Umelá inteligencia negatívne ovplyvňuje prístup a znižuje schopnosti študentov, ukázal prieskum

Tlačová správa Publikované: 3.2.2026 Poslať

Využívanie AI nesprávnym spôsobom môže mať negatívny vplyv na kognitívne schopnosti mladých ľudí. Väčšina sa totiž nadmerne spolieha na vopred formulované odpovede, ktoré im ponúka umelá inteligencia. Ukázali to výsledky výskumu zameraného na využívanie umelej inteligencie a jej vplyvu na vzdelávací proces, ktoré zrealizovala Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave (FMV EUBA) v rámci projektu ENRICH z Plánu obnovy a odolnosti. Výskumný tím viedol profesor Bećirović.

Foto: Freepik

Kognitívne schopnosti sa zhoršujú, ak AI robí prácu za nás.

Dotazníkový výskum pozostával spolu zo sady 90 otázok zameraných na používanie AI aplikácií, ich technické porozumenie, kritické zhodnotenie a etiku využitia, na ktoré odpovedali študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave. Skúmal sa tiež vzťah medzi AI gramotnosťou k zapojením študentov do študijného procesu (tzv. „student engagement“).

Výskumu sa zúčastnilo 64 % žien a 35 % mužov, pričom pri 80 % išlo o slovenských študentov a zvyšných 20 % bolo zahraničných študentov. V rámci prieskumu až 97 % študentov uviedlo, že v nejakej forme využívajú nástroje umelej inteligencie. To nie je prekvapujúce zistenie, keďže mladí ľudia prirodzene využívajú nové technológie vo veľkej miere a patria k typickým „early adopters“.

Medzi používanými nástrojmi absolútne dominuje ChatGPT, keď 42,6 % študentov používa výlučne ChatGPT a pri zvyšnej časti ide o kombináciu ChatGPT s iným nástrojom (Gemini, Grammarly, Perplexity, DeepSeek). Iba minimum študentov vyslovene nikdy nepoužíva ChatGPT.

Čo ukázali výsledky:

Používanie umelej inteligencie vo vzdelávacom procese, najmä nadmerné spoliehanie sa na vopred formulované odpovede, môže viesť k zníženiu kognitívnej angažovanosti, kreativity a kritického myslenia.
Používanie umelej inteligencie môže brániť študentom v zapojení sa do autonómneho myslenia, čo vedie k strate základných kognitívnych schopností.
Základné aspekty behaviorálnej angažovanosti, akými sú úsilie, študijné návyky, plnenie úloh a aktívna účasť na hodinách, sú negatívne ovplyvnené technickým porozumením AI.

„Ide o vážne varovania. Používanie umelej inteligencie medzi študentami je zatiaľ iba živelné, väčšina študentov ich používa na uľahčenie úloh a skratky. Neriadeným zapojením umelej inteligencie sa ale zhoršujú kognitívne schopnosti a narúša sa vzdelávací proces,“ hovorí Kristína Baculáková, prodekanka pre rozvoj Fakulty medzinárodných vzťahov EUBA.

114241

Odborníci sa zhodujú, že sa rýchlo blížime k momentu, kým úplne prestane platiť klasický princíp „čo človek vyštuduje, to bude robiť po celý život“. Profesionálna kariéra bude o neustálej zmene s ešte väčšou mierou spolupráce s novými technológiami. Preto má umelá inteligencia (AI) bezpochyby veľký potenciál vo vzdelávaní. „Je nepochybné, že umelá inteligencia má najväčší potenciál na fundamentálnu transformáciu práve vo vzdelávaní. Zásadné však je, aby jej využívanie posilnilo rozvoj schopností, ktoré budú kľúčové pre úspech mladých ľudí na pracovnom trhu, a to najmä kritického myslenia, schopnosti syntézy a riešenia problémov, ako aj kreativitu a dizajnové myslenie. A to si vyžaduje aktívny prístup na školách aj vo firmách, ktorý zatiaľ nevidíme,“ hovorí Filip Tichý, audítor a partner poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Úsilie študentov investované do štúdia klesá

