Z geotermálnej energie môžeme vyrábať elektrinu a teplo pre desiatky tisíc domácností. Prečo to nerobíme?

Zdroj: Unsplash

Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac obnoviteľných zdrojov energie. Už niekoľko mesiacov poznáme cieľ pre OZE v EÚ pre rok 2030. Členské krajiny nakoniec podporili revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch, ktorá stanovuje minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na 42,5 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.

Geotermálna energia je cenovo stabilná a lacná

Jedným z obnoviteľných zdrojov energie je geotermálna energia. Potenciál Slovenska je nadpriemerný, no využitý iba minimálne. Využívanie geotermálnej energie v sCZT (systém centralizovaného zásobovania teplom) má navyše pozitívny vplyv na koncovú cenu tepla. Vyplynulo to z porovnania cenových rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) k 22. novembru 2023.

„V mestách, kde je tento zelený, obnoviteľný a stabilný zdroj energie využívaný v sCZT, je variabilná zložka ceny tepla stabilne nízka – na rozdiel od systémov, kde nie je vôbec využívaný, respektíve je využívaný v nižšej miere. Cena tepla za jednu MWh tak zostala v takýchto mestách výrazne nižšia aj po dramatickom vývoji na energetickom trhu, ktorý bol spôsobený agresiou Ruskej federácie na Ukrajine,“ hovorí odborník na geotermálnu energiu a projektový manažér PW Energy Michal Mašek.

Pre ilustráciu ponúkame porovnanie vývoja cien variabilnej zložky tepla v dvoch slovenských mestách. Prvým je Veľký Meder, kde podiel geotermálnej energie na celkovej výrobe tepla predstavuje približne 84 %. Cena variabilnej zložky tepla je v tomto meste stabilná. Od začiatku roka 2022 s hodnotou 0,044 eura/kWh vzrástla iba minimálne na aktuálnych 0,048 eura/kWh.

Iná situácia je v Žiari nad Hronom. V tomto meste je síce vysoký potenciál geotermálnej energie, no mesto zatiaľ tento zdroj nevyužíva. Cena variabilnej zložky tepla v ňom vzrástla z úrovne 0,0536 eura/kWh (v úvode roka 2022) na tohtoročných 0,1682 eura/kWh.

Ako vzniká cena tepla?

Cena tepla je dvojzložková. Skladá sa z fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom a variabilnej zložky maximálnej ceny tepla so spotrebnou daňou. Cenu schvaľuje a určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Zjednodušene povedané, fixná zložka predstavuje náklad na výstavbu zariadenia a variabilná zložka náklady na prevádzku. Pri systémoch využívajúcich napríklad fosílne palivá je veľkou nákladovou položkou vo variabilnej zložke cena paliva. Keď „skokovo“ stúpala cena plynu, prejavilo sa to aj na cenách pre koncových odberateľov. Nárast variabilnej zložky bol, naopak, o to menší, o čo väčšie bolo zapojenie výroby tepla z geotermálneho zdroja.

„Využívanie geotermálnej energie, a to aj napriek vyššej investičnej náročnosti pri výstavbe zariadení, má dlhodobo výrazne pozitívny vplyv na ceny energií. Je to najmä vďaka minimálnym prevádzkovým nákladom, na ktoré nemá vplyv vývoj cien komodít na svetových trhoch, ani zmena počasia alebo kolobeh dňa a noci,“ dopĺňa M. Mašek.

Slovensko vo využívaní OZE zaostáva

Ako v prípade energie zo zeme, tak aj v prípade iných OZE, ako je napríklad nerecyklovateľný odpad, Slovensko nevyužíva ich potenciál naplno. Niet sa prečo čudovať, že v roku 2021 bol na Slovensku vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,4 %. Oproti rokom 2019 a 2020 s podielmi 16,9 a 17,3 % je zlepšenie ukazovateľa iba kozmetickou úpravou.

Podľa najaktuálnejších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat (za rok 2021) máme v rámci Únie deviaty najnižší podiel. Európskym lídrom vo využívaní zelenej energie je jednoznačne Švédsko s podielom 62,6 %. Nasledujú Fínsko a Lotyšsko s vyše 40-percentnými podielmi. Spomedzi našich susedov dominuje Rakúsko s úrovňou ukazovateľa 36,4 %. V prípade EÚ išlo o 21,8-percentný podiel.

