Foto: Shutterstock

Čo je dlhový strop?

Kongres Spojených štátov amerických prvýkrát zaviedol dlhový strop – maximálny objem peňazí, ktoré si vláda môže požičať – v roku 1917. V rokoch 1939 a 1941 boli následne prijaté dodatočné zákony o verejnom dlhu. Dlhový strop v USA neustále rastie a od roku 1960 bol zvýšený neuveriteľných 78-krát.

Dôvodom je fakt, že americká vláda síce každý rok získava obrovské príjmy z daní a iných tokov, ako sú clá, no v konečnom dôsledku míňa viac, ako prijíma. Takto vzniká deficit, ktorý sa na konci roka pripočíta k celkovému dlhu krajiny. Ten v apríli tohto roka dosiahol hodnotu 31,5 miliardy dolárov.

Národný dlh USA však prekonal dlhový limit vo výške 31,4 bilióna dolárov už v januári tohto roka. Ministerka financií Janet Yellenová vtedy varovala Kongres, že ak sa nedohodne na zvýšení súčasného dlhového stropu, americkej vláde by začali dochádzať finančné prostriedky už júna tohto roku.

„S úctou vyzývam Kongres, aby okamžite konal na ochranu plnej viery a kreditu Spojených štátov,“ napísala J. Yellenová v liste vedeniu Kongresu, v ktorom oznámila začiatok „mimoriadnych opatrení“, aby sa zabránilo aspoň technickému nesplateniu dlhu.

Prečo sa dlhový stop nezvýši?

Zvýšenie dlhového stropu má na starosti Kongres a väčšinou to býva formalita. Tentokrát sa však republikáni a demokrati nevedia alebo nechcú dohodnúť na podmienkach zvýšenia. Republikáni držia v Kongrese väčšinu a dlhodobo obviňujú demokratickú vládu prezidenta Joe Bidena z nadmerného utrácania. V Snemovni reprezentantov preto predložili zákon, v ktorom súhlasia so zvýšením dlhového stropu o 1,5 bilióna dolárov výmenou za výrazné okresanie výdavkov.

Požadujú, aby sa počas nasledujúceho finančného roka ponechali výdavky pre kľúčové vládne agentúry na úrovni z roku 2022. Okrem toho by tieto výdavky mohli v nasledujúcich 10-tich rokoch rásť len o 1 % ročne. Tieto opatrenia by mali priniesť úspory vo výške 4,8 bilióna dolárov.

Demokrati však zmietli tento návrh zo stola, pretože by narušil kľúčové priority Bidenovej administratívy, ako sú odpustenie študentských pôžičiek a daňové stimuly pre elektrické vozidlá. Samotný Biden zatiaľ návrh odmieta s tým, že dlhový strop by sa mal zvýšiť bez podmienok, a potom bude diskutovať o prípadných škrtoch v rozpočte. Americká vláda sa tak dostala do patovej situácie, v ktorej ani jedna strana nechce ustúpiť.

História sa môže zopakovať

Nie je to prvýkrát, čo Spojeným štátom americkým takmer došli peniaze. Azda najznámejšou je situácia z roku 2011, keď sa obidve strany nevedeli dohodnúť o navýšení stropu. Republikáni vtedy dokázali donútiť demokratickú vládu Baracka Obamu prijať ich návrh. Dohoda o znížení výdavkov na nasledujúcich 10 rokov sa podpísala len 72 hodín pred vypršaním termínu.

No táto neistota priniesla svoju daň. Agentúra Standard & Poor's vtedy prvý raz v histórii znížila kreditný rating USA z najlepšieho ratingu na AA+. Akciový trh sa za jediný deň prepadol o 17 % a odhaduje sa, že táto situácia stála americkú verejnosť najmenej 1,3 miliardy dolárov.

Joe Biden vtedy pôsobil ako viceprezident a bolestivé ústupky republikánom si dobre pamätá. Je to určite jedným z dôvodov, prečo teraz zatiaľ ustúpiť neplánuje. Republikáni si však uvedomujú svoju výhodnú pozíciu a neústupne využívajú skracujúci sa čas na vytvorenie tlaku. V súčasnosti tak prebiehajú rokovania medzi Bielym domom a Republikánskou stranou.

Demokrati navrhujú postupné znižovanie výdavkov s tým, že do roku 2024 by rozpočet vládnych agentúr zostal na tohtoročnej úrovni. Následne by sa zvyšoval o 1 % do roku 2025. Okrem toho navrhujú zvýšenie dane pre bohatých na financovanie deficitu. Je takmer isté, že republikáni s týmito návrhmi nebudú súhlasiť. V hre je ešte možné predĺženie finálneho termínu do 30. septembra 2023, čo je podľa analytikov najpravdepodobnejším krokom.

Čo by sa stalo, ak by k dohode nedošlo?

Ak sa strany nedohodnú, môže sa stať, že by sa USA prvýkrát v histórii dostali do platobnej neschopnosti. Aj keď je to len veľmi nepravdepodobný a hypotetický scenár, jeho naplnenie by prinieslo katastrofálne následky.

Podľa agentúry Moody’s by default USA znamenal stratu 7,8 milióna pracovných miest, nevídané zvýšenie úrokových sadzieb a apokalypsu na akciovom trhu. Okrem toho by začali meškať výplaty štátnych zákazníkov, platby v nezamestnanosti a zdravotné dotácie.

„Vládny dlh USA sa v mnohých ohľadoch považuje za základný kameň globálneho finančného systému. Zvyčajne sa považuje za jediné najbezpečnejšie aktívum a v podstate každé iné finančné aktívum na svete je do značnej miery ocenené štátnym dlhom USA. Default by bol kataklizmatický,“ uviedol expert na americkú ekonomiku Andrew Hunter pre portál BBC.

Posledná možnosť

Ak by malo prísť k najhoršiemu, prezident Biden môže siahnuť po poslednej ručnej brzde. Tou je 14. dodatok ústavy USA, v ktorom sa píše: „platnosť verejného dlhu Spojených štátov daná zákonom... nesmie byť spochybnená“.

Biden teda môže tvrdiť, že má ústavnú povinnosť vyhnúť sa platobnej neschopnosti, prekročiť dlhový strop a pokračovať vo výdavkoch, čím by odvrátil default. Táto veta však bola do ústavy pridaná po občianskej vojne zo strachu, že by štáty bývalej konfederácie mohli získať v Senáte väčšinu a vetovať rozpočet. V novodobej histórii ide podľa právnych odborníkov o neprebádané právne územie.

Ak by sa Biden rozhodol obísť republikánov týmto dodatkom, vznikol by precedens na jeho obžalovanie. Ide tak o naozaj poslednú možnosť, ktorá by sa mohla skončiť dlhoročnými súdnymi spormi. Biden sa vyjadril, že je „ochotný 14. dodatok využiť“, ale len ako poslednú možnosť a zatiaľ o tom neuvažuje. Napriek tomu existuje viacero demokratov, ako napríklad senátori Bernie Sanders alebo Elizabeth Warrenová, ktorí vyzývajú Bidena k využitiu dodatku už teraz.

S blížiacim sa začiatkom júna je tak zrejmé, že vyústenie celej situácie budeme poznať už v nasledujúcich dňoch. Biden sa stretáva so zástupcami republikánov každý deň a zatiaľ najpravdepodobnejším scenárom zostáva, že postupne prídu k určitej forme vzájomnej dohody.