USA ekonomicky predbehli EÚ, Česko a Slovensko zostávajú citlivé na európske šoky

Foto: Shutterstock

„Rozdiel medzi ekonomikami USA a Európskej únie sa v posledných dvoch dekádach výrazne prehĺbil. Zatiaľ čo EÚ v roku 1991 tvorila približne 28 percent svetového HDP, dnes je to menej ako 18 percent. Spojené štáty si naopak udržiavajú stabilnú pozíciu okolo 26 percent,“ hovorí Pavel Peterka, hlavný analytik XTB.

Podľa neho bol kľúčovým faktorom rýchlejší návrat americkej ekonomiky po finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009, zatiaľ čo Európa sa z následkov krízy zotavovala podstatne dlhšie. Ďalšie rany Európe zasadili pandémia, vojna na Ukrajine a energetická kríza, ktorých negatívne dosahy sa aj vďaka geografickej blízkosti konfliktu a závislosti od ruských energií prejavili v Európe silnejšie. Naopak, USA posilnili svoju úlohu inovátora v oblasti technológií, čo pomohlo rastu tamojšej ekonomiky.

Kontext Slovenska a Česka

Ekonomiky Slovenska a Česka sú úzko prepojené s vývojom v Európskej únii, čo sa ešte prehĺbilo po ich vstupe do EÚ v roku 2004. „HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily sa v predpandemickom období v Česku rýchlo približovalo k priemeru EÚ, zatiaľ čo na Slovensku bol tento proces od roku 2016 pomalší. Krízové obdobie po roku 2020 však zasiahlo obe krajiny výraznejšie ako väčšinu štátov EÚ, a to pre vyššiu závislosť od priemyslu a ruských energií,“ vysvetľuje Pavel Peterka. Výsledkom je, že rozdiel medzi hodnotami HDP na obvateľa v EÚ, ČR a SR sa v posledných rokoch opäť mierne zvýšil.

Z vývoja HDP Českej a Slovenskej republiky je na prvý pohľad zrejmá výrazná previaznosť s európskou ekonomikou, ešte viac umocnená vstupom oboch krajín do EÚ v roku 2004. To potvrdzuje vývoj grafu, kde jednotlivé poklesy a rastové tendencie nastávajú na sivej (ČR), zelenej (SR) aj modrej (EÚ) krivke v podobných časových obdobiach. Nasledujúci graf znázorňuje vývoj HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily (PPP).

Slovensko a hrozba colnej politiky USA

Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu a jeho avizovaná tvrdá colná politika vrátane možného plošného 10 % cla na dovoz tovarov predstavuje pre Slovensko významné riziko. Ako malá, otvorená a exportne orientovaná ekonomika, závislá od exportu priemyselných produktov – predovšetkým automobilov – by Slovensko mohlo pocítiť priamy dosah protekcionistických opatrení. „Slovensko je dnes závislé nielen od politických a ekonomických rozhodnutií v Bruseli, ale čoraz viac aj na nálad vo Washingtone. V prípade zavedenia amerických ciel na EÚ by sme mohli čeliť druhotným dôsledkom ešte predtým, než by EÚ stihla koordinovane zareagovať. Vysoká závislosť od exportu, najmä do krajín mimo EÚ, robí slovenskú ekonomiku mimoriadne citlivou na globálne otrasy,“ hovorí Marek Nemky, analytik finančných trhov XTB.

„Obchodná vojna je vždy zlá správa. Obzvlášť pre exportne orientované ekonomiky, ako je Slovensko. Druhou zlou správou je, že si americký prezident Donald Trump z rôznych dôvodov vybral automobilový priemysel ako jedno z bojísk. Svojou politikou sa snaží vrátiť zamestnanosť do amerických automobiliek a pomôcť im s konkurencieschopnosťou na domácom trhu. Veľmi pochybujem, že tieto kroky povedú k požadovanému cieľu. Zároveň ide o veľmi zaujímavý kontrast, keďže ekonomika Slovenska a Česka sa snaží zbaviť nálepky „montážnej“ ekonomiky a transformovať sa smerom k oblastiam s vyššou pridanou hodnotou a podporiť rast, zatiaľ čo Trump ide opačným smerom,“ dodáva Pavel Peterka.

