Finančné novinky 16. - 22. marec 2026: Vojna v Iráne rozbíja trhy a prepisuje pravidlá hry

Foto: Unsplash

Trhy jedným dychom

Čierna labuť v Iráne sťahuje burzy nadol. Americké indexy majú za sebou už štvrtý stratový týždeň v rade, pričom Dow Jones a Nasdaq sa nebezpečne blížia k hranici technickej korekcie so stratami okolo 8 % od svojich historických maxím. Vojna v Iráne sa tak stala učebnicovou „čiernou labuťou“, ktorá nielen ochromila globálnu logistiku, ale cez drahú ropu nad 110 USD rozhorela inflačné očakávania. Práve tie nútia centrálne banky držať úrokové sadzby vyššie dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Napríklad Fed v tomto týždni ponechal sadzby v pásme 3,5 % až 3,75 % bez náznaku na skoré znižovanie. Situácia v Iráne ochromila globálnu logistiku a donútila krajiny k zúfalým krokom. Kým Južná Kórea zaviedla historicky prvý cenový strop na palivá za posledných 30 rokov, v Bangladéši sa motocyklisti v nekonečných radoch učia trpezlivosti po tom, čo vláda obmedzila predaj pohonných hmôt na prídel. V podstate všetky hlavné svetové akciové indexy sa tak od začiatku roka ocitli v červenom, s výnimkou Japonska.

Diverzifikácia si balí kufre.  Zastavme sa na chvíľu pri najznámejšom akciovom indexe sveta, S&P 500. Koncentrácia na americkom trhu totiž dosahuje úrovne, ktoré tu neboli desaťročia. 10 najväčších firiem dnes ovláda takmer 40 % celého indexu S&P 500. Poviem vám to jednoduchšie. Ak dnes investujete napríklad 100 EUR do ETF sledujúceho index S&P 500, v skutočnosti sa vaše peniaze nerozdelia rovnomerne medzi 500 spoločností. Približne 40 EUR smeruje len do desiatich najväčších firiem, zatiaľ čo zvyšných 60 EUR sa rozdelí medzi približne 490 spoločností. Na burzu pritom mieria aj giganti ako OpenAI či SpaceX. Ak by sa tieto firmy časom zaradili medzi najväčšie spoločnosti indexu, koncentrácia by sa ešte viac zvýšila. SpaceX je totiž úzko prepojené s Elonom Muskom, teda rovnakým podnikateľom, ktorý stojí aj za Teslou, a Microsoft má významný kapitálový aj technologický podiel v OpenAI. História nás pritom doslova fackuje príkladmi britského trhu z prelomu storočí či japonskej bubliny z 80. rokov, ktoré tiež sľubovali večnú dominanciu, kým sa z nich nestali len smutné kapitoly v učebniciach ekonómie. Aj preto sa časť investorov prestáva veriť večnej americkej dominancií a začína sa obzerať po širších fondoch, ktoré nestavajú všetko na jednej krajine či pár technologických firmách. Príkladom je Vanguard FTSE All World ETF, kde za ročný poplatok približne 0,19 % investujete naraz do viac než 3 700 spoločností z celého sveta.

Plyn vystrelil tak rýchlo, že by si zaslúžil vlastnú raketu. Čierne zlato momentálne plní titulky. Ropa Brent od začiatku vojny vzrástla už viac ako o polovicu. Situácia v Iráne spôsobila najprudší nárast cien benzínu v USA od hurikánu Katrina. No čo by malo nás Európanov zaujímať ešte možno viac, je plyn. Izraelské útoky na iránske pole Južný Pars a následné iránske ostreľovanie katarského Ras Laffan (najväčšie zariadenie na výrobu LNG na svete) premenili energetický trh na spálenisko, pričom ceny európskeho plynu vystrelili o približne 27 %. Len za posledný mesiac sa cena plynu v Európe zdvojnásobila, z úrovní okolo 30 EUR/MWh na viac než 60 EUR/MWh. Katar, ktorý produkuje pätinu svetového LNG, už varoval pred zrušením dlhodobých zmlúv s Talianskom či Belgickom, keďže oprava zničených zariadení môže trvať až päť rokov. Prezident Donald Trump však situáciu ukľudnil po svojom. Na sieti Truth Social pohrozil, že ak Irán neprestane s útokmi na katarskú infraštruktúru, USA vyhodia do vzduchu celé ložisko Južný Pars. Tomu sa hovorí umenie riešiť veci s chladnou hlavou.

