USA pripravuje ďalší balíček na podporu ekonomiky, tentoraz v objeme jedného bilióna dolárov

Foto: Unsplash

Biden chcel viac, Trump vôbec nič

Finálna suma balíčka je však po schválení v Senáte podstatne nižšia, ako znel pôvodný návrh vo výške 2,25 bilióna dolárov, ktorý Biden predstavil v marci tohto roku. Toto opatrenie, známe ako Americký plán pracovných miest (American Jobs Plan), zahŕňalo peniaze na cesty, mosty a verejnú dopravu, ale vyvolalo kritiku mnohých republikánov. Tí protestovali hlavne preto, lebo balík mal investovať aj do oblastí, ktoré sa tradične nepovažujú za infraštruktúru, ako sú napríklad starostlivosť o starnúcich Američanov a vzdelávanie pracovnej sily.

Napriek tomu zákon prešiel hlasovaním v pomere 69 za a 30 proti, čo bolo nezvyčajné, pretože zaň netradične hlasovali nielen vládni demokrati, ale aj opoziční republikáni. Svoju podporu balíčku vyjadril aj senátor Mitch McConnell z Kentucky, republikánsky líder, a 18 ďalších členov Republikánskej strany. Tým dali definitívne zbohom čoraz ostrejším snahám bývalého prezidenta Donalda J. Trumpa, ktorý sa snaží o úplné zrušenie balíka.

Senátor McConnell, ktorý v minulosti verejne vyhlásil, že jeho prioritou je zastaviť Bidenovu agendu, po hlasovaní uviedol: „Som hrdý na to, že môžem podporiť dnešnú historickú obojstrannú dohodu o infraštruktúre a dokázať, že obe strany sa stále môžu dohodnúť na riešení používaním zdravého rozumu.“

Čo všetko sa nachádza v balíčku

Dohoda požaduje investovanie 110 miliárd dolárov na cesty, mosty a veľké infraštruktúrne projekty. To je výrazne nižšia suma ako 159 miliárd dolárov, o ktorých J. Biden pôvodne uvažoval. Podľa analýzy Bieleho domu je v súčasnosti v zlom stave asi 20 % alebo v prepočte 173-tisíc míľ (278 416 km) diaľnic a hlavných ciest v krajine, rovnako ako 45-tisíc mostov.

Len na opravu, výmenu a obnovu mostov je v balíku určených cez 40 miliárd dolárov. Išlo by tak o najväčšiu jednorazovú investíciu do mostov od vybudovania systému medzištátnych diaľnic, ktorý sa začal v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

Ďalším bodom je bezpečnosť pre všetkých používateľov ciest vrátane cyklistov a chodcov. Na bezpečnosť je vyhradených 11 miliárd dolárov, ktoré obsahujú aj program na pomoc štátom a lokalitám pri znižovaní počtu nehôd a úmrtí, najmä u najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky.

Biely dom chce tiež investovať 65 miliárd dolárov do obnovy elektrickej siete. Vyzýva na výstavbu tisícov kilometrov nových elektrických vedení a rozšírenie obnoviteľných zdrojov energií.

Presne 55 miliárd dolárov by išlo na modernizáciu vodnej infraštruktúry. Nahradiť by mali doterajšie linky a potrubia s cieľom zabezpečiť lepší prístup k čistej pitnej vode. A ďalších 50 miliárd dolárov by putovalo do zabezpečenia ochrany pred suchom, povodňami a kybernetickými útokmi.

Peniaze na hromadnú dopravu a železnice

Balík by mal poskytnúť 39 miliárd dolárov na modernizáciu verejnej dopravy. To je výrazne menej ako plánovaných 85 miliárd dolárov. Za tieto prostriedky je podľa Bieleho domu možné opraviť a zmodernizovať existujúcu infraštruktúru, sprístupniť nové stanice, priniesť tranzitnú službu do nových komunít a zmodernizovať vozový park železníc a mestskú hromadnú dopravu.

Ďalších 66 miliárd dolárov by išlo do osobných a nákladných železníc. Tieto finančné prostriedky by pomohli zmodernizovať trasu severovýchodného koridoru a priniesli by železničnú dopravu aj do oblastí mimo severovýchodných a stredoatlantických oblastí. Súčasťou balíka je 12 miliárd dolárov v rámci partnerských grantov na medzimestskú železničnú dopravu vrátane vysokorýchlostnej železnice.

Podľa Bieleho domu by to bola najväčšia federálna investícia do verejnej dopravy v histórii a do osobnej železnice od vzniku Amtraku (Americké štátne železnice) pred 50 rokmi.

Balík by tiež poskytol 7,5 miliardy dolárov na autobusy a trajekty s nulovými alebo nízkymi emisiami. Cieľom je dodať tisíce elektrických školských autobusov do okresov po celej krajine. Ďalších 7,5 miliardy dolárov by išlo na vybudovanie celonárodnej siete nabíjačiek elektrických vozidiel.

Balíček ešte nie je definitívne schválený

Novela zákona schválená Senátom teraz poputuje na finálne hlasovanie do parlamentu. Predsedníčka parlamentu Nancy Pelosiová vo svojom vyhlásení uviedla, že sa zaväzuje schváliť dvojstranný návrh zákona o infraštruktúre do 27. septembra, pričom chce zhromaždiť celý svoj poslanecký klub, aby ho odobril.

Na rovnakom hlasovaní sa dozvieme tiež ako bude vyzerať nový rozpočet USA na ďalší rok. Ten chcú demokrati pretlačiť na úrovni 3,5 bilióna dolárov. Proti je však centristická skupina 9 demokratov, podľa ktorých je táto suma príliš vysoká. Podobne sú na tom aj republikáni. Viacerí z nich síce podporili dvojstranný návrh zákona o infraštruktúre, ale nesúhlasia s ďalšími výdavkami, ktoré navrhli demokrati.

„Podstatné je, že sme o krok bližšie k skutočnému investovaniu do amerického ľudu, k nasmerovaniu našej ekonomiky k dlhodobému rastu a k vybudovaniu Ameriky, ktorá konkuruje zvyšku sveta,“ zhodnotil J. Biden posun zákona do parlamentu. „Mojím cieľom je vybudovať ekonomiku zdola nahor.“

Ekonomika USA už v úvode tohto roku dostala jednu významnú finančnú injekciu v objeme 1,9 miliardy dolárov. Ak by prešiel aktuálny návrh demokratov, celkový objem prostriedkov na podporu krajiny aj obyvateľov len v roku 2021 by predstavoval takmer 3 bilióny dolárov.