Hľadaj

Vráti sa na Slovensko rovná daň?

Dominik Hapl Ekonomika Poslať

Rovná daň a progresívne zdanenie proti sebe vedú nekonečný súboj a ekonomické školy sa predbiehajú v tom, ktorá z nich je spravodlivejšia. Po tom, ako voľby vyhralo protikorupčné hnutie OĽANO, sa do popredia dostáva otázka, aké reformy bude v daňovej oblasti presadzovať nová pravicovo-liberálna vláda.

rovná daň na Slovensku

Foto: Shutterstock

Ako je to na Slovensku

Pre Slovensko momentálne platí progresívne zdanenie príjmov so sadzbou dane 19 % zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 36 256,38 eura. A 25 % zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36 256,38 eura. Uvedená daňová štruktúra sa týka len zamestnancov.

Živnostníci a firmy majú inú formu zdaňovania a môžu si účtovať náklady a odpočítateľné položky. Živnostníci a firmy s obratom do 100-tisíc eur sú zdaňované sadzbou 15 %, s obratom vyšším ako 100-tisíc eur je sadza dane 21 %.

Do rovnej dane sa neráta sadzba DPH, pretože tá patrí do kategórie nepriamych, respektíve spotrebných daní a nezaťažuje príjem, ale spotrebu. V tomto smere má Slovensko nastavenú základnú sadzbu DPH na úrovni 20 %. Pre vybrané produkty tovary a služby sa uplatňuje daň 10 %.

Čo je rovná daň 

Rovná daň ukladá všetkým daňovníkom rovnakú daňovú sadzbu – napríklad 19 %. Či má človek vysoký, alebo nízky príjem, do štátnej kasy prostredníctvom dane z neho prispieva rovnako. V absolútnej hodnote to pri bonitnom občanovi predstavuje vyšší objem peňazí než pri človeku s nízkym príjmom.

Tu však namietajú kritici a tvrdia, že solidárnejšie je, ak bohatší ľudia majú vyššiu sadzbu dane než menej solventnejší a podieľajú sa tak viac na financovaní štátu, ktorý by sa mal prioritne zameriavať na chorých a zraniteľných ľudí z nižších vrstiev. Následné sociálne zabezpečenie by im malo poskytnúť adekvátnu možnosť sa z nepriaznivej situácie dostať. Preto sa vytvorila progresívna daňová sústava, ktorá ukladá viacero sadzieb dane – ako napríklad u nás 25 % a 19 % pre jednotlivé príjmové triedy obyvateľstva.

Kritici opačného tábora reagujú, že sa porušuje princíp spravodlivosti. Tí, ktorí tvoria hodnoty a vlastnia kapitál, platia 25 % sadzbu dane (milionárska daň – zdaňovanie úspešných), a tí, ktorí sú nízkopríjmoví, platia len 19 % daň. Rovnú daň preferovali najmä krajiny bývalého sovietskeho bloku a mnohé z nich ju ešte dodnes používajú – Rusko, Estónsko, Bulharsko, Bielorusko, Rumunsko či Maďarsko. V minulosti sem patrilo aj Slovensko či Česká republika. Na opačnej strane s najvyššou progresívnou daňou fyzických osôb sú predovšetkým severské krajiny – Švédsko, Dánsko, Fínsko, ale patrí sem aj Luxembursko, Kanada, Japonsko či Holandsko. Týchto 8 krajín nájdeme v top dvadsiatke krajín s najvyššou kvalitou života na svete.

Rovná daň na Slovensku už bola

Rovnú daň zavádzala druhá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2004 a rušila sa za jednofarebnej vlády Roberta Fica v roku 2013. Zrušenie rovnej dane od januára 2013 bolo súčasťou širokého daňovo-odvodového balíčka. Ten mal vplyv nielen na firmy, ale aj zamestnancov a živnostníkov. Pri fyzických osobách sa zaviedla druhá, vyššia sadzba dane 25 percent, firmy museli začať platiť preddavky vo výške 23 percent zo základu dane. Živnostníkom sa zásadne oklieštili paušálne výdavky a zamestnancom nezdaniteľná suma.

