Vysoká cena e-áut sa udrží aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Môžu za to drahé kovy v elektrobatériách

Foto: Unsplash

Dopyt po kovoch tlačí na ceny

„V nasledujúcich dvoch rokoch neočakávame zásadné zmeny v cenových trendoch,“ konštatuje generálny riaditeľ spoločnosti Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný. Podľa jeho slov dôvodom vysokých cien je vzhľadom na globálnu podporu elektromobility zvýšený dopyt po kovoch, ktoré sú pri výrobe batérií nevyhnutné. Ide najmä o lítium, kobalt a meď. Ich ponuka je vzhľadom na masívny dopyt nedostatočná.

Nerovnováha medzi ponukou a dopytom tak zvyšuje ceny týchto kovov, hoci trhový podiel elektrických vozidiel je stále malý. Ani rôzne konfigurácie batérií alebo možné použitie vodíka ako zdroja energie nateraz neznížia tlak na používanie týchto kovov.

Vysoké náklady však prispievajú k podpore výskumu a vývoja alternatívnych technológií. „Toto úsilie by mohlo z dlhodobého hľadiska zmeniť situáciu, a to aj vzhľadom na silnú konkurenciu krajín, ktoré chcú získať výhodu v rámci budúcej generácie vozidiel,“ upozorňuje J. Čarný.

Trh s e-autami rastie

Kým v roku 2019 predstavoval trhový podiel e-áut 8 %, v roku 2020 to už bolo 13 %. Pritom v danom roku poklesol predaj automobilov s klasickým pohonom o 6 %, no v dôsledku stimulačných programov vlád a zvýšeného záujmu Európy o tento segment vzrástol predaj elektrických vozidiel o 41 %. V tomto roku sa predpokladá rast až o 70 %.

Faktom pritom je, že elektromobilite hrá do kariet aj zámer niektorých trhov vrátane Európy zakázať do roku 2035 predaj spaľovacích motorov, čo odstráni konkurenciu pre elektromotory. „Tento trend vyvíja tlak na kovy potrebné na výrobu vozidiel – lítium, kobalt, grafit, nikel, prvky vzácnych kovov, hliník a meď. V batériách sa používa až niekoľko desiatok kilogramov kovov, ak nie stovky,“ podotýka odborník s tým, že hliník sa používa nielen v batériách, ale aj v iných častiach vozidiel, napríklad na podvozku alebo vnútorných paneloch.

Aj preto Coface očakáva, že medzi rokmi 2020 a 2021 stúpnu ceny niklu, hliníka a medi o 34 %, 25 %, respektíve 47 %. V období rokov 2020 až 2050 bude rásť aj dopyt. Hlavnými producentmi týchto vyhľadávaných kovov sú Konžská demokratická republika (KDR), Austrália, Indonézia, Čile a Rusko, kde rastie snaha vlád upraviť ťažobné predpisy s cieľom získať väčší podiel na pridanej hodnote. Na druhej strane je však potrebné posilniť aj environmentálne predpisy na ochranu miestnych spoločenstiev. Intenzívnejší bude tiež tlak na ťažobné a hutnícke spoločnosti, aby zlepšili ponuku a reagovali na tieto trendy.

Vodík je zatiaľ mimo hry

Výrobcovia batérií aj ich odberatelia sa snažia znížiť závislosť od kobaltu, no aj nájsť alternatívne zdroje energie. „Vodík sa všeobecne uvádza ako silná alternatíva, ktorá je schopná zmierniť celkové náklady aj záťaž pre životné prostredie. Neočakávame však, že by vodík v tomto desaťročí zmenil hru, ak neprídu silné stimuly zo strany vlád,“ upozorňuje J. Čarný.

Ani od výrobcov automobilov sa neočakáva, že by z krátkodobého hľadiska uprednostnili vodík, pretože investovali značné prostriedky do vývoja batérií, aby splnili prísne regulačné opatrenia.

Pozor na životné prostredie a detskú prácu

„Vôľa rozvíjať používanie elektrických vozidiel vyplýva na jednej strane zo snahy dosiahnuť ciele Parížskej dohody a boj proti zmene klímy. Na druhej strane však ťažba kovov má, ako každý ťažobný proces, významný vplyv na životné prostredie a na spoločenstvá,“ upozorňuje J. Čarný.

V Konžskej demokratickej republike je napríklad tiež rozšírené odlesňovanie a detská práca. Tieto problémy je potrebné vyriešiť, aby sa revolúcii v oblasti elektrických vozidiel dostal zaslúžený kredit.