Foto: Shutterstock

Automobilové spoločnosti majú problém

Volkswagen, druhý najväčší výrobca elektrických automobilov na svete, oznámil, že elektromobily objednané po máji 2022 si nájdu cestu do garáží zákazníkov najskôr v roku 2023. Ďalšia veľká automobilka Tesla, rovnako ako takmer všetci ostatní výrobcovia elektromobilov, tvrdí, že pravdepodobne nedosiahne predajné ciele, ktoré si vytýčila na rok 2022.

Tento stav má veľa spoločného s ruskou inváziou na Ukrajinu a úlohou Ruska ako hlavného dodávateľa kovov pre európsky kontinent. Európa dováža z Ruskej federácie kovy, gumu a minerály za viac ako 7 miliárd dolárov ročne. Z Ruska k nám prúdia zásoby paládia (41 % dovozu EÚ), hliníka (17 %), niklu (17 %), platiny (16 %), medi (7 %), kobaltu (5 %) a lítia (4 %). Mnohé z nich sú dôležité pre výrobu batérií elektrických áut, solárnych panelov či veterných turbín.

„Pokiaľ ide o kovy, ktoré sú v sektore obnoviteľných technológií potrebné, Rusko je veľmi dôležitým hráčom v Európe, ale aj na celom svete. Zastavenie ruského exportu kovov by spôsobilo priemyselnú recesiu v západnom svete,“ vyjadril sa ekonóm z Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku v Nemecku Klaus-Jürgen Gern.

„Tento stupeň závislosti od Ruska je skutočne veľmi alarmujúci,“ hovorí vedúci obehového hospodárstva udržateľných zdrojov v Centre for European Policy Studies – think-tanku so sídlom v Bruseli Vasileios Rizos.

Dôležité kovy v sektore zelených technológií

Elektrické vozidlá sú jedným zo spôsobov, ktorým sa svet snaží znižovať spotrebu fosílnych palív.  Rusko je významným vývozcom mnohých kovov a plynov používaných pri výrobe batérií do elektrických áut, ako sú lítium, kobalt a nikel. V prípade niklu je Rusko tretím najväčším svetovým dodávateľom, pričom spoločnosť Norilsk Nickel je najväčším svetovým producentom vysokokvalitného niklu.

Okrem toho obchoduje aj s paládiom, kobaltom a meďou. Jej vlastníkom je druhý najbohatší Rus a podporovateľ politík Kremľa Vladimir Potanin. Nemecko napríklad importuje až 39 % z celkového dovozu niklu z Ruska, a to najmä z firmy Norilsk Nickel. Rusko taktiež vyprodukuje približne tretinu celosvetovej produkcie paládia, ktoré je kľúčové pre výrobu katalyzátorov – zariadení potrebných na zníženie výfukových emisií vozidiel.

Prvky vzácnych zemín, ďalší ruský export, sú nevyhnutné pre generátory veterných turbín a trakčné motory elektrických vozidiel. Na výrobu turbín a solárnych panelov sú ďalej potrebné aj hliník, meď a kremík, ktoré Rusko taktiež exportuje.

Vojenské operácie prebiehajúce na území Ukrajiny taktiež ohrozujú vývoz dôležitých surovín z krajiny. Ukrajina je významným producentom neónového plynu, ktorý sa používa na výrobu polovodičových čipov. Neón vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe ocele. Masívne oceľové komplexy na východe Ukrajiny sa z tohto dôvodu stali dominantným svetovým dodávateľom tohto plynu. Dnes sa však v týchto oblastiach vedú boje, čo spôsobuje nedostatky neónu na trhoch. To sa premieta do obmedzených dodávok čipov, ktoré sú súčasťou batérií elektromobilov, ako aj iných ekologických technológií.

Na trhoch sú obavy z nedostatku kovov

Ceny kovov zvyšujú aj prerušenia dodávok v dôsledku vojny, ale aj obavy z budúcich narušení ich dodávok. Ruská invázia spôsobuje zmätok v globálnych dodávateľských reťazcoch.

Ratingová spoločnosť Moody’s Investors Service vydala správu, v ktorej uvádza, že zvyšovanie cien je zapríčinené najmä obavami z prerušenia dodávok a z nedostatku kľúčových surovín. Už pred inváziou ponuka kovov kolísala v dôsledku nízkych zásob a prerušení dodávateľského reťazca. Moody’s poznamenala, že ceny niektorých základných kovov, vrátane hliníka a niklu, sa v prvom štvrťroku 2022 priblížili k rekordným maximám.

Sankcie na kovy (zatiaľ) neboli súčasťou balíčkov

Rusko-ukrajinský konflikt už prinútil mnohé štáty uvaliť obchodné sankcie na rôzne ruské komodity. V poslednom čase sa objavili správy, že EÚ zvažuje uvaliť sankcie na dovoz ruského zlata. Spomínané kovy sankciám Únie zatiaľ unikajú, ich prijatie však nie je vylúčenie. Aj v roku 2018 boli uvalené sankcie na ruského výrobcu hliníka Rusal, čo spôsobilo prudký nárast cien tohto kovu.

Nie je prekvapujúce, že predstavitelia popredných spoločností na výrobu elektrických vozidiel sú proti sankcionovaniu ruských kovov. Tvrdia, že by to bola vážna rana pre snahy o prechod od fosílnych palív k udržateľnejším alternatívam. Hans-Josef Fell z nemeckého think-tanku Energy Watch Group s týmto tvrdením súhlasí: „Som proti sankciám na kovy, pretože potom bude Európa menej pripravená čeliť bojkotu fosílnych palív.“ Vo vývoznej štruktúre Ruska pritom fosílne palivá predstavujú viac ako 13-násobok celkového ruského vývozu kovov.

Čo bude ďalej?

So stúpajúcou prioritizáciou zelenej transformácie sa predpokladá, že dopyt EÚ po kovoch používaných v sektore obnoviteľných technológií sa v blízkej budúcnosti značne zvýši. Otázka diverzifikácie dodávateľov je však v tomto prípade komplikovaná.

Krajiny, ako Konžská demokratická republika či Zimbabwe, ktoré by mohli pokryť rastúci európsky dopyt po kovoch, sú kritizované zo strany EÚ za porušovanie ľudských práv. Ľudia pracujúci v sektore ťažby sú často vystavení neľudským podmienkam a neobvyklá nie je ani detská práca. EÚ tak čelí nepríjemnej morálnej dileme.

Únia by sa však mohla orientovať aj na iné krajiny. Minulý rok EÚ a Ukrajina nadviazali strategické partnerstvo v oblasti surovín. Hoci prebiehajúca vojna momentálne komplikuje túto spoluprácu, jej potenciál je veľký. Trend budovania bezpečných a stabilných partnerstiev a dodávateľských reťazcov s partnermi, ktorí vyznávajú hodnoty demokracie, je pre EÚ kľúčové.

Okrem hľadania nových zdrojov v zahraničí sa európski experti vyjadrujú, že aj samotná Európa má kapacity na zvýšenie ťažby. Odborníci EÚ na obehové hospodárstvo tiež tvrdia, že Únia by sa mala viac orientovať na recykláciu kovov a aj týmto spôsobom znížiť svoju závislosť od ich dovozu.