Zdroj foto: Getty Images

Charles Ponzi

Na jeho slávnej schéme stavajú svoje „podnikanie“ aj dnešní chytráci a prináša rýchly a ľahký zisk. Jej použitie je zakázané, ale pre svet podvodnej ekonomiky bol jeho nápad rovnako prevratný ako pre fyziku Einsteinova teória relativity. Charles Ponzi pochádzal z Talianska, narodil sa v roku 1882, no ešte v mladosti emigroval do USA s pár dolármi vo vrecku a túžbou stať sa skutočným milionárom. Začínal ako robotník, ale zamestnanie často stratil, keď sa odhalili jeho drobné krádeže. Už to napovedalo, že ambiciózny Carlo, ako ho volali blízki, nemá nejaké extra vysoké morálne hodnoty. 

„Ľudia si brali úvery a hypotéky, aby investovali do Ponziho schémy.“

Keď v roku 1907 dostal miesto v Zarossiho banke v Kanade, svoj potenciál rozvinul naplno. Samotná banka však najväčšieho finančného podvodníka inšpirovala tým, že klientom ponúkala úrok z nových vkladov. To viedlo ku krachu banky, v ktorom Ponzi nemal prsty, ale pravdou je, že z banky neodchádzal chudobný, privlastnil si celkom slušnú kôpku peňazí. Tá mu nestačila, a tak sa ocitol vo väzení pre krádeže. A práve tu zosnoval najväčší podvod v histórii. Po opustení cely založil firmu na obchod s poštovými kupónmi, čo však bola len zásterka. Svoj biznis plán predstavil ako príležitosť storočia a ponúkol investorom investovať do projektu. Do troch mesiacov sľúbil strojnásobenie kapitálu a v roku 1919 založil Securities Exchange Company. Keďže prvých investorov vyplatil, ľudia začali šalieť. Brali si úvery, hypotéky, investovali celoživotné úspory a verili, že firma zarába. Jediným problémom bolo, že nezarábala. Prezieravejší investori si peniaze vybrali a na mnohých už neostalo, keďže sa zastavil prísun nových investorov a audítori zistili, že firma nežije z výnosov, iba z vkladov dôverčivých ľudí. Za podvod sa ocitol v base a nakoniec umrel v roku 1949 sám a chudobný v Riu de Janeiro.

Bernard Madoff

Je to až neuveriteľné, akú slabú majú ľudia pamäť. To, že Ponzi bol prvý veľký hráč vo svete pyramídových hier, ktorý nakoniec prehral, neodradilo ďalšieho zlodeja v bielom golieri od jej aplikácie. Nebol ani príliš originálny a jednoducho neokradol len ľudí, ale ukradol aj Ponziho schému. Dnes má 79 rokov, nosí väzenské šaty, ale svojho času bol predsedom burzy NASDAQ a iniciátorom najväčšej sprenevery peňazí v USA. V roku 1960 založil spoločnosť Bernard L. Madoff Investment Securities, ktorej predsedal do roku 2008. Teda do konca svojej slávnej kariéry. 

„Madoffove fondy v skutočnosti zarábali asi toľko ako Ponziho poštové známky.“

Bol kráľom hedžových fondov a chválil sa absolútnym čuchom na dobré investície. Je pravdou, že na burze sa dá zbohatnúť veľmi rýchlo, no problém bol, že Madoffove fondy v skutočnosti zarábali asi toľko ako Ponziho poštové známky. A zisky sa objavovali len s novými investormi, pokiaľ tí starí nevyberali vklady. No a, prirodzene, mnoho peňazí pretieklo aj na jeho luxusný život. Za spreneveru 65 miliárd dolárov dostal 150 rokov väzenia a pokutu 170 miliárd dolárov. Netreba však uprieť, že mnoho miliónov ako filantrop aj rozdal na charitu a dobročinnosť a po vynesení rozsudku sa ospravedlnil.

Jérôme Kerviel

Narodil sa v roku 1977 a stal sa jedným z významných obchodníkov banky Société Générale, do ktorej nastúpil v roku 2000 a postupoval rýchlo smerom nahor. Bol to zručný obchodník, často označovaný za počítačového génia. Obchodoval s derivátmi a akciami, no začiatkom roka 2006 začal realizovať fiktívne obchody, ktoré však neboli veľké, no vykonával ich dosť často na to, aby to začalo byť podozrivé, a nezdráhal sa ani falšovať údaje, robiť počítačové podvody a dokonca bol odsúdený aj za to, že vedel, že svoje právomoci prekračuje a snažil sa ich zakryť. Aby svoje vysoké zisky zakryl, robil stratové obchody. Jeho nekalé obchodovanie pripravilo banku o päť miliárd dolárov, ktorú musel Jérôme uhradiť, a v roku 2012 mu súd potvrdil rozsudok tri roky a na ďalšie dva zákaz činnosti. Na druhej strane treba priznať, že Jérôme bol predsa len úradník a jednoducho nie je možné, aby zaplatil 4,9 miliardy dolárov. Súd mu v roku 2014 túto pokutu odpustil a vyjadril sa, že by mal zaplatiť aspoň milión eur. Či sa tak stane, je vo hviezdach. 

Chen Jiulin

Bol to človek s pozitívnym vzťahom k riziku. Nie je to žiadny biely kôň ani emigrant do veľkého sveta. Je však svetlým príkladom toho, že aj v krajine, kde sa vyrábajú plasty pre polovicu sveta, sa dá spraviť poriadna finančná diera do ekonomiky. Tento pán v roku 2004 pripravil spoločnosť China Aviation Oil v Singapure o 550 miliónov dolárov. Ako? Nevyšiel mu obchod. Bol vtedy generálnym riaditeľom spoločnosti a stavil na rast pohonných hmôt. Nevyšlo to, a tak sa všemožne snažil zamaskovať straty, ktoré spoločnosti spôsobil. Nepodarilo sa a za svojvoľnú manipuláciu s kapitálom dostal pokutu len niečo cez 200-tisíc dolárov a väzenie na 51 mesiacov. 

Toshihide Iguchi

Sprenevera peňazí je pomerne častým javom, ale málokomu sa podarí taký kapitálny kúsok ako Japoncovi Toshihide Iguchimu, vďaka ktorého konaniu bola z pôdy USA v roku 1995 vyhostená japonská Daiwa Bank. Jeho príbeh sa začal písať v roku 1951 v Japonsku, no keď mal 19 odišiel so svojím otcom na pár mesiacov do New Yorku a už ho nikdy nechcel opustiť. Zapísal sa na americkú vysokú školu a s pracovitosťou vrodenou Japoncom sa čoskoro stal portfólio manažérom banky a postupoval vysoko. Zlákalo ho neoprávnené obchodovanie s dlhopismi s cieľom dosahovať nadmerné zisky, no Toshihide v tom nebol tak celkom sám. Banke vytvoril stratu 1,1 miliardy dolárov počas jedenástich rokov. A keď si v roku 1996 vypočul trest na štyri roky väzenia za podvody s cennými papiermi, tak pokutu dostala aj samotná banka. Tá sa totiž snažila praktiky svojho manažéra najprv zamiesť pod koberec, no strata bola príliš veľká, aby ju úrady prehliadli. Po opustení cely sa Toshihide vrátil domov a založil si v Kobe jazykovú školu.