Vysoké ceny nás neopúšťajú. Stále máme najvyššiu infláciu v eurozóne

Robert Juriš 29.9.2023 Poslať

Inflácia v Európe opäť ukázala, aká vie byť nevyspytateľná. Napriek očakávaniam analytikov v priebehu septembra tohto roku dokázala klesnúť o takmer celý percentuálny bod z augustových 5,2 % na septembrových 4,3 %. Zvoľnil sa tiež rast cien tovarov a služieb na Slovensku, a to na 8,9 %. Napriek tomu inflácia u nás aj naďalej zostáva najvyššia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny.

Zdroj: Freepik

Potraviny vs. energie

Podľa informácie Európskeho štatistického úradu Eurostat v septembri 2023 sa medziročne najviac zvýšili ceny potravín, alkoholu a tabakových výrobkov (+8,8 %). Naopak, najviac k zníženiu inflácie prispeli nižšie ceny energií (–4,7 %).

Trend priebežného poklesu je viditeľný aj v ďalších sledovaných kategóriách. Napríklad nárast cien v oblasti služieb sa znížil z 5,5 % na 4,7 % a v oblasti priemyselných tovarov (očistených od energií) zo 4,7 % na 4,2 %.

86214

Najnižšie a najvyššie čísla

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny väčšina štátov zaznamenala pokles inflácie. Až donedávna mali najhoršie čísla tri pobaltské krajiny, ktoré zaostávali aj za Slovenskou republikou. V súčasnosti sa už všetky tri nachádzajú pod priemerom krajín eurozóny.

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je aktuálne v Belgicku, Holandsku, Grécku, Fínsku, Španielsku a Luxembursku. Naopak, najhoršia situácia dlhodobo panuje na Slovensku. Nasledujú krajiny, ako Chorvátsko a Slovinsko.

Španielsko: Po radosti prišlo sklamanie

Španielsko už niekoľko mesiacov patrí medzi krajiny eurozóny, ktoré majú vôbec najnižšiu infláciu v Európe. V septembri však domáci optimizmus schladilo zvýšenie tohto ukazovateľa o 1,2 percentuálneho bodu z augustových 2,4 % na aktuálnych 3,6 %.

Analytici ako hlavnú príčinu tohto stavu uvádzajú zdraženie pohonných látok v krajine. Výsledkom je sklamanie, pretože krajina sa počas tohtoročného leta priblížila k dlhodobému cieľu ECB, ktorým je 2-percentná hranica, no v súčasnosti sa od nej opäť vzďaľuje.

Nemecko: Výrazný pokles o viac ako 2 %

Krajina s najsilnejšou európskou ekonomikou má dôvod na radosť. V predchádzajúcom mesiaci inflácia v tejto krajine spomalila o viac ako dva percentuálne body z augustových 6,4 % na súčasných 4,3 %. Toto číslo je najnižšie, odkedy vypukla vojna na Ukrajine a aj pre ekonomických analytikov je prekvapením.

Aké kroky podnikajú centrálne banky

Počas uplynulých týždňov zasadali bankové rady viacerých centrálnych bánk na celom svete. Napríklad Európska centrálna banka (ECB) sa rozhodla pokračovať vo zvyšovaní svojich kľúčových úrokových sadzieb, ktoré zdvihla o 0,25 percentuálneho bodu nahor, na úroveň svojho historického maxima 4,5 %.

Opačný postoj zaujali napríklad britská Bank of England a Federálny rezervný systém, ktorý plní funkciu centrálnej banky v Spojených štátoch. Obe tieto banky ponechali kľúčové úrokové sadzby na pôvodnej úrovni. V prípade Spojeného kráľovstva to je 5,25 % a v prípade USA 5,5 %. Obe tak citlivo zareagovali na klesajúcu infláciu v kombinácii s oslabujúcimi sa ekonomickými aktivitami.

Zrejme najviac odvahy v súčasnosti ukazuje centrálna banka Turecka. Kým na začiatku inflačnej krízy držala svoje úrokové sadzby striktne na nízkej úrovni, v uplynulých mesiacoch došlo k zásadnej zmene tohto trendu. Naposledy v polovici septembra zvýšila tieto sadzby o 5 percentuálnych bodov a v súčasnosti ich drží na úrovni rekordných 30 %. Potrebné je však dodať, že inflácia v krajine dosahuje takmer 60 %.

Úplne iný prístup k riešeniu inflačnej krízy má Japonská centrálna banka, ktorá stále drží krátkodobé úrokové sadzby na úrovni –0,1 % a v blízkosti nuly chce udržiavať aj výnos 10-ročných štátnych dlhopisov. Inflácia v krajine v júli aj auguste dosahovala zhodne 3,1 %.

Témy