„Najviac sa zmeny dotkli domácností, ktoré patrili medzi 40 percent s najlepšími príjmami. Na druhej strane, zmeny boli nepatrné u domácností s najnižšími disponibilnými príjmami,“ komentovala vtedy analyzované zmeny Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Vláda však očakávala, že opatrenia zásadne znížia nerovnosti v príjmoch ľudí. „Zrušenie rovnej dane vláda odôvodnila spravodlivejším rozdelením príjmov v spoločnosti. Štát chcel vziať ,bohatým a dať chudobným‘. Daňové opatrenia viditeľné zmeny v príjmovej nerovnosti obyvateľstva na Slovensku nepriniesli,“ konštatuje RRZ.

Zavedenie dvoch úrovní dane z príjmu a nových stropov pre vymeriavacie základy platieb poistného síce progresivitu systému zvýšilo, opačným smerom však pôsobilo napríklad zavedenie platenia odvodov z dohôd o vykonaní práce. Čiže pozitívny efekt z progresívnej dane bol sčasti negovaný odvodovými opatreniami.

Aké sú výhody a nevýhody

Hlavným argumentom je spravodlivosť, a teda, aby všetci mali rovnakú sadzbu dane. Na druhej strane tento argument je aj najväčšou nevýhodou. Pretože princíp solidárnosti hovorí, že tí, ktorí majú vysoké príjmy, by sa mali vo väčšej miere podieľať na financovaní štátu a tí, ktorí majú nízke príjmy, by mali platiť daní menej.

Druhým argumentom býva, že rovná daň pritiahne investorov. Na jednej strane je to pravda, no platí to len pre fyzické osoby. Korporátne dane sú často iná kategória a investori preferujú vstup na slovenský trh práve ako právnické osoby. Tu však od roku 2020 platí tiež dvojitá sadzba dane, a to pre firmy s obratom do 100-tisíc eur za rok 15 % a pre firmy nad tento objem to je 21 % (progresívna korporátna daň).

Argument číslo tri je, že sa zvýšia príjmy do štátnej pokladnice, lebo nikto nemá dôvod obchádzať zákony. Keby sa znížila daň z príjmov o polovicu, tak by firmy museli zrazu urobiť dvojnásobný obrat, aby do rozpočtu odviedli aspoň toľko, čo predtým. To by zároveň znamenalo, že HDP krajiny by muselo z roka na rok narásť o sto percent, čo je prakticky nereálne.

„Rovná daň má svoje výhody i nevýhody ako každý iný daňový koncept. Nie je to žiadny zázračný prútik, ktorý všetko vyrieši. Robí sa z nej fetiš, ktorý sme zažili aj my v Česku. Niektoré veci pri nej fungujú, iné menej, ale odvíjať od nej základnú filozofiu krajiny mi pripadá trochu čudné. Pravda je, že väčšina krajín má progresívnu daň,“ vysvetľuje ekonóm Tomáš Sedláček.

„Ak ľudia nemajú pocit, že sa ich dane rozkrádajú, a vidia, že štát im za ne poskytuje kvalitné zdravotníctvo, sociálnu sieť, spravodlivosť, tak nemajú problém platiť aj vyššie dane,“ tvrdí ekonóm Tomáš Sedláček.

Čo by to znamenalo pre rozpočet SR

Podľa SMITASK simulačného programu RRZ, ktorý umožňuje namodelovať akékoľvek opatrenie do rozpočtu, by zníženie dane v druhom daňovom pásme z 25 % na 19 % znamenalo výpadok príjmov v objeme 24 miliónov eur, čo predstavuje výpadok len 0,81 % zo všetkých príjmov fyzických osôb, ktoré pritečú do rozpočtu formou dane. Týkalo by sa to len ľudí, ktorí zarobia mesačne nad 1 898 eur v hrubom. Tí by na dani po novom neplatili 25 %, ale len 19%. Treba povedať, že výpočet počíta s tým, že žiadne iné daňové ani odvodové opatrenie by sa nezmenilo.