Bezpečný prístav naberá vodu, zlato cez palubu. Už v minulom týždni som poukazoval na faktory, prečo sa zlato v čase vojny v Iráne správa iránclionálne (pokus o vtip). Tradičná poučka o zlate ako o bezpečnej skrýši, kde sa počas vojny schováte, dostáva v prípade Iránu poriadne na frak. No tento týždeň dostal žltý kov ešte tvrdšiu ranu a smeruje k tomu, že tento marec sa bude niesť v znamení najväčšieho mesačného odlivu zo zlatých ETF od roku 2013. Zlato sa totiž v tomto týždni prepadlo o 7 %, čo je najväčšia týždenná strata za šesť rokov. Iróniou osudu je, že drahá ropa Brent nad 110 USD roztáča infláciu, čo betónuje úrokové sadzby Fedu v pásme 3,5 % až 3,75 % a robí zo zlata nevkusný, neúročený prívesok. Investori dnes radšej parkujú hotovosť v dlhopisoch s výnosom 4,2 %, pretože v čase skutočnej paniky vyhráva okamžitý úrok nad mýtickou hodnotou kovu ukrytého v trezore. Nie je to len o americkom Fede, ale aj o iných svetových centrálnych bankách, ktoré zaujímajú podobný postoj. „Bezpečný prístav“ sa tak mení na potápajúcu sa bárku len preto, že postoj centrálnych bankárov má momentálne väčšiu váhu než tisícročná história drahých kovov. Ak ste teda čakali, že vojna vás vystrelí k zlatému bohatstvu, trh vám posiela pozdrav s odkazom, že v roku 2026 je kráľom ten, kto drží dolár. PS: z dlhodobého hľadiska je zlato atraktívnejšou investíciou ako americká mena, takže cestu do zmenárne odložte. 

Potulky svetom

Arabská trpezlivosť na bode mrazu, Pentagon si pýta ďalších 200 miliárd. Ako sa Vám asi nechce čítať každý týždeň o Blízkom východe, verte, že aj ja by som rád písal o niečom inom. Veď vojna prebieha aj v Myanmarsku, Sudáne, Somálsku, Mali, Jemene, Mozambiku a tak ďalej. V súčasnosti v 35 štátoch, čo ma privádza k otázke, prečo som si nevybral iný žáner. Vráťme sa však späť k Iránu. Už som spomínal izraelské útoky na iránske pole Južný Pars, najväčšie známe ložisko zemného plynu na svete. Irán, ako sa očakávalo, robí vojnu nepríjemným všetkým naokolo. No a zdá sa, že Saudskej Arábii dochádza trpezlivosť. Blízky východ sa mení na ohnivú strelnicu, kde Saudská Arábia prvýkrát otvorene varuje Teherán, že jej trpezlivosť sa končí. Kým Rijád, Emiráty a Kuvajt celú noc zamestnávali svoju protivzdušnú obranu zachytávaním desiatok iránskych dronov a balistických rakiet, v izraelskej Haife už rátajú škody po zásahu kľúčovej rafinérie, ktorá zabezpečuje 60 % miestnej nafty. Zapojenie arabských monarchií do spoločného frontu s USA a Izraelom je však tancom na veľmi tenkom ľade, keďže domáce obyvateľstvo len ťažko nesie spojenectvo proti inej moslimskej krajine, aj keď náboženské odlišnosti sú zjavné.

Habibi, discount in Dubai. Dubajský realitný zázrak sa pod ťarchou vojny v Iráne mení na piesočnú dunu. Tamojší index nehnuteľností odpísal drastických 30 % svojej hodnoty od začiatku vojny. Akcie emirátov sa oficiálne prepadli do medvedieho pásma po 20 % poklese z februárových maxím, čím si vyslúžili nelichotivý titul najhoršieho trhu mesiaca na svete, v dolárovom vyjadrení. Dopyt po luxusných rezidenciách doslova zmrzol a tamojší turizmus krváca tempom 680 miliónov USD denne. Odhadovaný celoročný výpadok? Ten by mohol atakovať hranicu 50 miliárd USD. Situáciu vyostril incident s dronom na medzinárodnom letisku, ktorý spôsobil požiar a dočasne zastavil prevádzku, zatiaľ čo susedná Saudská Arábia celú noc lovila na oblohe desiatky ďalších dronov. Je fascinujúce sledovať, s akou vervou sa vám dubajskí influenceri stále snažia predať apartmán v „bezpečnom prístave“, zatiaľ čo realita na trhu pripomína skôr výpredaj po záverečnej. Ak ste teda túžili po bývaní s výhľadom na palmu, momentálne k nemu dostanete aj bonus v podobe protiraketovej obrany a tretinovej zľavy, ktorú vám trh nadelil.

