Vyššiu infláciu ako 15,4 % sme dosiaľ nemali. Trápia nás najmä drahé potraviny

Robert Juriš 15.3.2023 Poslať

Februárová inflácia na Slovensku dosiahla 15,4 %. Je to najvyššie číslo počas tejto krízy a druhé najvyššie číslo od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. V eurozóne sa nachádzajú len tri krajiny, ktoré sú na tom horšie ako my, a rozdiely sa zmenšujú. Trápia nás najmä vysoké ceny potravín a bývania. Najviac ohrozené sú nízkopríjmové domácnosti a dôchodcovia.

Foto: Shuterstock

Ceny potravín rastú už tretí rok

Hlavným dôvodom vysokej inflácie na Slovensku už nie sú ceny energií, ale vysoké ceny potravín. Vo februári tohto roku medziročne zdraželi až o takmer 29 %. Druhým najväčším nákladom slovenských domácností sú ceny za bývanie vrátane elektriny, plynu, tepla, vody a tepelných energií. Toto sú totiž dve najvýznamnejšie položky, ktoré dovedna tvoria až polovicu výdavkov domácností.

Ceny potravín nepretržite rastú už tretí rok. Podľa údajov Štatistického úradu SR opätovne výrazne drahšie boli najmä mlieko, syry a vajcia o 37,1 %. K úrovni 30 % sa priblížil aj rast cien chleba, obilnín a mäsa. Zelenina bola drahšia o štvrtinu a nealkoholické nápoje takmer o pätinu.

Druhý najväčší vplyv na výdavky domácností mal rast cien v oblasti bývania a energií o 14,3 %. Drahšie o viac ako 20 % boli tepelná energia, ako aj materiály a služby spojené s údržbou bývania. Imputované nájomné, do ktorého sa premieta rast cien stavebných materiálov, utlmilo svoj medziročný rast pod 15 %.

Ceny v doprave medziročne vzrástli o 8,3 %, a to aj vzhľadom na zvýšenie cien nákupu dopravných prostriedkov a najmä dopravných služieb, kde sa vo februári 2023 prejavil medziročný nárast cien autobusovej dopravy o 18 %. Zato ceny pohonných látok boli medziročne vyššie len o 3,7 %.

Ohrozené sú najmä nízkopríjmové domácnosti a dôchodcovia

Stále platí, že domácnosti so zarábajúcimi ľuďmi sú na tom o niečo lepšie ako tie domácnosti, ktoré majú problémy s výškou či pravidelnosťou príjmov. Index spotrebiteľských cien sa vo februári 2023 v domácnostiach zamestnancov medziročne zvýšil o 15,3 %. V nízkopríjmových domácnostiach a v domácnostiach dôchodcov to bolo zhodne o percentuálny bod viac, presnejšie o 16,3 %.

ECB pravdepodobne zvýši úrokové sadzby

Situácia v krajinách eurozóny stále nie je na takej úrovni, aby Európska centrálna banka (ECB) ustala vo svojej aktivite smerujúcej k skroteniu privysokej inflácie. Už o dva dni zasadá Rada guvernérov ECB, ktorá by podľa analytikov mala opäť rozhodnúť o zvýšení kľúčových úrokových sadzieb.

Aktuálne sa tieto sadzby nachádzajú na úrovni 3 % a predpokladá sa, že od zajtra budú vyššie o polovicu percentuálneho bodu. Tieto úrokové sadzby potom jednotlivé banky premietajú do úrokových sadzieb svojich úverov, ktoré poskytujú občanom alebo firmám. Výsledkom je tak vytváranie tlaku na zníženie inflácie, no zároveň sa znižuje aj ekonomická aktivita v krajinách.

Zdá sa, že tento proces zápasu s vysokou infláciou sa ešte tak skoro neskončí. Konštatoval to aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, ktorý hovorí o potrebe definitívneho „skrotenia inflačnej beštie“. „Stále sme veľmi, veľmi ďaleko od cieľa. Nemôžeme si dovoliť poľaviť v tempe a na základe dnes dostupných dát na to ani nevidím dôvod,“ povedal.

Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami eurozóny

V rámci eurozóny, teda spomedzi krajín, ktoré platia eurom, je na tom Slovensko takmer najhoršie. Vyššiu infláciu ako my majú len tri pobaltské republiky. Všetky ostatné štáty sú na tom lepšie, pričom priemer eurozóny vo februári 2023 dosiahol 8,5 %. Najlepšia situácia panuje v Luxembursku, kde registrujú infláciu na úrovni 4,8 %. Možno paradoxne, ale relatívne nízky nárast cien evidujú štatisti aj v Grécku, na Malte, na Cypre či v Španielsku.

USA: Ďalší pokles, už na 6 %

Situácia v Spojených štátoch sa z mesiaca na mesiac zlepšuje. Inflácia v krajine vo februári 2023 klesla na 6 %, čo je najmenej od septembra 2021. Klesla tak už ôsmy mesiac za sebou, pričom oproti predchádzajúcemu mesiacu sa znížila o 0,4 percentuálneho bodu.

Tento pokles v kombinácii s krachom amerických bánk Silicon Valley Bank a Signature Bank vyvoláva diskusie, či nie je ten správny čas zastaviť zvyšovanie úrokových sadzieb. Ešte pred týždňom totiž prakticky nikto nepochyboval o tom, že Federálny rezervný systém (FED) bude zvyšovať sadzby zo súčasných 4,75 % o 25, prípadne až o 50 bázických bodov. No obavy z bankovej krízy môžu tento proces aj úplne zastaviť.

Česko: Mimoriadne drahé potraviny

Medziročná inflácia v Česku vo februári 2023 klesla z januárových 17,5 % na 16,7 %. Hlavným dôvodom poklesu bolo zmiernenie rastu cien týkajúcich sa najmä bývania a energií (elektriny a plynu).

Svoj nárast spomalili aj ceny potravín. Napriek tomu je zdražovanie týchto dôležitých komodít v susednom Česku mimoriadne vysoké. Napríklad kým ryža, múka a bravčové mäso sú medziročne drahšie o tretinu, cukor zdražel o 75 % a vajcia takmer o 100 %.

Švajčiarsko: Znepokojení nízkou infláciou

Spomedzi európskych krajín registrujú najnižšie inflačné čísla vo Švajčiarsku. Napriek tomu, že ceny tovarov a služieb tu vo februári 2023 podľa agentúry Reuters medziročne zdraželi len o 3,4 %, krajine to prinieslo znepokojenie.

Ekonomickí analytici totiž už v predstihu vyslovili očakávanie, že inflácia by aj tu mala začať klesať, no ona medzimesačne, hoci minimálne, predsa len stúpla o jednu desatinu percentuálneho bodu. Švajčiarska centrálna banka drží kľúčovú úrokovú sadzbu v krajine na úrovni 1 %.

Čína: Príliš opatrní v spotrebe

Krajina s jednou z najnižších inflácií na svete je Čína. Vo februári tohto roku tu ceny tovarov a služieb poklesli z januárových 2,1 % na 1 %. Podľa štatistikov k zmierneniu rastu cien prispel najmä pokles dopytu spotrebiteľov po oslavách lunárneho nového roka.

Ani ekonomickí optimisti v tejto krajine neočakávali, že sa inflácia v Číne dokáže dostať na takúto nízku úroveň. Vysvetlenie je však jednoduché. Čínski spotrebitelia sú napriek uvoľneniu prísnych protipandemických opatrení naďalej opatrní vo svojej spotrebe.