V rámci V4 platíme za potraviny najviac, napriek tomu nimi plytváme

Zdroj: Unsplash

Na potraviny ide pätina rodinných rozpočtov

Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 % zo svojich výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria približne 14 % z celkových nákladov. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku jedenáste najnižšie v Európskej únii. Faktom však je, že vlani boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 %.

Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat u našich susedov z V4 nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás. V Česku sú o 5 % lacnejšie, v Maďarsku o 12 % a v Poľsku o 28 %.

Tempo zdražovania potravín na Slovensku sa v tomto roku postupne spomaľuje. Za prvých osem mesiacov dosiahla priemerná inflácia potravín 22,2 %. Kým v prvom štvrťroku sme si za ne medziročne priplácali viac o približne 28 %, v auguste išlo už „iba“ o 13,5 %.

Očakávame, že inflácia potravín by mohla spomaľovať aj v nasledujúcich mesiacoch a ešte viac sa priblížiť k úrovni 10 %. No v rámci krajín EÚ patríme medzi tie štáty, ktoré majú tento rok jedno z najvýraznejších zdražovaní potravín a nealkoholických nápojov. Výraznejšie nás predbehlo iba Maďarsko, a takmer nás dobehli Estónsko a Litva.

Niekto nemá ani na obed, iný potravinami plytvá

Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, no poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 16 % slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi alebo domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, pretože podľa údajov Eurostatu si v Únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť niečo cez 8 % domácností.

V roku 2020 pripadalo na jedného obyvateľa Slovenska 83 kilogramov potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, teda 65 kilogramov na obyvateľa. Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka 2022 zverejnil Eurostat. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.

Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov, a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.

Ako sa nám darí triediť bioodpad

Samosprávy na Slovensku majú už viac ako dva roky (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.

Výnimku a odklad do 31. decembra 2022 mali iba Bratislava, Košice a Prešov, ktoré zo zmesového komunálneho odpadu vyrábajú teplo a elektrinu v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa aj naďalej netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne na 100 % kompostujú.

V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci asi najčastejšie skloňujú pojmy „potenciál“, „kvalita“ a „vzdialenosť“. Slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno, a tak časť bioodpadu z kuchyne končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad.

„Vytriedený KBO často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak nekončí vždy v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie, a preto je ich bioodpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu a jeden z autorov Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR.

Zariadenia na spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu

Na území Slovenska sa nachádza 73 zariadení, v ktorých je možné spracovať biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad (z toho je 54 kompostární a 19 bioplynových staníc). Spoločná spracovateľská kapacita všetkých týchto zariadení je na úrovni 794-tisíc ton odpadov.

V týchto zariadeniach však dochádza k zhodnocovaniu aj iných druhov biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré sú zároveň potrebné pri samotnom spracovaní KBO, napríklad pre optimálnu surovinovú skladbu v rámci procesu jeho zhodnocovania. Preto je pri hodnotení kapacít výhradne pre KBO možné uvažovať s približne polovičnou kapacitou týchto zariadení, teda 397-tisíc ton odpadov.

V súčasnosti sa tieto kapacity javia ako dostatočné. Problémom je však nerovnomerná lokalizácia, respektíve rozloženie týchto zariadení v rámci územia Slovenska. Vyplynulo to z údajov Bielej knihy odpadového hospodárstva SR.