Foto: Shutterstock

Ako je to na Slovensku

Pre Slovensko momentálne platí progresívne zdanenie príjmov so sadzbou dane 19 % zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 36 256,38 eura. A 25 % zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36 256,38 eura. Uvedená daňová štruktúra sa týka len zamestnancov.

Živnostníci a firmy majú inú formu zdaňovania a môžu si účtovať náklady a odpočítateľné položky. Živnostníci a firmy s obratom do 100-tisíc eur sú zdaňované sadzbou 15 %, s obratom vyšším ako 100-tisíc eur je sadza dane 21 %.

Do rovnej dane sa neráta sadzba DPH, pretože tá patrí do kategórie nepriamych, respektíve spotrebných daní a nezaťažuje príjem, ale spotrebu. V tomto smere má Slovensko nastavenú základnú sadzbu DPH na úrovni 20 %. Pre vybrané produkty tovary a služby sa uplatňuje daň 10 %.

Čo je rovná daň 

Rovná daň ukladá všetkým daňovníkom rovnakú daňovú sadzbu – napríklad 19 %. Či má človek vysoký, alebo nízky príjem, do štátnej kasy prostredníctvom dane z neho prispieva rovnako. V absolútnej hodnote to pri bonitnom občanovi predstavuje vyšší objem peňazí než pri človeku s nízkym príjmom.

Tu však namietajú kritici a tvrdia, že solidárnejšie je, ak bohatší ľudia majú vyššiu sadzbu dane než menej solventnejší a podieľajú sa tak viac na financovaní štátu, ktorý by sa mal prioritne zameriavať na chorých a zraniteľných ľudí z nižších vrstiev. Následné sociálne zabezpečenie by im malo poskytnúť adekvátnu možnosť sa z nepriaznivej situácie dostať. Preto sa vytvorila progresívna daňová sústava, ktorá ukladá viacero sadzieb dane – ako napríklad u nás 25 % a 19 % pre jednotlivé príjmové triedy obyvateľstva.

Kritici opačného tábora reagujú, že sa porušuje princíp spravodlivosti. Tí, ktorí tvoria hodnoty a vlastnia kapitál, platia 25 % sadzbu dane (milionárska daň – zdaňovanie úspešných), a tí, ktorí sú nízkopríjmoví, platia len 19 % daň. Rovnú daň preferovali najmä krajiny bývalého sovietskeho bloku a mnohé z nich ju ešte dodnes používajú – Rusko, Estónsko, Bulharsko, Bielorusko, Rumunsko či Maďarsko. V minulosti sem patrilo aj Slovensko či Česká republika. Na opačnej strane s najvyššou progresívnou daňou fyzických osôb sú predovšetkým severské krajiny – Švédsko, Dánsko, Fínsko, ale patrí sem aj Luxembursko, Kanada, Japonsko či Holandsko. Týchto 8 krajín nájdeme v top dvadsiatke krajín s najvyššou kvalitou života na svete.

Rovná daň na Slovensku už bola

Rovnú daň zavádzala druhá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2004 a rušila sa za jednofarebnej vlády Roberta Fica v roku 2013. Zrušenie rovnej dane od januára 2013 bolo súčasťou širokého daňovo-odvodového balíčka. Ten mal vplyv nielen na firmy, ale aj zamestnancov a živnostníkov. Pri fyzických osobách sa zaviedla druhá, vyššia sadzba dane 25 percent, firmy museli začať platiť preddavky vo výške 23 percent zo základu dane. Živnostníkom sa zásadne oklieštili paušálne výdavky a zamestnancom nezdaniteľná suma.

„Najviac sa zmeny dotkli domácností, ktoré patrili medzi 40 percent s najlepšími príjmami. Na druhej strane, zmeny boli nepatrné u domácností s najnižšími disponibilnými príjmami,“ komentovala vtedy analyzované zmeny Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Vláda však očakávala, že opatrenia zásadne znížia nerovnosti v príjmoch ľudí. „Zrušenie rovnej dane vláda odôvodnila spravodlivejším rozdelením príjmov v spoločnosti. Štát chcel vziať ,bohatým a dať chudobným‘. Daňové opatrenia viditeľné zmeny v príjmovej nerovnosti obyvateľstva na Slovensku nepriniesli,“ konštatuje RRZ.

Zavedenie dvoch úrovní dane z príjmu a nových stropov pre vymeriavacie základy platieb poistného síce progresivitu systému zvýšilo, opačným smerom však pôsobilo napríklad zavedenie platenia odvodov z dohôd o vykonaní práce. Čiže pozitívny efekt z progresívnej dane bol sčasti negovaný odvodovými opatreniami.

Aké sú výhody a nevýhody

Hlavným argumentom je spravodlivosť, a teda, aby všetci mali rovnakú sadzbu dane. Na druhej strane tento argument je aj najväčšou nevýhodou. Pretože princíp solidárnosti hovorí, že tí, ktorí majú vysoké príjmy, by sa mali vo väčšej miere podieľať na financovaní štátu a tí, ktorí majú nízke príjmy, by mali platiť daní menej.

