021 začala klesať a v súčasnosti je síce vyššia ako pred vypuknutím pandémie koronavírusu, ale určite nie je taká vysoká, aby predstavovala zásadný problém.

Otrasy na trhu a neistota

A čo si myslia odborníci? „Rusko-ukrajinský konflikt vyvolal otrasy na finančnom trhu a výrazne zvýšil neistotu týkajúcu sa oživenia svetovej ekonomiky. Vyššie ceny komodít zosilňujú hrozbu dlhodobej inflácie vo svete. Najviac ohrozené sú odvetvia automobilového priemyslu, dopravy a chemického priemyslu. V ruskej ekonomike v roku 2022 dôjde k hlbokej recesii vo výške 7,5 %,“ vymenúva generálny riaditeľ spoločnosti Coface pre Slovensko a Česko Ján Čarný.

Podľa jeho slov viacero skutočností v súčasnosti narúša oživenie európskej ekonomiky a eskalácia vojnového konfliktu zvyšuje pravdepodobnosť, že ceny komodít zostanú vysoko oveľa dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Aj  preto si myslí, že to všetko zvyšuje riziko stagflácie a dokonca aj možnosť vzniku sociálnych nepokojov.  

Príliš veľa hystérie

Stagfláciu zmieňujú aj ďalší odborníci na financie. Jedným dychom však dodávajú, že situácia ešte nie je zrelá na jej príchod, a že je príliš skoro na predčasnú paniku. „Potenciál ekonomiky je silnejší, ako to vyzerá. Hoci sme zažili búrku na akciovom trhu, stále sú tu príležitosti k nákupu,“ povedal pre CNBC TV známy investor David Rosenberg.

Okolo možného príchodu stagflácie sa podľa neho robí príliš veľa hystérie. Ako dôvod uvádza, že pre jej vznik v minulosti bola potrebná dvojciferná inflácia aj nezamestnanosť. Pritom inflácia je v súčasnosti síce vysoká, ale v ekonomicky najvyspelejších krajinách stále nie je dvojciferná, a nezamestnanosť je aktuálne veľmi nízka.