Expozícia slovenského exportu do USA je podstatne vyššia ako napríklad tá česká. Aj preto možno očakávať spomalenie slovenskej ekonomiky v tomto roku, keďže očakávame medziročný reálny rast slovenskej ekonomiky okolo 1,5 %. Dôvodom je obchodná vojna, oslabenie zahraničnej dopytu a problémy nemeckej ekonomiky. „Situáciu v oblasti automobilového a ďalšieho priemyslu môže teraz zhoršiť aj rast cien ropy a plynu v posledných dňoch. Vyššie ceny energií sú ďalším úderom pre európsky a slovenský priemysel. Dobrou správou je, že slovenský priemysel je aj podľa historických skúseností odolný. Neočakávame preto masové krachy firiem a veľké vlny prepúšťania. Očakávame, že nezamestnanosť zostane na nízkych hodnotách okolo 5,5 %, čo by zodpovedalo rastu o 0,2 percentuálneho bodu proti 5,3 % v prvom kvartáli roku 2025,“ dopĺňa Marek Nemky.

Napriek tomu, že spomalenie ekonomiky je smutná správa, nemusí byť koncom sveta pre Slovensko. Zároveň nezabúdajme na optimistický variant, ktorý je stále na stole, v podobe rozumnej obchodnej dohody, ktorá by mohla viesť k upokojeniu situácie a nastaveniu menej prísnej obchodnej politiky USA.

Porovnanie vývoja finančných trhov v EÚ a USA

Americký akciový trh, reprezentovaný indexom S&P 500, dosiahol na konci roka 2024 trhovú kapitalizáciu 51,88 bilióna dolárov, zatiaľ čo európsky trh (500 najväčších firiem) iba 13,27 bilióna dolárov. Od roku 2004 rástol americký index v priemere o 8,5 percenta ročne, európsky iba o 3,47 percenta. „V USA investuje do akcií 55 percent domácností, v EÚ len 21 percent. Najväčšie firmy sú koncentrované v USA – z 30 najväčších globálnych firiem je 80 percent amerických, z 500 potom 46,6 percenta,“ dopĺňa Marek Nemky. Európskym akciovým trhom naďalej chýba silný rastový impulz, najmä v oblasti technológií.

Vývoj cien energií v EÚ a USA medzi rokmi 2004 a 2024

Ekonomický vývoj USA a Európskej únie zásadne ovplyvnil v posledných 20 rokoch rozdielny prístup k energetike. Spojené štáty vďaka bridlicovej revolúcii (pozn.: shale revolution, rast ťažby ropy z bridlíc od začiatku 21. storočia) dosiahli energetickú sebestačnosť a lacné energie, zatiaľ čo EÚ sa zamerala na dekarbonizáciu, čo viedlo k vyšším nákladom a väčšej závislosti od dovozov. „V roku 2023 boli priemyselné ceny elektriny v EÚ o 158 percent a plynu dokonca o 345 percent vyššie než v USA. Európske domácnosti platia jedny z najvyšších cien energií na svete, čo zvyšuje infláciu a energetickú chudobu,“ upozorňuje Pavel Peterka. Rozdiely v regulácii a investičnej stratégii viedli k tomu, že americký HDP na obyvateľa je dnes o 30 percent vyšší než európsky.

Kľúčové prekážky rastu EÚ oproti USA

Európska únia zaostáva za Spojenými štátmi pre niekoľké zásadné štrukturálne problémy. Prvým je fragmentované regulačné prostredie – rozdiely v legislatíve členských štátov vytvárajú vnútorné bariéry, ktoré podľa MMF zodpovedajú clám vo výške 44 percent pri tovare a 110 percent pri službách. Ďalej je tu vysoká miera regulácie: medzi rokmi 2019 a 2024 prijala EÚ viac ako 13 000 legislatívnych opatrení, čo zvyšuje administratívnu záťaž firiem a znižuje atraktivitu podnikania. „V oblasti technológií výrazne zaostávame za Spojenými štátmi. Z päťdesiatich najväčších svetových technologických firiem je iba päť európskych, zatiaľ čo tridsaťtri amerických. V prvej desiatke dokonca nenájdeme ani jednu európsku spoločnosť,“ upozorňuje Peterka. Ďalšou zásadnou prekážkou sú podľa neho vysoké ceny energií. Zatiaľ čo Spojené štáty ťažia z lacných a stabilných dodávok, Európa čelí vyšším nákladom kvôli dekarbonizácii a závislosti od dovozu. „Ak chce Európa držať krok s USA, musí zjednodušiť regulácie, posilniť kapitálové trhy, viac investovať do inovácií a zabezpečiť dostupnejšie energie,“ uzatvára Pavel Peterka.