V akom stave sa nachádza ekonomika Slovenska po 30 rokoch samostatnosti

Foto: Shutterstock

fb_share 

Kľukatá cesta

Slovenská ekonomika od roku 1993 kráčala po hrboľatej, no v konečnom dôsledku úspešnej ceste. Po ťažkých 90. rokoch Slovensko ožilo, dokázalo zaznamenať viacero úspechov a postupne sa priblížiť úrovni vyspelých krajín.

V roku 2004 sme sa stali súčasťou Európskej únie a v roku 2009 sme prijali euro. Okrem toho Slovensku už viac ako 16 rokov patrí titul najväčšieho svetového výrobcu áut v prepočte na jedného obyvateľa. Všetky tieto míľniky predstavujú výrazné posuny v ekonomike, ktorá to po rozdelení Československa nemala vôbec jednoduché.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že úspech ekonomickej transformácie Slovenska závisí od uhla pohľadu. V porovnaní s krajinami, ako Srbsko, Moldavsko alebo Bielorusko, môžeme náš súčasný stav určite považovať za úspech. Ale porovnanie s Estónskom, Litvou alebo Českom stavia veci do inej perspektívy. A sú to práve naši susedia Česi, s ktorými sa naša ekonomika porovnáva najčastejšie.

„Česká republika a Slovensko si prešli za 30 rokov prekvapivo podobným vývojom. Česká republika nad Slovenskom vedie v ukazovateľoch makroekonomiky a kvality života. Ak však vezmeme do úvahy východiskovú základňu, môžeme povedať, že Slovensku sa podarilo relatívne priblížiť k Českej republike v životnej úrovni,“ hovorí hlavná analytička spoločnosti Wonderinterest Trading Ltd. Olívia Lacenová. 

Závislí od exportu

Na jednej strane, od pádu komunistického režimu, prešlo Slovensko nebývalým ekonomickým rozvojom. Ekonomika rástla rovnako ako životná úroveň a kvalita života. Na druhej strane sme mohli dosiahnuť oveľa viac a ísť oveľa ďalej, najmä pokiaľ ide o vytváranie podmienok pre ďalší úspešný rozvoj a budúci rast.

Štatistiky hovoria jasne. Slovensko je úplne závislé od medzinárodného obchodu. Ako uvádza oficiálna stránka EÚ, naša krajina má síce 12. najotvorenejšiu ekonomiku na svete, no zápasí s monotónnou exportnou štruktúrou, kde 79 % exportu smeruje do EÚ.

Okrem toho je ekonomika Slovenska závislá od automobilového sektora, ktorý tvorí 34 % celkového exportu. Ak sa pozrieme na päť najväčších spoločností na slovenskom trhu, tri z nich sú automobilky – Volkswagen, Kia Slovakia a PSA Peugeot-Citroën, ktoré dokopy zamestnávajú cez 177-tisíc ľudí. 

Rozvoj ochladol

Ekonomická integrácia s EÚ sa spočiatku ukázala pre slovenskú ekonomiku ako veľmi výhodná, no naša krajina to nedokázala využiť. Neexistujú napríklad žiadne stopercentne slovenské spoločnosti s tržbami nad 1 miliardu eur a väčšina spoločností kritickej infraštruktúry, akými sú Slovnaft alebo Slovenské elektrárne, je dnes v medzinárodných vlastníckych štruktúrach.

Vstup do EÚ priniesol krajine zisk z ekonomického rozmachu najmä vďaka priamym zahraničným investíciám a predaju strategickej infraštruktúry. Krajina však nevyužila obrovský prílev kapitálu na naštartovanie inovácií alebo na podporu vlastného podnikania a ich inovatívneho exportu.

Malé a stredné podniky boli do značnej miery zanedbávané, a preto dnes volajú po zásadnej pomoci. Práve tieto menšie podniky by mohli podporiť rozvoj krajiny a znížiť jej závislosť od zahraničných investícií.

Napriek niekdajším úspechom Slovensko dnes patrí na chvost rebríčka v rámci EÚ. Ak sa pozrieme na hodnotiaci ukazovateľ HDP na obyvateľa, podľa Eurostatu sú v rámci 27 krajín Európskej únie za nami už len Bulhari a Gréci. Nebolo to pritom tak dávno, keď sa Slovensko hrdilo prezývkou „tatranský tiger“.