Nech žije Narvská republika. Nikdy ste o nej nepočuli? Asi nechodíte na proruské stránky. Proruská propaganda si v marci tohto roka našla nový cieľ, tretie najväčšie estónske mesto Narva. To na sociálnych sieťach prekresľuje na „Narvskú ľudovú republiku“ s vlastnou vlajkou aj mémami o ozbrojenom odpore. Doslova len pár metrov za týmto mestom leží ruské mesto Ivangorod, ktoré je s EÚ spojené mostom s názvom „Priateľstvo“. Pekná irónia čo poviete. Hoci vojenskí experti nevidia za hranicami zoradené divízie, telegramové kanály plné výziev na sabotáž a zmanipulovaných citátov estónskych ministrov úspešne hysterizujú rusky hovoriacu menšinu. Neďaleko hraníc Litvy a Bieloruska už preventívne čaká 45. tanková brigáda, ktorá by v prípade potreby slúžila ako blesková posila pre východné krídlo Aliancie. Celý tento digitálny separatizmus je lacným, no efektívnym spôsobom, ako testovať nervy Bruselu a ochotu NATO riskovať jadrovú eskaláciu kvôli mestu s 58 000 obyvateľmi, kde však 80 % tvoria etnickí Rusi. Moskva tak opakuje scenár z Donbasu z roku 2014 a recykluje ho v pobaltských mestách, pričom hlavnou zbraňou nie sú delá, ale fotomontáže a pocit ohrozenia.

Pár viet venujem aj Trumpovej politike. Vojna v Iráne sa totiž stáva pre amerických daňových poplatníkov poriadne drahým „špásom“, keďže Pentagon žiada dodatočných 200 miliárd USD na pokrytie nákladov konfliktu, ktorý momentálne „žerie“ miliardu dolárov denne, dobre počujete, denne. Celkové výdavky na obranu by tak v roku 2026 mohli vystreliť až na 1,2 bilióna USD. Trump a jeho ľudia plánujú masívne dopĺňanie stíhacích rakiet a protidronových technológií. Plány na rok 2027 počítajú s výdavkami, ktoré môžu dosiahnuť až astronomickú hranicu 1,5 bilióna USD. Dámy a páni, takto sa geopolitické napätie mení na nákupný zoznam kľúčových zbraňových systémov, pri ktorom sa miliardy dolárov kotúľajú rýchlejšie než vyhorené nábojnice. Ak ste si mysleli, že štátny dlh USA (ktorý rozhodne nie je malý) má nejaký strop, Pentagon vám práve v priamom prenose ukázal, že nemá. Takže si to spočítajme. USA majú dlh aktuálny vo výške 39 biliónov USD. Prevádzkujú asi 750 vojenských základní v 80 krajinách a ich ročný vojenský rozpočet je okolo 850 miliárd USD, pričom pán Trump ho chce navýšiť až na 1,5 bilióna USD. Popravde, neviem, čo k tomu viac dodať.

Ekonomika pod Tatrami

Slovensko, turistický raj… pre kamióny. Kým v Česku či USA ceny nafty kvôli vojne v Iráne vystrelili o 28 respektíve 38 %, Slovensko sa doteraz vďaka riskantnej dohode so Slovnaftom tvárilo, že sa nič nedeje, čo z nás urobilo tankovací magnet pre kamióny z celého regiónu. Táto cenová pohoda na úrovni 1,528 EUR za liter však stojí na slabých nohách štátnych rezerv, ktoré sa pod náporom cudzincov míňajú rýchlejšie, než stíha pritiecť nová ropa cez Družbu (mimochodom stále netečenie). Vláda preto od pondelka 23. marca 2026 zavádza opatrenia: vozidlá so zahraničnou ŠPZ si za liter priplatia na fixných 1,826 EUR a všetci vodiči narazia na finančný limit 400 EUR spolu so zákazom plnenia viac než jedného desaťlitrového kanistra. Štatistický úrad SR potvrdil, že ceny pre nás miestnych už aj tak vyskočili na ročné maximá, pričom nafta zdražela o 4,5 centa na 1,528 EUR. Benzín Natural 95 nezostal pozadu a s cenovkou 1,524 EUR sa vrátil nad úroveň spred roka.

Recesia za dverami? Európska ekonomika sa v roku 2025 síce vytiahla na 1,5 %, čo bolo viac ako 1,1, % v roku 2024, no pod povrchom badať, že sa otvárajú nožnice. Írsko s rastom 12,3 % vyzerá ako jasný európsky šampión. Za týmto číslom však stoja najmä veľké nadnárodné firmy, ktoré si krajinu obľúbili kvôli... krásnemu počasiu to asi nebude. (PS: majú tam nízke dane). Španielsko sa môže pochváliť rastom 2,8 % no zadýchané Nemecko reportuje úbohé 0,2 %. Pre Slovensko je tento nemecký útlm, spôsobený čínskou konkurenciou, mimoriadne zlou správou, pretože naša otvorená ekonomika je s Berlínom spätá viac, než si mnohí myslia. Slovensko sa so svojím rastom na úrovni 0,8 % síce drží tesne nad nemeckým dnom, no v kuloároch sa už čoraz hlasnejšie šušká o hroziacej recesii. Analytici varujú, že ak konflikt v Iráne potrvá dlhšie ako tri mesiace, aj eurozónu čaká recesia a my sa pre našu extrémnu energetickú náročnosť prepadneme do červených čísiel ešte hlbšie. Inflácia by u nás v takom prípade mohla atakovať 6 % a deficit by prerazil dno na úrovni 5 % HDP, čo by z nás urobilo ideálneho kandidáta na ekonomický očistec.