Potenciál geotermálnej energie využívame iba na 1 %

Na Slovensku sa o výrobu elektriny a tepla z obnoviteľných zdrojov pričiňujú najmä vodné elektrárne, biomasa, ale aj solárna fotovoltika či bioplynové stanice. Slabšie zastúpenie majú zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) a geotermálne výhrevne či elektrárne. Práve takzvaná energia zo zeme má nadpriemerný potenciál, ktorý zatiaľ nedokážeme naplno využiť.

Energetický potenciál geotermálnych vôd bol na Slovensku stanovený na 6 716 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 1 % (reálne využívaný tepelný výkon aktívnych geotermálnych vrtov). Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli takýmto teplom, a v budúcnosti aj elektrinou, zásobovať desiatky tisíc slovenských domácností.

Napríklad v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v Galante či vo Veľkom Mederi), ale aj elektrickej energie.

Na Slovensku aktuálne pripravuje spoločnosť PW Energy výstavbu prvých dvoch geotermálnych elektrární v okresoch Žiar nad Hronom (Lovča) a Prešov (Ľubotice). „V oboch prípadoch sa počíta s výrobou zelenej elektriny a využitím zostatkového tepla z viacerých geotermálnych vrtov v hĺbke okolo 3,5 až 4 kilometrov. V prvej etape by mali mať geotermálne strediská v Lovči aj v Ľuboticiach inštalovanú kapacitu okolo 6,5 MWe, čo zodpovedá produkcii elektriny pre zhruba 20-tisíc domácností,“ vysvetľuje M. Mašek.

„Projekt v okrese Prešov prešiel pred tromi mesiacmi úspešne procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. veľkou EIA) a od envirorezortu dostal zelenú na realizáciu vrtných prác a výstavbu elektrárne. V prípade projektu v blízkosti Žiaru nad Hronom, kde je naším partnerom SSE Holding, čakáme na záverečné stanovisko od Ministerstva životného prostredia SR, ktorého vydanie je už niekoľko mesiacov po zákonnej lehote,“ pokračuje odborník.

V roku 2026 majú ku geotermálne vykurovaným mestám pribudnúť aj Košice. Projekt geotermálneho vrtu pri Ďurkove, spolurealizovaný štátnou spoločnosťou MH Teplárenský Holding (MHTH), bude najväčším geotermálnym projektom v strednej Európe na výrobu tepla a v auguste získal štatút národného projektu. Z oficiálnych informácií ohľadom projektu v Ďurkove vyplýva postupná výroba tepla zo 65 GWh ročne v roku 2026 až po 175 GWh v roku 2030. Jeho množstvo môže do roku 2035 potenciálne stúpnuť až na 325 GWh, čím by mohla geotermálna energia predstavovať viac ako polovicu palivovej základne košickej teplárne.

Nachádzame sa v „geotermálnej dekáde“

Práve vďaka vysokému potenciálu geotermálnej energie, jej ekonomickým výhodám a minimálnej ekologickej záťaži sa odborníci zhodujú na tom, že aktuálne desaťročie 2020 – 2030 možno v Európe označiť aj ako „geotermálna dekáda“. Každoročne, od začiatku tejto dekády, boli v Európe uvedené do prevádzky desiatky nových zariadení na geotermálne vykurovanie a výrobu chladu či geotermálnych elektrární.

Podľa údajov inštitúcie EGEC (European Geothermal Energy Council) bolo v roku 2022 na kontinente 142 geotermálnych elektrární s inštalovaným výkonom 3,5 GWe. Ešte častejšie sa geotermálna energia v Európe využíva na výrobu tepla a chladu pre budovy či v priemysle, službách a poľnohospodárstve. Podľa údajov EGEC predstavovala v roku 2022 kapacita geotermálneho vykurovania a výroby chladu v Európe 5,6 GWth. Týkala sa 29 európskych ekonomík s 395 zariadeniami. Európskymi lídrami vo výrobe geotermálnej energie sú Island, Turecko a Taliansko.