Foto: shutterstock

Maturita často stačí, dôležité sú skúsenosti

„Zamestnávatelia na Slovensku poukazujú na to, že je tu množstvo pozícií vhodných práve pre ľudí, ktorí vyštudovali strednú odbornú školu. Stretávame sa však s tým, že maturanti neodchádzajú až tak na trh práce, ale skôr sa obzerajú po vysokej škole,“ hovorí PR manažérka portálu Profesia.sk Nikola Richterová. „V roku 2018 bolo 38 % z ponúkaných pozícií pre uchádzačov s maturitou. Keď sa pozrieme na vysokoškolský titul 2. stupňa, tak ten vlani vyžadovalo iba 8 percent ponúk,“ dopĺňa. 

Uchádzači, ktorí neskončili vysokú školu, majú šancu sa uplatniť. „Je veľa ponúk, pri ktorých stačí byť šikovný, vedieť sa presadiť a pracovať na sebe. Sú spoločnosti, ktoré na vzdelanie vôbec neprihliadajú, pokiaľ si to, samozrejme, nevyžaduje charakter predmetnej práce. Pre veľkú časť zamestnávateľov je najdôležitejšie to, aké má daný uchádzač skúsenosti,“ upozorňuje Diana Nackinová, senior Marketing Specialist personálnej agentúry Grafton Slovakia. 

Množstvo absolventov vysokých škôl teda svoje vedomosti z vysokej školy vôbec neuplatňuje na pracovnom trhu. „Na našom portáli sa stretávame s tým, že viac ako polovica uchádzačov s magisterským či inžinierskym titulom reaguje na ponuky práce, ktoré vyžadujú maturitu. Je to spôsobené najmä tým, že jednoducho nemáme toľko miest pre vysokoškolsky vzdelaných. Bohužiaľ, toto vidíme aj na absolventoch, tí sa najčastejšie hlásia na pozície ako administratívny pracovník, asistent, ale aj recepčná. Najmä pri odboroch, ako prírodné vedy, šport či pedagogika, uchádzači o prácu nemajú vôbec záujem o pozície, ktoré by súviseli s ich štúdiom,“ objasňuje Richterová z Profesie.

Vyšší plat vďaka titulu

Na druhej strane, maturanti majú jednoznačnú motiváciu pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci následne budú pracovať na pozícii, ktorá vysokoškolský titul nevyžaduje. Na slovenskom pracovnom trhu totiž majú absolventi vysokých škôl automaticky vyššie nároky na platové ohodnotenie. „Ukazuje sa nám, že zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním majú vyšší plat už po príchode na trh práce ako absolventi strednej školy. Platovo sa im v priemere dokonca podarí ihneď predstihnúť ľudí, ktorí majú stredoškolské vzdelanie a pracujú už päť rokov, zatiaľ, čo oni študovali. Tento rozdiel sa pritom ešte v nasledujúcich rokoch iba zvyšuje,“ hovorí Richterová. 

Zlou vizitkou pre slovenské školstvo je aj reputácia, ktorú vzdelávací systém má medzi zamestnávateľmi. „Väčšina podnikateľov oslovených Podnikateľskou alianciou Slovenska považuje vzdelávací systém za zlý ako celok. Výraznej väčšine chýbajú informácie o kvalite škôl, na základe ktorých by si mohli ľahšie vyberať budúcich zamestnancov. Kvalita škôl by sa podľa nich mala merať najmä podľa uplatnenia absolventov na ďalšom vzdelávacom stupni, respektíve na trhu práce,“ upozornila Podnikateľská aliancia Slovenska s odvolaním sa na prieskum zo začiatku tohto roka. „Spomedzi respondentov považuje 57,6 % za zlý celý systém vzdelávania. Ďalších 16,7 % podnikateľov si myslí, že najmenej funkčné sú stredné odborné školy, 12,9 % tak označilo vysoké školy, 8,3 % základné školy a 4,5 % gymnáziá,“ tvrdia štatistiky Podnikateľskej aliancie Slovenska.

Žiadaní informatici aj ekonómovia

Platí, že spomedzi vysokoškolsky vzdelaných uchádzačov je najväčší záujem o absolventov informatických odborov, strojárov, technikov a ekonómov. Na konci rebríčka záujmu firiem sú absolventi teológie, športových a umeleckých smerov. „Životopis absolventa informatiky si pozrelo v roku 2018 v priemere 7 zamestnávateľov. Je to takmer štvornásobok oproti absolventom teológie či športu,“ ukazujú údaje portálu Profesia.sk.

Najväčší záujem je o absolventov Ekonomickej univerzity v Bratislave (EUBA), na druhej priečke sú absolventi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU) a tretia pozícia patrí absolventom Žilinskej univerzity. 

Najlepšie sa na trhu uplatňujú absolventi Fakulty informatiky a informačných technológií (STU), Fakulty elektrotechniky a informatiky (STU) a absolventi Fakulty medzinárodných vzťahov (EUBA).