Vtáctvo má väčších nepriateľov ako sú veterné turbíny. Dokazujú to skúsenosti zo zahraničia

Redakcia FinReport 7.8.2021 Poslať

Na Slovensku sa už 18 rokov nerealizoval projekt veterného parku. Potenciálni investori narážali na množstvo problémov, pričom okrem legislatívneho a administratívneho prostredia bola do veľkej miery pri projektoch diskutovaná aj ochrana vtáctva pred kolíziami s veternými turbínami. Absencia reálnych skúseností na Slovensku sa pretransformovala do mnohých mýtov, ktoré často nebývajú pravdivé. Aká je teda realita?

Foto: Unsplash

Počet zrážok s vtákmi výrazne klesá

„Technológia vo výstavbe veterných elektrární sa za posledné roky posunula významne dopredu. Výrazne sa predĺžila dĺžka tubusu, ako aj rozpätie rotorov. Zároveň sa však zväčšili rozostupy medzi jednotlivými turbínami. Takto nadizajnované veterné elektrárne uľahčujú vtákom prelet a znižujú riziko kolízií, ktoré sa za posledné roky znížilo z 20 % na 3 až 5 %,“ približuje koordinátorka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) pre politiku obnoviteľných zdrojov energií (OZE).

Pri plánovaní nového projektu veterných elektrární je z pohľadu ochrany vtáctva kľúčovým aspektom skúmanie daného územia ornitológmi, pričom súčasným štandardným obdobím sú 1 až 2 roky. Takto je možné zistiť, aké druhy sa v danej lokalite vyskytujú, v akej miere, v akom čase a za akých poveternostných podmienok, zvlášť v prípade netopierov.

Podľa toho je možné vyhodnotiť realizovateľnosť výstavby, prípadne nastaviť projekt tak, aby spôsoboval minimálne až nulové vplyvy na vtáctvo. V susednom Rakúsku sa napríklad osvedčilo aj vytváranie kompenzačných oblastí, kde sa na podporu miestnej fauny nechá časť pôdy ležať ladom.

Vtákom viac škodia sklenené plochy, mačky či pesticídy

Z rád kritikov sa často ozýva argument podložený fotografiami mŕtvych netopierov ležiacich pod veternou turbínou. Veterné turbíny nepochybne predstavujú pre netopiere riziko. Dnes sa však už na základe miestneho zisťovania aktivity netopierov, počasia a rýchlosti vetra dá vypočítať, kedy je najväčšia pravdepodobnosť preletu netopierov v danej lokalite. Vtedy je možné elektráreň napríklad vypnúť.

„Na mortalitu vtáctva majú veterné elektrárne minimálny vplyv, zvlášť v porovnaní so škodami, ktoré spôsobujú sklenené plochy, mačky, pesticídy či cestná doprava,“ hodnotí ornitológ Radim Kočvara, ktorý spolupracoval na dopadových štúdiách výstavby veterných elektrární v Českej republike.

Na Slovensku má pribudnúť stovka turbín

„Plánovaná výstavba na Slovensku, ktorá počíta so zhruba 100 turbínami, je oproti Rakúsku, kde je v prevádzke cez 1 400 veterných elektrární, zanedbateľný počet. Vplyvy turbín na prirodzený habitat vtáctva sú len minimálne. Na území Rakúska dokonca ročne stúpa výskyt dravcov. Ak teda správne určíme lokalitu výstavby, nemusíme sa obávať nárastu mortality vtáctva a netopierov,“ myslí si ornitológ Andreas Traxler, ktorý spolupracoval na dopadových štúdiách výstavby veterných elektrární v Rakúsku.

Podľa jeho slov sú v Európe zaužívané osvedčené postupy na minimalizáciu kolízií veterných turbín s vtákmi, ktoré na Slovensku stačí len uplatniť.

Otázka nestojí, či budeme stavať veterné parky, ale ako ich budeme stavať

„Obnoviteľné zdroje energie sú dokázateľne menej škodlivé pre človeka i prírodu než tradičné fosílne palivá. Slovenská vláda naprieč ministerstvami avizuje podporu pre čistú energetiku. Otázka teda dnes nestojí, či budeme veterné parky stavať, ale kde a ako. V tomto predpokladáme súčinnosť vlády s vedeckou obcou a mimovládnym sektorom, aby výstavba predstavovala minimálny negatívny vplyv na životné prostredie,“ píše sa v stanovisku SAPI.