Druhým argumentom býva, že rovná daň pritiahne investorov. Na jednej strane je to pravda, no platí to len pre fyzické osoby. Korporátne dane sú často iná kategória a investori preferujú vstup na slovenský trh práve ako právnické osoby. Tu však od roku 2020 platí tiež dvojitá sadzba dane, a to pre firmy s obratom do 100-tisíc eur za rok 15 % a pre firmy nad tento objem to je 21 % (progresívna korporátna daň).

Argument číslo tri je, že sa zvýšia príjmy do štátnej pokladnice, lebo nikto nemá dôvod obchádzať zákony. Keby sa znížila daň z príjmov o polovicu, tak by firmy museli zrazu urobiť dvojnásobný obrat, aby do rozpočtu odviedli aspoň toľko, čo predtým. To by zároveň znamenalo, že HDP krajiny by muselo z roka na rok narásť o sto percent, čo je prakticky nereálne.

„Rovná daň má svoje výhody i nevýhody ako každý iný daňový koncept. Nie je to žiadny zázračný prútik, ktorý všetko vyrieši. Robí sa z nej fetiš, ktorý sme zažili aj my v Česku. Niektoré veci pri nej fungujú, iné menej, ale odvíjať od nej základnú filozofiu krajiny mi pripadá trochu čudné. Pravda je, že väčšina krajín má progresívnu daň,“ vysvetľuje ekonóm Tomáš Sedláček.

„Ak ľudia nemajú pocit, že sa ich dane rozkrádajú, a vidia, že štát im za ne poskytuje kvalitné zdravotníctvo, sociálnu sieť, spravodlivosť, tak nemajú problém platiť aj vyššie dane,“ tvrdí ekonóm Tomáš Sedláček.

Čo by to znamenalo pre rozpočet SR

Podľa SMITASK simulačného programu RRZ, ktorý umožňuje namodelovať akékoľvek opatrenie do rozpočtu, by zníženie dane v druhom daňovom pásme z 25 % na 19 % znamenalo výpadok príjmov v objeme 24 miliónov eur, čo predstavuje výpadok len 0,81 % zo všetkých príjmov fyzických osôb, ktoré pritečú do rozpočtu formou dane. Týkalo by sa to len ľudí, ktorí zarobia mesačne nad 1 898 eur v hrubom. Tí by na dani po novom neplatili 25 %, ale len 19%. Treba povedať, že výpočet počíta s tým, že žiadne iné daňové ani odvodové opatrenie by sa nezmenilo.

Vyjadrenie politických strán v daňovej oblasti

SME Rodina: 
Ekonomický expert hnutia Sme rodina Štefan Holý tvrdí, že hnutie sa chce v nasledujúcom období zamerať na zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, minimálne na úroveň priemeru členských štátov Európskej únie. „Budeme tiež presadzovať zavedenie dane z dividend pre veľké spoločnosti najmä z oblastí finančného sektora, energetiky a telekomunikácií,“ uviedol s tým, že medzi opatreniami, ktoré by mohli zvýšiť daňové príjmy štátneho rozpočtu, by zvažovali aj zavedenie digitálnej dane.

OĽaNO:  
Poslanec Eduard Heger z protikorupčného hnutia OĽaNO: „Chceli by sme zdaňovať nadmerný luxus, a to prioritne u ľudí, ktorí zbohatli na spolupráci so štátom. Finančná správa by mohla zmraziť finančné účty oligarchom a osobám, ktoré záhadne zbohatli, a následne tieto osoby by sa museli vyviniť a zdokladovať, ako k danému majetku prišli. Ak by sa tak nestalo, vedeli by sme ich zdaniť napríklad aj stopercentnou sadzbou, čím by sme im vlastne tento majetok zhabali. Takéto nástroje finančná správa má už dnes, len ich nevyužívala.“

SaS
Liberáli z SaS majú vo svojej agende znižovanie daňového zaťaženia. „Sme presvedčení o tom, že s hodnotami naloží najlepšie ten, kto ich vytvorí. Teda daňovník. Vyššie daňové výnosy než plánované budeme vracať do ekonomiky formou zníženia alebo rušenia daní,“ uviedol poslanec Marián Viskupič. Prioritou SaS v nasledujúcom volebnom období je pritom v daňovej oblasti okrem iného opätovné zavedenie rovnej dane najviac na úrovni 19 % bez výnimiek, zrušenie dane z poistenia, zrušenie bankového odvodu, zjednotenie a zníženie DPH na sadzbu, ktorá bude rozpočtovo neutrálna, či zníženie dane z motorových vozidiel.

Za ľudí:
Zdanenie práce je jedným z hlavných problémov aj podľa Tomáša Meravého zo strany Za ľudí. „Našou prioritou bude zníženie daní z práce, eliminácia množstva deformácií v daňovom systéme, obnovenie rovnej dane z príjmu právnických osôb a zníženie jej sadzby,“ uviedol s tým, že pri zdaňovaní práce by chceli znížiť sadzbu odvodov, zvýšiť nezdaniteľné minimum a zvýšiť daňový bonus aj pre deti nad šesť rokov.