Foto: Shutterstock

Rekordný index cien potravín

„Môžeme predpokladať, že z krátkodobého hľadiska sa situácia ešte zhorší. V najbližšom štvrťroku to pravdepodobne povedie k výraznému poklesu spotreby, čo zvýši riziko stagflácie a miestami aj recesie,“ varuje hlavný makroekonomický analytik Saxo Bank Christopher Dembik.

Index cien potravín, ktorý zverejňuje FAO, vzrástol medzi februárom a marcom 2022 o 12,6 %. V súčasnosti je tak najvyšší od svojho vzniku v roku 1990. Predchádzajúci rekord z roku 2011 bol na hodnote 137, pričom aktuálny index je na hodnote 159.

Ceny potravín však tlačia nahor aj na ďalšie faktory, ako sú napríklad vyššie náklady na pracovnú silu, ceny námornej prepravy, vyššie náklady na suroviny, nepriaznivé poveternostné podmienky (aktuálna vlna horúčav v Indii a Pakistane), vývozné reštrikcie či silný dopyt po biopalivách.

Bude to ešte horšie

Najzraniteľnejšie voči kolísaniu cien potravín sú rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny. Len v Afrike až 32 krajín musí dovážať približne 90 % základných potravín. V rozvojom svete to znamená vyššiu politickú nestabilitu. Novinkou však je, že prudký nárast cien vážne zasahuje aj vyspelé štáty.

Viaceré krajiny od znovuotvorenia ekonomiky zažívajú prudký rast miezd. To však na vyrovnanie sa s vyššou infláciou nestačí. „V najbližších mesiacoch až pätina domácností vo vyspelých krajinách, ktoré majú najnižšie príjmy, zažije výrazný pokles svojich reálnych príjmov,“ hovorí analytik.

„Najchudobnejšie domácnosti už teraz musia robiť kompromisy medzi cestovinami a čerstvým mäsom. Štúdia francúzskeho štatistického úradu (INSEE) ukazuje, že keď sa ceny obilnín a cestovín zvýšia v priemere o 1 %, spôsobí to 0,23-percentný pokles v množstve skonzumovaného mäsa. Domácnosti sa jednoducho vzdávajú toho, čo v zozname potravín považujú za najdrahšie,“ vysvetľuje ďalej analytik.

Veľký pokles spotreby

V kontexte dlhotrvajúcej vysokej inflácie podľa jeho slov zostane spotreba základných potravín s neelastickými cenami vo väčšine rozvinutých krajín pravdepodobne stabilná. Klesne však spotreba ostatných potravín a ďalších nie nevyhnutných produktov a služieb, vrátane výdavkov na cestovanie, nákupy elektroniky a podobne.

Viaceré krajiny už teraz zaznamenávajú výrazný pokles spotreby. Vo Francúzsku v marci 2022 klesla spotreba tovarov domácnosťami o 1,3 %. Tento pokles si analytici vysvetľujú najmä poklesom spotreby potravín. Pri podrobnejšom pohľade ide len o potraviny s neelastickými cenami, ako sú sladkosti a cukor, vajcia či syry.

„To už je však dôvod na obavy. Vo väčšine vyspelých krajín je hlavným motorom ekonomického rastu spotreba. Zvyšuje sa tak riziko stagflácie, alebo v niektorých prípadoch dokonca recesie, ako napríklad v Spojenom kráľovstve,“ dodáva Ch. Dembik s tým, že podľa neho môžeme preto očakávať aj politické zemetrasenia vyvolané masívnymi protestmi proti vysokým životným nákladom a vysokým cenám potravín.