Vyjadrenie politických strán v daňovej oblasti

SME Rodina
Ekonomický expert hnutia Sme rodina Štefan Holý tvrdí, že hnutie sa chce v nasledujúcom období zamerať na zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, minimálne na úroveň priemeru členských štátov Európskej únie. „Budeme tiež presadzovať zavedenie dane z dividend pre veľké spoločnosti najmä z oblastí finančného sektora, energetiky a telekomunikácií,“ uviedol s tým, že medzi opatreniami, ktoré by mohli zvýšiť daňové príjmy štátneho rozpočtu, by zvažovali aj zavedenie digitálnej dane.

OĽaNO:  
Poslanec Eduard Heger z protikorupčného hnutia OĽaNO: „Chceli by sme zdaňovať nadmerný luxus, a to prioritne u ľudí, ktorí zbohatli na spolupráci so štátom. Finančná správa by mohla zmraziť finančné účty oligarchom a osobám, ktoré záhadne zbohatli, a následne tieto osoby by sa museli vyviniť a zdokladovať, ako k danému majetku prišli. Ak by sa tak nestalo, vedeli by sme ich zdaniť napríklad aj stopercentnou sadzbou, čím by sme im vlastne tento majetok zhabali. Takéto nástroje finančná správa má už dnes, len ich nevyužívala.“

SaS
Liberáli z SaS majú vo svojej agende znižovanie daňového zaťaženia. „Sme presvedčení o tom, že s hodnotami naloží najlepšie ten, kto ich vytvorí. Teda daňovník. Vyššie daňové výnosy než plánované budeme vracať do ekonomiky formou zníženia alebo rušenia daní,“ uviedol poslanec Marián Viskupič. Prioritou SaS v nasledujúcom volebnom období je pritom v daňovej oblasti okrem iného opätovné zavedenie rovnej dane najviac na úrovni 19 % bez výnimiek, zrušenie dane z poistenia, zrušenie bankového odvodu, zjednotenie a zníženie DPH na sadzbu, ktorá bude rozpočtovo neutrálna, či zníženie dane z motorových vozidiel.

Za ľudí:
Zdanenie práce je jedným z hlavných problémov aj podľa Tomáša Meravého zo strany Za ľudí. „Našou prioritou bude zníženie daní z práce, eliminácia množstva deformácií v daňovom systéme, obnovenie rovnej dane z príjmu právnických osôb a zníženie jej sadzby,“ uviedol s tým, že pri zdaňovaní práce by chceli znížiť sadzbu odvodov, zvýšiť nezdaniteľné minimum a zvýšiť daňový bonus aj pre deti nad šesť rokov.

 

logo
Prečítajte si tiež:
17.6.2025 Tlačová správa

Chýba vo vašom regióne všeobecný lekár? Dôvera poisťovňa pomôže v 56 obciach otvoriť nové ambulancie pre deti aj dospelých

Dôvera poisťovňa je pripravená poskytnúť všeobecným lekárom státisíce eur za to, že si zriadia ambulanciu v regiónoch so zníženou ...

17.6.2025 Tlačová správa

Stále viac domácností dôveruje poisťovni PREMIUM

Poisťovňa PREMIUM vykazuje výrazne rastúci trend v počte novouzatvorených poistných zmlúv v oblasti poistenia domov, bytov a domácností. ...

17.6.2025 Tlačová správa

Viete, ktoré kúpele si vlani vybralo najviac poistencov Dôvera poisťovne?

Už viac ako dva roky si môžu poistenci Dôvera poisťovne sami vyberať kúpeľné zariadenie, kde sa chcú liečiť. Pozrite si zoznam kúpeľov, ...

16.6.2025 NeoTax

Slovenský podnikateľ v Česku: Ako si bez komplikácií založiť firmu?

Podnikateľské prostredie v Česku láka čoraz viac slovenských firiem aj jednotlivcov. Vďaka spoločnému trhu EÚ a blízkosti oboch krajín ...

16.6.2025 NeoTax

Slovák vlastníkom českej firmy: Ako sa zdaňujú dividendy a aké povinnosti z toho vyplývajú?

Vlastníctvo firmy v Českej republike je pre slovenských podnikateľov čoraz bežnejšie. No čo sa stane, keď česká spoločnosť začne ...

