Veľká Británia je natoľko frustrovaná z (ne)zvládania pandémie, že dôsledky brexitu zatiaľ nepocítila

Foto: Shutterstock

Brexitové vytriezvenie ešte len príde

„Ekonomické dôsledky pandémie sú také veľké, že vplyv brexitu sa dá určiť len veľmi ťažko,“ konštatuje na margo vývoja generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný. Veľkú Britániu tvrdo zasiahla nielen prvá vlna pandémie, ale aj druhá počas tohtoročnej zimy po rozšírení sa takzvaného britského variantu.

„Výsledkom bol niekoľkomesačný prísny lockdown a ďalší pokles HDP v prvom štvrťroku 2021 o 1,5 %. Samozrejme, v porovnaní s jarou 2020 a prepadom HDP o −19,5 % už išlo len o veľmi malý pokles aktivity. Dôvodom bolo aj to, že tentoraz boli priemysel i stavebníctvo odolnejšie,“ vysvetľuje ekonóm spoločnosti Bruno De Moura Fernandes.

Podľa jeho slov sú v dôsledku pandémie účinky brexitu nateraz sotva vnímateľné. „Keďže krajina odložila zavádzanie väčšiny colných kontrol na hraniciach až na január 2022, naďalej môže pokračovať v dovoze tovarov tak ako doteraz. Očakáva sa, že dôsledky brexitu sa prejavia v strednodobom horizonte, keď ovplyvnia výber miesta podnikania aj produktivitu,“ konštatuje B. Fernandes.

Pomohlo predzásobenie sa

Nateraz najvýraznejší dôsledok brexitu bolo cítiť hneď v januári 2021, keď skolabovali obchodné toky. „Tento prepad v obchode zapríčinila skutočnosť, že mnohé firmy sa v očakávaní brexitu masívne predzásobili. Týkalo sa to najmä automobilového, chemického a farmaceutického sektora. Okrem prekážok z dôvodu administratívnych procedúr to bola v prípade niektorých firiem aj prirodzená reakcia,“ podotýka J. Čarný.

Obchod sa totiž vo februári znova začal rozbiehať a po období prispôsobovania sa novým procedúram nastáva v súčasnosti istá normalizácia obchodných vzťahov. „Je však potrebné spomenúť, že colné kontroly sú momentálne len jednosmerné, a to pri britskom exporte do krajín Európskej únie. Okrem toho pandémia viedla k poklesu dopytu, takže obchodné toky boli v prvom štvrťroku tohto roku pod normálnou úrovňou, čo viedlo tiež k tomu, že sme sa vyhli chaosu a radom nákladných áut uviaznutých na hraniciach Spojeného kráľovstva,“ hovorí ďalej.

Exportéri, ktorí očakávali nárast administratívy, situáciu vo všeobecnosti zvládli dobre. Administratívne a colné poplatky, ktoré sa pohybujú pod hranicou 20 eur, sú pre veľkú väčšinu spoločností znesiteľným nákladom.

Frustrácia z pandémie posilňuje odpor

Kým brexit na ostrovoch zatiaľ obyvatelia plne nepociťujú, frustrácia verejnosti zo zvládania pandémie rastie a má vplyv na podporu odporcov jednotnej Británie. „Hoci vakcinačnú fázu vláda zvládla mimoriadne dobre, verejnosť bola extrémne kritická k celkovému riadeniu pandémie počas roku 2020. V škótskej spoločnosti táto nespokojnosť posilnila nálady v prospech nezávislosti,“ upozorňuje ekonóm B. Fernandes.

Väčšina prieskumov z ostatných dvoch mesiacov však naznačuje, že priaznivci samostatnosti by referendum prehrali. „Ak zostane zdravotná situácia pod kontrolou a v najbližších mesiacoch dôjde k očakávanému silnému oživeniu ekonomickej aktivity, zástancovia nezávislosti môžu zostať v tesnej menšine,“ uzatvára ekonóm.

Ak sa naplní táto prognóza, škótska premiérka Nicola Sturgeonová bude pravdepodobne so spustením procesu referenda o nezávislosti musieť čakať na priaznivejší moment. Druhé referendum o samostatnosti si totiž nemôže dovoliť prehrať.