Volebný superrok je v polovici, môže zmeniť mocenskú rovnováhu v politike aj ekonomike

Foto: Freepik

Voľby do Európskeho parlamentu

Dátum: 6. až 9. jún 2024

Napriek tomu, že stále najväčšiu pozornosť verejnosti púta Európska komisia a Rada Európy, Európsky parlament je jediným verejne voleným orgánom EÚ. Bruselský blok má 450 miliónov obyvateľov, je druhou najväčšou ekonomikou sveta a europarlament v nej zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu, pokiaľ ide o legislatívu. Má globálny presah, čo ilustrujú jeho klimatické normy, zákony o ochrane súkromia (GDPR), regulácia umelej inteligencie či technologických gigantov. Európsky parlament tiež rozhoduje o financovaní Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii a pomoci Palestínčanom.

Výsledky volieb sú dnes už jasné. Prvenstvo si udržala konzervatívna frakcia, na druhom mieste skončili socialisti, tretí sú liberáli. Vysoké zisky si pripísala krajná pravica, či už vo Francúzsku, v Nemecku, alebo aj v Holandsku. Presné čísla kresiel v jednotlivých frakciách však ešte stále nie sú známe, keďže stranícke rokovania pokračujú.

Hoci zelení sa považujú za najväčších porazených, analytici neočakávajú, že posun doprava zruší existujúce klimatické politiky. Očakáva sa však komplikovanejšie schvaľovanie novej zelenej legislatívy. „Dá sa vidieť mierny tlak na oblasti, ako sú obnoviteľné zdroje energií v rámci verejných služieb, a určitú úľavu v sektoroch, ako je napríklad energetika. Pravicovejší parlament však zásadne neuvoľní agendu týkajúcu sa zeleného prechodu,“ povedal analytik Barclays Emmanuel Cau.

Pokiaľ ide o ochranu obchodu, EÚ už plánuje uvaliť clá na čínske elektrické vozidlá. „Politický posun v Európskom parlamente doprava a výsledok nových parlamentných volieb vo Francúzsku nepochybne povedú k ďalším obchodným bariéram medzi EÚ a Čínou,“ skonštatoval hlavný ekonóm Commerzbank Joerg Kraemer. Experti zároveň očakávajú zvýšenie výdavkov na obranu vzhľadom na ruskú agresiu na Ukrajine aj ďalšiu podporu Kyjeva.

Voľby do francúzskeho parlamentu

Dátum: 30. jún a 7. júl 2024

Po drvivom víťazstve krajnej pravice vo francúzskych eurovoľbách sa prezident Emanuel Macron rozhodol zariskovať a vyhlásil predčasné voľby. Výhra populistov môže mať obrovské dôsledky pre vedúcu úlohu Paríža v EÚ a NATO. Francúzsko je podobne ako Veľká Británia členom Bezpečnostnej rady OSN a vlastníkom jadrových zbraní. Zároveň hrá dôležitú úlohu v globálnej bezpečnosti od Severného Atlantiku až po Tichomorie.

Národné zhromaždenie Marine Le Penovej, ktoré prieskumy posúvajú do vedenia, je však pomerne skeptické voči angažovanosti Paríža smerom navonok. Politico pripomína, že obchodníci na globálnych finančných trhoch sa obávajú, že toto politické napätie rozkýva siedmu najväčšiu ekonomiku sveta a v hre je aj ďalší záchvat nestability v srdci eurozóny.

Nečakané hlasovanie v krajine Galského kohúta sa považuje za najdôležitejšie voľby v Európe za uplynulé desaťročie. Hlavnou témou populistov zostáva imigrácia, z ich slovníka však už vypadli výzvy za odchod z Európskej únie. Zdá sa, že nikto už nemá chuť zopakovať scenár Spojeného kráľovstva.  

Voľby do britského parlamentu

Dátum: 4. júl 2024

Britský premiér Rishi Sunak, rovnako ako jeho francúzsky kolega, zaskočil nielen voličov, ale aj vlastných straníkov, keď stanovil dátum volieb o približne štyri mesiace skôr, ako sa očakávalo. V ostrovnej politickej aréne sa hrá o 650 kresiel v Dolnej snemovni. Po 14 rokoch toryovskej vlády prieskumy naznačujú, že voliči sú pripravení na zmenu. Výrazný náskok má ľavicová Labouristická strana vedená Keirom Starmerom.

Uplynulé desaťročie v britskej politike prinieslo výbuch populizmu, ktorý sa stelesnil v hlasovaní za vystúpenie z Európskej únie v roku 2016. Výsledok otriasol ostrovnou aj kontinentálnou politikou aj ekonomikou. V Spojenom kráľovstve vyniesol brexit k moci Borisa Johnsona, no nakoniec ho vlastné škandály z najvyšších politických poschodí aj odstránili. Teraz preferencie naznačujú, že voliči chcú otočiť stránku za ním, konzervatívcami aj celým turbulentným obdobím.

Na víťaza čaká množstvo problémov, vrátane stagnujúcej ekonomiky, škrípajúcich verejných služieb a polarizovanej diskusie o migrácii. Pokiaľ nová vláda nezvýši dane alebo neurobí škrty, len ťažko dosiahne, aby pomer dlhu Spojeného kráľovstva k hrubému domácemu produktu (HDP) klesol a zároveň naplnil plány verejných výdavkov – nehovoriac o nutnosti nájsť dodatočné finančné zdroje pre obranu a zahraničné veci. Z hľadiska geopolitiky sa labouristi, konzervatívci aj liberálni demokrati zhodujú na zachovaní britského systému jadrových zbraní a pokračovaní vo vojenskej pomoci a podpory Ukrajine.

