Foto: Shutterstock

Mnohí ľudia, možno aj všetci, očakávali, že po ochabnutí pandémie koronavírusu dôjde k výdychu a konsolidácii nielen z pohľadu pandemických opatrení, ale tiež ekonomiky na úrovni osobných aj verejných financií. Opak je však pravdou. Jedna kríza, ktorá sa ešte neskončila, pretože epidemická situácia v niektorých krajinách sa opäť zásadne zhoršuje, postupne prerastá do ďalšej krízy, ktorej dosah ani dĺžka trvania sa zatiaľ nedajú špecifikovať.  

Kde sme a kam smerujeme

„Ideme z jednej krízy do druhej. Pandémia koronavírusu sa skončila 24. februára 2022, teda dňom, keď ruské vojská zaútočili na Ukrajinu. Nastavenie svetovej ekonomiky po jej oživení na konci minulého roku dostalo korekcie. Panuje veľká neistota a situácia je porovnateľná s nástupom pandémie pred dvomi rokmi, pretože ani vtedy nikto nevedel s určitosťou povedať, čo bude ďalej,“ charakterizuje súčasnú situáciu hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.

Podľa jeho slov je veľmi reálne očakávať stagnáciu ekonomiky až recesiu. Za kľúčové označil fungovanie dodávateľských reťazcov. Pretože, ako povedal, cena ropy síce pred dvomi týždňami dosiahla historické maximá na úrovni 140 dolárov za barel, no odvtedy sa jej cena opäť skĺzla pod hranicu 100 dolárov. Zásadné ekonomické problémy však môže spôsobiť nedostatok napríklad železnej rudy, medi, paládia a iných kovov, potrebných na výrobu elektroniky či akumulátorových batérií.

„Všetko teraz závisí od toho, ako sa bude vyvíjať vojenský konflikt na Ukrajine. Ak bude krátky, máme šancu udržať ekonomiky v plusových číslach. Ak však bude trvať dlhšie, v prípade hrubého domáceho produktu sa môžeme ocitnúť v záporných číslach,“ uviedol ďalej.  

Čo presne to pre nás znamená

Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor tvrdí, že vojna na Ukrajine „nám“ prináša krízu, aká sa vyskytuje raz za sto rokov. Problémom však je, že počas posledných dvoch desaťročí je to už štvrtá kríza tohto formátu. Prvou bola Dot.com bublina v roku 2000. Nasledovala hypotekárna a dlhová kríza v roku 2008, po nej koronakríza, a toto je zatiaľ posledný príspevok k výpočtu globálnych ekonomických problémov v treťom tisícročí.

Podľa jeho slov sa situácia nevyvíjala priaznivo už pred vypuknutím vojnového konfliktu. Cena energií rástla a cena dopravy už v predchádzajúcom roku stúpla 3- až 4-násobne. „Vzhľadom na závislosť väčšiny krajín Európskej únie od ruskej ropy by len 10-percentné zníženie jej dodávok mohlo znamenať pokles HDP v tomto roku o 1,6 %. Ak by sa tak stalo, krajiny ako Slovensko by sa museli spoľahnúť na solidaritu a vzájomnú pomoc v rámci Únie,“ konštatuje Ľ. Ódor.

Ako uvádza ďalej, práve prítomnosť Slovenska v rámci štruktúr EÚ a eurozóny je dôvodom na mierny optimizmus. Pre budúcnosť však bude kľúčové to, ako dlho ešte potrvá vojnový konflikt Ruska s Ukrajinou. 

„Európska centrálna banka odhaduje, že ak by došlo k eskalácii vojenských aktivít, inflácia by k svojej súčasnej hodnote pridala 2 až 3 %. Pre slovenské domácnosti by to predstavovalo problém, pretože najväčšiu časť výdavkov tvoria náklady za bývanie, energie a potraviny, teda položky, ktoré sú infláciou najviac postihnuté,“ uvádza ďalej.

Najzraniteľnejším by mal pomôcť štát

Podľa jeho slov situácia nie je priaznivá ani v rámci eurozóny. „Inflácia stúpa nahor a hospodársky rast klesá nadol. Potrebné je začať hovoriť o čoraz reálnejšom riziku stagflácie,“ pokračuje V. Vaňo.

Viceguvernér NBS napriek nie príliš optimistickej situácii predsa len vidí „svetlo na konci tunela“. Oprávňuje ho k tomu niekoľko zistení. Za pozitívum považuje, že bezprostredne po vypuknutí vojenského konfliktu sa krajiny EÚ, ale aj NATO, dokázali zjednotiť v opatreniach prijatých proti Rusku. Za dobrý signál do budúcnosti považuje rozhodnutie Únie zvýšiť investície do zelených energií a v prípade potreby je v hre aj návrat k zabezpečovaniu energie prostredníctvom jadrových zariadení, ktorých činnosť sa už medzičasom v niektorých európskych krajinách začala utlmovať.

Dodáva, že cena energií aj v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou zostane vysoká a spotrebitelia to budú musieť zohľadniť vo svojich rozpočtoch. Práve preto si myslí, že tu vzniká vhodný priestor pre „štát“, ktorý by mohol a mal kompenzovať zvýšené výdavky pre sociálne najzraniteľnejších spoluobčanov.    

„Viem si predstaviť, že by sa to urobilo napríklad posunutím valorizácie finančnej pomoci pre týchto ľudí v čase. Dnes sa valorizácia vypočítava na základe minuloročnej inflácie s platnosťou pre nasledujúci rok. Teraz si však situácia vyžaduje zmenu tohto mechanizmu, pričom si myslím, že by to nemalo mať zásadný vplyv na štátny rozpočet,“ vysvetľuje Ľ. Ódor.