Väčšina Slovákov za rok neprečíta ani jednu knihu

Foto: Feepik

Čítanie má pozitívny vplyv na vzdelávanie

„Na Slovensku si v roku 2022 neprečítalo ani jednu knihu 52 % obyvateľov starších ako 16 rokov. V susedných krajinách – v Česku, Poľsku, Maďarsku a Rakúsku však nadpolovičná väčšina ľudí knihy číta,“ konštatuje Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).

Podľa zistení ISA majú štáty, kde ľudia viac čítajú knihy, vyšší podiel osôb hovoriacich po anglicky. Žiaci v nich dosahujú lepšie výsledky aj v PISA testoch. „Tieto zistenia sú v súlade s viacerými výskumnými štúdiami, ktoré poukazujú na pozitívny vplyv čítania na vzdelávanie a študijné výsledky detí,“ konštatuje inštitút.

Aj preto vládou schválené zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) na knihy zo súčasných 10 % na 23 % vyvolalo búrku nevôle. Ak by totiž poslanci NR SR schválili tento návrh v pôvodnej podobe, knihy na Slovensku by boli ešte drahšie ako v súčasnosti, pre mnoho domácností by sa stali nedostupnými a Slováci by tak čítali ešte menej ako v súčasnosti.

Po sérii pozmeňujúcich návrhov napokon poslanci schválili, že DPH na knihy bude od roku 2025 päťpercentná. Ako sa to na prípadnom zvýšenom záujme o čítanie na Slovensku prejaví či neprejaví, sa zrejme dozvieme až s odstupom času. 

Najviac sa číta v Luxembursku, najmenej v Rumunsku

Najvyšší podiel obyvateľov starších ako 16 rokov, ktorí si v roku 2022 prečítali aspoň jednu knihu, malo podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat Luxembursko (75 %), Dánsko (72 %) a Estónsko (71 %). Najmenej čitateľov kníh bolo v Rumunsku (30 %), na Cypre (33 %) a v Taliansku (35 %).

Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo pod priemerom Európskej únie. Menej ako päť kníh si ročne prečítalo 29 % Slovákov, od 5 do 9 kníh prečítalo 11 % občanov Slovenska a viac ako 10 kníh len 8 % populácie našej krajiny. Najvyšší podiel čitateľov, ktorí ročne prečítajú viac ako 10 kníh, majú v Írsku (26 %), Fínsku (23 %) a Švédsku (22 %).