Voľby do indického parlamentu

Dátum: 19. apríl až 1. jún 2024

Voľby v najväčšej demokracii sveta vyhrala Národná demokratická aliancia vedená premiérom Naréndrom Módím. Bude mať síce väčšinu, ale od ambiciózneho plánu lídra, obsadiť 400 kresiel, má poriadne ďaleko a musí sa tak usilovať o vytvorenie koalície. V hlasovaní si oproti predchádzajúcim voľbám výrazne polepšila koalícia opozičných strán INDIA vedená Indickým národným kongresom. Analytici si všímajú, že hra na nacionalistickú kartu staronovému premiérovi nevyšla.   

Hlasovanie o podobe indického parlamentu sa odohralo v roku, keď vplyv krajiny na globálnej scéne stúpol. Západné štáty ju považujú za protiváhu čínskej agresie v regióne. Na druhej strane však udržiava historické väzby s Ruskom. Experti sa zhodujú, že jeho ekonomika, ktorá už teraz patrí medzi najrýchlejšie rastúce na svete, podporí Indiu ako geopolitického hráča.

Medzi najväčšie výzvy, s ktorými sa musí popasovať, je nezamestnanosť a inflácia. Rast HDP Indie síce dosiahol v marci 8,4 %, tamojšia ekonomika však produkuje aj oveľa menej pôsobivé údaje vrátane vysokej miery nezamestnanosti, ktorá v apríli vzrástla zo 7,4 % na 8,1 %. Najmä mladí ľudia majú problém nájsť prácu. V rokoch 2022 až 2023 bola miera nezamestnanosti mladých asi 10-krát vyššia ako miera nezamestnanosti dospelých.

„Je iróniou, že mohutný rast Indie pod vládou Modiho prišiel na úkor ekonomickej stability pre nižšie triedy,“ povedal pre Al Jazeera riaditeľ Inštitútu južnej Ázie Wilsonovho centra Michael Kugelman.

Indická snaha podporiť výrobu, vytvoriť pracovné miesta a prilákať svetové značky sa tiež pričinila vo veľkej miere o obchodné napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou a ani nevytvorila pracovné miesta. „Jedným z dôvodov je, že sa vláda vo veľkej miere nezamerala na podporu sektorov s vyššou pridanou hodnotou, ale na tie, ktoré sú menej náročné na pracovnú silu, ako je elektronika,“ povedala pre Al Jazeera vedúca ekonómka Oxford Economics Alexandra Hermannová. V konečnom dôsledku tak rast indického HDP a vytváranie pracovných miest poháňajú predovšetkým súkromné ​​investície.

Spojené štáty – prezidentské, kongresové, regionálne voľby

Dátum: 5. november 2024

Prezident Joe Biden a bývalý šéf Bieleho domu Donald Trump sú hlavnými rivalmi v ostro sledovanom volebnom súboji. Zároveň sa bude bojovať aj o kontrolu nad Kongresom, pričom demokrati budú brániť tesnú väčšinu v Senáte a republikáni dúfať, že si udržia tesnú väčšinu v Snemovni. Voliči si tiež vyberú svojich zástupcov v miestnych úradoch a 11 guvernérov.

Výsledok prezidentských volieb bude mať veľký vplyv na celú reťaz aspektov, od podpory USA Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii, cez vzťahy s Čínou až po pokračujúce napätie a konflikt na Blízkom východe. Počas prvej Trumpovej administratívy boli väzby medzi Washingtonom a mnohými spojencami podrobené záťažovým testom a niektorí sa obávajú, že ak by opäť vyhral, Spojené štáty sa stanú nepredvídateľné.

Víťazstvo bývalého prezidenta Donalda Trumpa bude pravdepodobne znamenať rozsiahle posilnenie politiky ochrany domácej produkcie prostredníctvom kombinácie imigračných obmedzení a uvalenia vyšších ciel na dovážané produkty. Ďalej môže byť v hre zníženie medzinárodného obchodu a zintenzívnenie konkurencie s Čínou uprostred pokračujúcej mocenskej hry o dominanciu v technologickom sektore.

Bývalý šéf Bieleho domu by zrejme tiež znížil dane z príjmu právnických osôb a zároveň by obmedzil obrannú pomoc tretím krajinám, vrátane svojich tradičných spojencov v EÚ a NATO. Trumpova hospodárska politika by mohla udržať vysoké rozpočtové deficity v dôsledku zníženia dane z príjmu právnických osôb, zatiaľ čo zavedenie vysokých obchodných ciel by viedlo k zvýšenej inflácii a vyšším úrokovým sadzbám.

V prípade výhry Joea Bidena sa očakáva pokračovanie ekonomickej stratégie známej ako vládny intervencionizmus. Ten sa koniec koncov odráža aj v zákone o znižovaní inflácie. Legislatíva síce spôsobila nezhody s EÚ, experti si však zároveň všímajú, že Bidenova administratíva vo všeobecnosti uprednostňuje zachovanie silných ekonomických vzťahov obchodu s Európou