V roku 2012 sme tvorili viac HDP na obyvateľa ako Estónsko, Poľsko, Maďarsko či Litva a umiestnili sme sa na treťom mieste spomedzi 11 postkomunistických krajín, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004. Lepšie na tom vtedy boli len Česko a Slovinsko. A tak kým sme v minulosti slúžili ako vzor pre mnohé rozvojové krajiny, dnes sa ocitáme v ich nezávideniahodnej spoločnosti, za niektorými dokonca aj zaostávame.

Ako sme na tom teraz

„Štartovacia pozícia slovenskej ekonomiky nebola v prvých rokoch éry samostatnosti ohromujúca. Nezaostávali sme len za krajinami EÚ, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ,“ píše vo svojom komentári Národná banka Slovenska.  

Napriek tomu sme sa medzi rokmi 2000 až 2010 dokázali dotiahnuť na 76,7 % priemeru EÚ a na zhruba 90 % českej úrovne, pričom sa nám podarilo predbehnúť krajiny, ako Maďarsko a Poľsko.  Finančná kríza v rokoch 2008 až 2010 však mala za následok výrazné utlmenie rastu, ktoré sa zopakovalo aj počas nedávnej pandémie v rokoch 2020 a 2021.

Dnes sa dá povedať, že Slovensko sa stále spamätáva z krízy COVID-19. Vplyv pandémie bol vážny napriek tomu, že sa slovenskej ekonomike v tomto období darilo lepšie, ako napríklad susednému Česku. HDP Slovenska v roku 2020 klesol len o 3,4 %, zatiaľ čo HDP Českej republiky klesol o 5,5 %. S postupným odznievaním pandémie sa začalo postupné oživenie a za rok 2021 dokázal slovenský HDP narásť o 3 % oproti 3,3 % v Česku. 

Vďačiť za to môžeme hospodárskej aktivite, ktorá sa dokázala po prvotnom páde relatívne rýchlo oživiť. Netreba zabúdať ani na ambiciózny Plán obnovy a odolnosti a značný prílev financií z európskych fondov, ktoré poskytujú jedinečnú príležitosť na podporu ekonomiky za predpokladu, že investície a sprievodné reformy sa realizujú efektívne a včas.

To si však bude vyžadovať zlepšenie verejného obstarávania a riadenia verejných investícií, najmä ak si spomenieme, že Slovensko je chronicky známe nízkou mierou čerpania eurofondov.

Čo nás čaká

Je zrejmé, že slovenská ekonomika pred sebou nemá jednoduchý rok. Doznievajúca pandémia, vojna na Ukrajine, vysoké ceny energií, to všetko budú prekážky, s ktorými sa bude musieť vyrovnať. Všetko zlé je však na niečo dobré. Pandémia mala pre našu ekonomiku jedno plus – to, že urýchlila digitálnu transformáciu krajiny. A ako sa uvádza v správe OECD, práve v digitalizácii vidia experti najschodnejšiu cestu pre Slovensko v budúcnosti.

Slovensko má skutočne obrovský nevyužitý potenciál na uvoľnenie výhod digitálnej ekonomiky. Nárast práce na diaľku, veľký nárast elektronického obchodu a zavádzanie technológií vo verejných službách sú dôkazom postupných zmien. Našťastie prvé kroky smerujúce k digitalizácii sme už urobili.

Vláda už v roku 2019 spustila plán Stratégie digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030, ktorý má podporiť rôzne iniciatívy v rámci informačných a digitálnych technológií. Jeho cieľom je postupné zavádzanie inovatívnych technológií, ako sú umelá inteligencia, internet vecí, veľké dáta alebo blockchain, ktoré sa majú stať novým motorom ekonomického rastu a posilňovania konkurencieschopnosti Slovenska.

Okrem toho vláda v roku 2021 prijala Stratégiu a akčný plán na zlepšenie postavenia Slovenska v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) do roku 2025. Tu je hlavným cieľom posunúť Slovensko z poslednej tretiny rebríčka DESI do jeho stredu, a tak dosiahnuť aspoň priemer EÚ. V roku 2021 patrilo Slovensku 22. miesto z celkových 27.

Na podporu šírenia technológií a rastu produktivity je však potrebná široká škála politických opatrení. Tie zahŕňajú zabezpečenie primeraných zručností, doplnkové investície do nehmotného majetku (napríklad výskum a vývoj) a zlepšenie podnikateľského prostredia.