15.6.2025 NeoTax

Ako presťahovať firmu zo Slovenska do Česka? NeoTax vysvetľuje možnosti a nástrahy

Rastúce rozdiely v podnikateľskom prostredí, zmeny v daniach a legislatíve či jednoducho túžba expandovať na nový trh – to všetko sú ...

12.6.2025 Redakcia FinReport

Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR hodnotí svoj pokrok

Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR predstavilo 30. mája 2025 aktuálny stav plnenia priorít vyplývajúcich z Programového vyhlásenia ...

11.6.2025 Redakcia FinReport

Ministerstvo spúšťa výzvu na rozvoj cestovného ruchu v malých obciach

Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR vyhlásilo na začiatku júna 2025 novú výzvu na predkladanie žiadostí o príspevok na rozvoj ...

9.6.2025 Tlačová správa

Vysoké ceny kávy a zvýšený predaj fairtradových banánov, cukru a čaju

Na Slovensku v minulom roku rástli predaje fairtradového cukru o 11 %, čaju o 52 %. Poklesli však o 8 % ikonická káva a o 11 % kakao, čo malo ...

8.6.2025 Redakcia FinReport

Košice čaká ekologická revolúcia: Najväčší geotermálny projekt na Slovensku

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) predstavilo najväčší geotermálny projekt na Slovensku. Projekt v ...

6.6.2025 Redakcia FinReport

Regióny čerpajú eurofondy len v malej miere

Minister investícií Samuel Migaľ reagoval na obvinenia niektorých samospráv, že vláda plánuje regiónom odobrať 400 miliónov eur z ...

6.6.2025 Tlačová správa

V strednej a východnej Európe vzrástol počet insolvencií

Ekonomiky regiónu strednej a východnej Európy sa síce vlani vrátili k výraznejšiemu rastu HDP, ktorý dosiahol 2,6 % v porovnaní s 0,8 % v ...

5.6.2025 Redakcia FinReport

Od júna sa zvyšujú predčasné starobné dôchodky

Sociálna poisťovňa v týchto dňoch prepočítava a zvyšuje predčasné starobné dôchodky priznané pred 1. januárom 2023. Tým predčasným ...

4.6.2025 Redakcia FinReport

Slovak Shield 2025 preveril pripravenosť obrany Slovenska

Na výcvikovom priestore Lešť sa v máji 2025 skončilo najväčšie medzinárodné vojenské cvičenie tohto roka – Slovak Shield 2025. Cieľom ...

4.6.2025 Redakcia FinReport

Slovensko potrebuje digitálnu víziu

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) vyzýva verejnosť, odborníkov aj inštitúcie na aktívnu účasť ...

3.6.2025 Tlačová správa

Ceny poľnohospodárskych výrobkov rástli najrýchlejším tempom za posledné dva roky

Ceny poľnohospodárskych výrobkov rástli v apríli 2025 medziročne o 8,5 %, čo je najrýchlejší rast od apríla 2023 podľa Štatistického ...

2.6.2025 Roland Régely

Časté prepoisťovanie na Slovensku: problém, ktorý potrebuje riešenie

Na Slovensku je možné zmeniť zdravotnú poisťovňu raz ročne. Aj keď väčšina poistencov túto možnosť nevyužíva, existuje skupina ...

1.6.2025 Roland Régely

Trináste dôchodky pod tlakom: medzi sociálnym sľubom a konsolidáciou verejných financií

Slovensko sa ocitá na križovatke medzi potrebou fiškálnej disciplíny a napĺňaním sociálnych záväzkov. Jedným z najvýraznejších bodov ...

Jún

 
P
U
S
Š
P
S
N
24. týždeň
9.
Pondelok (09.06.2025)
Stanislava,
10.
Utorok (10.06.2025)
Margaréta, Gréta,
11.
Streda (11.06.2025)
Jesika,
13.
Piatok (13.06.2025)
Anton,
14.
Sobota (14.06.2025)
Vasil,
15.
Nedeľa (15.06.2025)
Vít,
27. týždeň
Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay