Význam obnoviteľných zdrojov energie neustále narastá. Ako ich využíva Slovensko?

Foto: Shutterstock

Eurostat v závere januára 2022 zverejnil údaje o využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v jednotlivých ekonomikách Európskej únie (EÚ) počas roka 2020. A to nielen celkovo, ale aj v prípade hrubej spotreby elektriny, pri teple, ochladzovaní a v doprave. Pre rok 2020 mala zároveň každá krajina stanovený svoj cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov (v rozpätí 10 až 49 %). Všetkým krajinám s výnimkou Francúzska sa tieto ciele podarilo naplniť.

„Zeleným“ lídrom EÚ je Švédsko

Krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 60,1 % je Švédsko. Stanovený cieľ 49 %, ktorý bol v rámci EÚ zároveň aj najvyšším, táto severská ekonomika spoľahlivo splnila. Vysoký podiel OZE evidovalo Švédsko najmä v prípade hrubej spotreby elektriny (74,5 %)  a v prípade tepla a ochladzovania (66,4 %). Pomerne vysoké podiely energie z OZE (nad 40 %) vykázali vo Fínsku a v Lotyšsku.

Asi nikoho neprekvapí, že ďalšou krajinou s vysokým podielom (36,5 %) energie z obnoviteľných zdrojov je susedné Rakúsko. V prípade tejto ekonomiky dominuje využívanie obnoviteľných zdrojov najmä pri výrobe elektriny s rekordným podielom 78,2 %. Vo všetkých spomenutých ekonomikách boli ciele pre rok 2020 stanovené prísne (v rozpätí 34 až 40 %).

Cieľ pre EÚ ako celok bol pre rok 2020 stanovený na úrovni 20 %, čo sa Únii podarilo splniť s hodnotou 22,1%. Pre dosiahnutie cieľa 32 % obnoviteľnej energie na rok 2030 však bude nevyhnutná transformácia energetického systému v jednotlivých krajinách EÚ. Okrem toho Európska komisia vlani navrhla zmenu a doplnenie smernice o energii z obnoviteľných zdrojov s ambicióznejším cieľom 40 % do roku 2030. Motívom bolo „pripraviť základ pre naplnenie uhlíkovej neutrality do roku 2050“.

Slovensko zaostáva za vyspelými krajinami

V prípade Slovenska bol pre rok 2020 stanovený cieľ 14-percentného podielu OZE. Naša ekonomika s hodnotou ukazovateľa na úrovni 17,3 % tento cieľ splnila. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 23,1 %, pri spotrebe tepla 19,4 % a v doprave 9,3 %. Na prvý pohľad dobrá správa má však háčik. Podrobnejšia analýza obnoviteľných zdrojov využívaných na Slovensku odhaľuje totiž určité slabiny.

Do OZE sú zarátané aj domy vykurované drevom či štiepkou. To však viacerí odborníci na obnoviteľné zdroje nepovažujú za šťastný prístup, keďže ide o suroviny produkujúce významné množstvo emisií – navyše bez použitia sofistikovanejších filtračných technológií.

Určité zlepšenie ukazovateľa v roku 2020 oproti roku 2019 (s podielom 16,9 %) bolo významne ovplyvnené pandémiou koronavírusu. Nárast podielu totiž nebol spôsobený tým, že by sa zvýšilo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov, ale najmä preto, že sa znížila finálna spotreba energie – predovšetkým v doprave. A to práve v dôsledku pandémie, ktorá vypukla na konci prvého štvrťroka 2020 a sprevádzal ju tvrdý lockdown počas takmer celého druhého štvrťroku.

Potenciál máme v geotermálnej energii

V nasledujúcich rokoch bude musieť aj Slovensko ako člen EÚ zvyšovať podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Dobrou správou je, že potenciál na to naša krajina má. Popri dreve, bioplyne či energii z vody a slnka môže byť v nasledujúcich rokoch vhodnou možnosťou napríklad dosiaľ naplno nevyužívaná geotermálna energia. Naša krajina sa totiž nachádza z veľkej časti na horninovom podloží, ktoré doslova praje získavaniu „energie zo zeme“.

„Geotermálna energia sa vo svete využíva na výrobu elektriny, tepla a chladu, všetky tieto spôsoby využitia sú aplikovateľné aj u nás. Na rozdiel od slnka či vetra ide o zdroj nezávislý od vonkajších vplyvov – je k dispozícii nepretržite 24 hodín denne bez výrazných výkyvov, a aj preto sa považuje za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu stability elektrizačnej sústavy, ako aj bezpečnosti dodávok energie,“ hovorí odborník na geotermálnu energiu Michal Mašek.

Na Slovensku potenciál geotermálnej energie potvrdzujú zrealizované projekty, ako aj hydrogeologické merania a prieskumy naprieč celým územím. Benefity tohto druhu OZE sú zrejmé, pretože ide o udržateľný zdroj energie s minimálnymi prevádzkovými nákladmi, ktorý je zároveň ohľaduplný k životnému prostrediu.

Zatiaľ využívame len 2 % možností

Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 5 538 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 2 %. „Pri väčšom využívaní geotermálnej energie by sme mohli ekologickým teplom a elektrinou zásobovať desiatky tisíc domácností,“ dodáva M. Mašek s tým, že Slovensku zatiaľ chýba ucelená stratégia, ako na národnej úrovni geotermálny potenciál územia zhodnotiť, respektíve koncepcia investičnej podpory zo strany štátu, ktorá by pomohla naštartovať nové súkromné projekty.

Na Slovensku máme aktuálne štyri lokality, kde sa vyrába teplo z geotermálnej energie na účely centrálneho zásobovania teplom (Sereď, Galanta, Veľký Meder a Šaľa). Do fázy realizácie sa aktuálne dostali projekty v Kežmarku a Čižaticiach, v prípravnej etape je tiež obnovený projekt Ďurkov, kde je akcionárom štát. Realizovať sa majú aj investičné zámery v okolí Žiaru nad Hronom a Prešova, kde sa na Slovensku pilotne počíta aj s výrobou elektrickej energie z geotermálnych zdrojov.