Väčšina Slovákov sa zaujíma o energiu z obnoviteľných zdrojov, jej potenciál však nevyužívame naplno

Foto: Freepik

Poznáme cieľ pre obnoviteľné zdroje energie

Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac obnoviteľných zdrojov energie. Komisia v snahe urýchliť zavádzanie OZE bezprostredne po vypuknutí agresie navrhla zvýšiť cieľ EÚ pre rok 2030 z pôvodných 32 % na 45 %.

Návrh nakoniec prešiel zmenami a už niekoľko týždňov poznáme jeho finálnu podobu. Členské krajiny podporili revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch, ktorá zvýši plánovaný minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na 42,5 % pre rok 2030. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.

Slovensko zaostáva so 17 % podielom

Čo táto európska ambícia znamená pre Slovensko? Potrebu odstrániť bariéry rozvoja a zrýchliť zapájanie nových obnoviteľných zdrojov. Tomu by mali pomôcť predovšetkým zjednodušenie a zefektívnenie povoľovacích konaní, úprava zastaranej legislatívy, funkčné podporné mechanizmy a programové výzvy či implementácia ďalších nástrojov na podporu OZE, ktoré pripravila pre členské krajiny EÚ. Slovensku však chýba pri ich aplikácii pružnosť. Aj v dôsledku toho rozvoj OZE u nás stagnuje.

V roku 2021 bol na Slovensku vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,4 %. Oproti rokom 2019 a 2020 s podielmi 16,9 a 17,3 % je zlepšenie ukazovateľa iba kozmetickou úpravou. Podľa najaktuálnejších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat (za rok 2021) máme v rámci Únie deviaty najnižší podiel.

Európskym lídrom vo využívaní zelenej energie je jednoznačne Švédsko s podielom 62,6 %. Nasledujú Fínsko a Lotyšsko s vyše 40-percentnými podielmi. Spomedzi našich susedov dominuje Rakúsko s úrovňou ukazovateľa 36,4 %. V prípade celej EÚ išlo o 21,8-percentný podiel.

Európania podporujú investície do zelenej energie

Podľa výsledkov Standard Eurobarometer 99 – Spring 23 je pre Európanov energetická transformácia dôležitá. Až 85 % opýtaných občanov EÚ si myslí, že Únia by mala masívne investovať do nových OZE. „Áno“ povedala zelenej energii aj väčšina opýtaných Slovákov.

Zvyšovanie energetickej efektívnosti pri budovách, doprave a tovaroch je spôsob, ako znížiť závislosť od importovaných fosílnych palív pre 73 % Slovákov. V prípade Európanov bol podiel vyšší, a to na úrovni 82 %.

S názorom, že zníženie dovozu ropy a plynu a investovanie do OZE je dôležité z hľadiska celkovej bezpečnosti, súhlasí 62 % Slovákov. Európania súhlasili vo väčšej miere (81 % z nich). S tým, že z dlhodobého hľadiska môže obnoviteľná energia limitovať cenu, ktorú platíme za našu spotrebu energie, súhlasilo 65 % respondentov zo Slovenska, v prípade občanov EÚ išlo o 79-percentný podiel.

Potenciál geotermálnej energie využívame iba na 1 %

Na Slovensku sa o výrobu elektriny a tepla (z obnoviteľných zdrojov) pričiňujú najmä vodné elektrárne, biomasa, ale aj solárna fotovoltika či bioplynové stanice. Slabšie zastúpenie majú zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) a geotermálne výhrevne či elektrárne. Práve takzvaná energia zo zeme má nadpriemerný potenciál, ktorý zatiaľ nedokážeme naplno využiť.

Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 6 716 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 1 % (reálne využívaný tepelný výkon aktívnych geotermálnych vrtov). Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli takýmto teplom, a v budúcnosti aj elektrinou, zásobovať desiatky tisíc slovenských domácností. Napríklad v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v Galante či vo Veľkom Mederi), ale aj elektrickej energie.

Na Slovensku aktuálne pripravuje spoločnosť PW Energy výstavbu prvých dvoch geotermálnych elektrární v blízkosti Žiaru nad Hronom (Lovča) a v okrese Prešov (Ľubotice). „V oboch prípadoch sa počíta s výrobou zelenej elektriny a využitím zostatkového tepla z viacerých geotermálnych vrtov v hĺbke okolo 3,5 až 4 kilometre. V prvej etape by mali mať geotermálne strediská v Lovči aj v Ľuboticiach inštalovanú kapacitu okolo 6,5 MWe, čo zodpovedá produkcii elektriny pre zhruba 20-tisíc domácností,“ hovorí odborník na geotermálnu energiu a projektový manažér PW Energy Michal Mašek.

„O niečo bližšie k realizácii sme v prípade projektu v okrese Prešov, ktorý prešiel pred tromi mesiacmi úspešne procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. veľkou EIA) a od envirorezortu dostal zelenú na realizáciu. V prípade projektu v blízkosti Žiaru nad Hronom, kde je naším partnerom SSE Holding, sme v poslednej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ doplnil Mašek.