Vojna v Iráne môže priniesť 6-percentnú infláciu a pokles reálnych miezd

Foto: Freepik

• V strednom scenári analytici predpokladajú koniec konfliktu v Iráne v máji.
• Rast HDP bude v tomto roku pomalší: v eurozóne o zhruba 0,3 percentuálneho bodu, na Slovensku bude spomalenie ešte výraznejšie (na 0,5 %). Ekonomiky však nespadnú do recesie.
• Inflácia v eurozóne by sa do decembra mohla zvýšiť nad štyri percentá, na Slovensku možno nad šesť percent.
• Reálne mzdy Slovákov klesnú – rast platov nebude stíhať za infláciou.
• Úrokové sadzby budú zrejme rásť: ECB môže zvýšiť depozitnú sadzbu v júni alebo júli. Fed nezníži kľúčový úrok v USA ani niekoľko mesiacov po nástupe nového guvernéra.

„Aj keby sa konflikt skončil hneď teraz, jeho dopady by pretrvali zrejme niekoľko mesiacov. Len samotné vážne poškodenie najväčšieho svetového LNG terminálu v Katare si bude vyžadovať opravy, ktoré potrvajú tri až päť rokov. Zastavené ropné vrty, skvapalňovanie zemného plynu a prerušená námorná doprava sa tiež nedajú plne obnoviť len v priebehu niekoľkých dní, ide skôr o týždne až mesiace. Uviaznuté lode tiež nedokážu v krátkom horizonte vymazať pokles celosvetových zásob dôležitých surovín, aj keby hneď pokračovali vo svojej ceste z konca februára,” vysvetľuje hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.

Keďže vstupné energetické a chemické komodity sú pre svetovú ekonomiku veľmi dôležité, inflačné a hospodárske dopady tak už možno podľa neho počítať len v scenároch „zlých“ a tých „ešte horších“: „Čím dlhšie toky komodít nepotečú a čím väčšie budú škody na miestnej infraštruktúre a produkcii, tým vážnejšie negatívne dôsledky na HDP (smerom nadol) a na infláciu (smerom nahor): vo svete, v Európe, i na Slovensku.“

Dôsledky pre trh s hlavnými energetickými komoditami

Analytici Intesa Sanpaolo vypracovali tri možné scenáre vývoja konfliktu. Čím bude dlhší, tým budú dramatickejšie dôsledky na európsku cenu ropy Brent a plynu TTF. A pretože tieto suroviny sú kľúčové pre chod svetovej ekonomiky, trvanie vojny ovplyvní aj to, aká bude jej kondícia.

Vojna USA a Izraela proti Iránu tak prináša ďalší energetický a inflačný šok – len štyri roky po začiatku vojny Ruska proti Ukrajine.

Dôsledky na ekonomický rast, ceny a mzdy

V novom základnom scenári analytici Intesa Sanpaolo znížili prognózu rastu HDP v eurozóne v roku 2026 o 0,3 percentuálneho bodu na 0,9 percenta, pričom rok 2027 by mohol byť ovplyvnený už len v menšej miere.

„Zmierňujúcim faktorom by mohla byť reakcia rozpočtových politík, no tu očakávame cielenejší a menej štedrý prístup ako v čase energetickej krízy pred štyrmi rokmi,” predpokladá hlavný ekonóm VÚB.

Nemecká ekonomika, s ktorou je Slovensko silno prepojené, môže cítiť dôsledky ešte o čosi viac ako priemer eurozóny. Analytici jej pre rok 2026 znížili prognózu rastu HDP len na 0,5 percenta. Spomalia najmä odvetvia naviazané na ceny energií, najmä spomínanej ropy a plynu (chémia, hutníctvo, potravinárstvo, papiernictvo, strojárstvo či doprava). Tieto odvetvia budú zrejme vyššími cenami energií trpieť najviac aj u nás.

Slovenskú ekonomiku to zasiahne ešte viac. Jednak sme veľmi závislí od medzinárodného obchodu, teda zahraničného dopytu, a po druhé je náš HDP vysoko energeticky náročný. Čísla za rok 2024 hovoria o 7. mieste v rebríčku 27 krajín Európskej únie. „Preto prognózu rastu miestneho HDP znižujeme viac, ako celej eurozóny: z predchádzajúcich 1,1 na 0,5 percenta. S rovnakým odhadom v strednom scenári koncom marca prišla aj Národná banka Slovenska,” dodáva Štefanides.

Energetický šok spojený s vojnou v Perzskom zálive by tým pádom mohol čoskoro prinútiť Európsku centrálnu banku cieľujúcu infláciu na úrovni dvoch percent k zvýšeniu oficiálnych úrokových sadzieb.

Kedy? Analytici očakávajú tento krok prvýkrát v júni alebo v júli. A potom ešte dvakrát, možno až v budúcom roku.

Spotrebiteľská inflácia v tomto scenári v priemere za celý rok v menovej únii vzrastie na 3,3 percenta a vrchol dosiahne v októbri na úrovni 4,2 percenta, keďže vyššie ceny energetických komodít sa premietnu do nákladov nielen v doprave, ale aj do cien potravín či iných tovarov a služieb.

Na Slovensku zatiaľ ceny pohonných hmôt rástli len minimálne. Voči predchádzajúcemu spoločnému vývoju s priemerom Európskej únie sú aktuálne aj pri neregulovanom 95-oktánovom benzíne nižšie dokonca až o 20 centov na liter. Pri regulovanej cene nafty, ktorá diskriminuje domáce a zahraničné ŠPZ, je to podobný rozdiel, a spolu s lacnejúcimi potravinami tak pohonné hmoty v marci stlačili slovenskú infláciu ešte pod úroveň štyroch percent.

„No to sa v najbližších mesiacoch zmení. Pohonné hmoty sa nedajú predávať bez marží donekonečna, do Európy už prišiel posledný ropný tanker z Perzského zálivu a zásoby sa budú len zmenšovať. Navyše, drahšie hnojivá zatlačia na ceny potravín: tak vyššími nákladmi ako aj nižšími hektárovými výnosmi. Drahší plyn zasa potlačí náklady v mnohých priemyselných odvetviach a nedostatok síry a hélia môže skomplikovať aj výrobu v elektrotechnike. Zásoby zemného plynu v EÚ sú pritom aktuálne na svojom ročnom minime,” pripomína hlavný ekonóm VÚB banky.

Analytici banky preto očakávajú, že inflácia na Slovensku sa do konca roka zvýši k úrovni šiestich percent, možno aj vyššie. (NBS to vidí podstatne optimistickejšie, maximum len na úrovni 4,3 percenta.)

Príjmy firiem a následne možnosti zvyšovať platy zamestnancov však na inflačné šoky zvyknú reagovať až s oneskorením. Priemerná mzda na Slovensku tak čoskoro s najväčšou pravdepodobnosťou zaznamená po očistení o infláciu pokles. To znamená nižšiu kúpyschopnosť voči tovarom a službám, čo pridá k už predtým očakávanému miernemu poklesu spotreby domácností v tomto roku.