Výsledky výskumu tiež naznačujú silný vzťah medzi praktickým používaním nástrojov umelej inteligencie študentmi a ich povedomím o validácii údajov, analýze algoritmov, právnych aspektoch, interpretácii a kontrolách presnosti. Inak povedané, ukázalo sa, že čím lepšie študenti rozumejú spôsobu fungovania AI nástrojov, tým ich efektívnejšie používajú. Rovnaký vzťah sa potvrdil aj medzi etikou využitia a zapojenia sa študentov do vzdelávacieho procesu. Študenti, ktorí majú vysoké povedomie o etických implikáciách umelej inteligencie, vykazujú vyššiu mieru angažovanosti.

Na druhej strane sa nepreukázalo, že by používanie umelej inteligencie malo všeobecne pozitívny vplyv na angažovanosť“ študentov. „Práve naopak, použitie nástrojov ako Chat GPT bez adekvátnej znalosti, ako s nimi pracovať, môže oslabiť kognitívne schopnosti študentov a podporiť iba automatické spoliehanie sa na generické odpovede. Znižuje sa úsilie, ktoré študenti do štúdia vkladajú a môže sa znížiť aj ich aktivita na hodine. Takisto nie je podporená emocionálna úroveň, pretože môže dôjsť k izolácii, odosobneniu sa od kolektívu a od celkového študijného procesu,“ vysvetľuje zistenia výskumu Kristína Baculáková.

Tri základné odporúčania pre AI vo vzdelávaní

Na základe získaných poznatkov z tohto výskumu ako aj iných skúseností odborníci Ekonomickej univerzity sformulovali nasledujúce odporúčania:

1. Na Slovensku potrebujeme viac dát (o AI a vzdelávaní nevieme takmer nič)

Oblasť používania AI pri vzdelávaní je potrebné viac a systematicky skúmať. Školy, univerzity, ani štátne inštitúcie nemajú v rukách relevantné podklady na to, aby vedeli tvoriť odporúčania pre učiteľov a študentov a nastaviť kurikulum tak, aby podporovalo digitálnu a AI gramotnosť. Dáta sú zásadne aj na to, aby škody vedeli riešiť problémy a reagovať na riziká, ako je podvádzanie, závislosť na nástrojoch, strata schopnosti samostatne myslieť.

2. Systematicky a programovo začleniť používanie AI do vzdelávacieho procesu s cieľom podporiť kreativitu a rozvoj kognitívnych schopností študentov

Kým viaceré krajiny vytvárajú stratégie digitálnej a AI gramotnosti naprieč vzdelávacím systémom, Slovensko zatiaľ nereflektuje tému AI ako súčasť národnej vzdelávacej politiky. Nedávno zverejnený Plán zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní na Slovensku od Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, je určite správny (a dlho očakávaný) začiatok. Je potrebné s touto témou systematicky a intenzívne pracovať. Školy, univerzity, ani štátne inštitúcie totiž samy osebe nemajú v rukách relevantné podklady na to, aby tvorili odporúčania pre učiteľov a študentov a nastavili kurikulum tak, aby obsahovalo digitálnu a AI gramotnosť. Takisto je pre ne náročné riešiť problémy a individuálne reagovať na riziká, ako je podvádzanie, závislosť na nástrojoch, strata schopnosti samostatne myslieť. Problémom je aj to, že diskusia na túto tému je fragmentovaná a neformálna. Prebieha hlavne na úrovni jednotlivcov, škôl alebo neformálnych iniciatív. Chýba koordinácia medzi ministerstvom, vysokými školami, výskumnými centrami a učiteľskou komunitou.

3. Zamerať sa aj na edukáciu pedagogických pracovníkov v oblasti efektívneho a premysleného využívania AI

Ďalšou oblasťou, ktorá síce nebola súčasťou tohto výskumu, avšak počas neho sa ukázala ako kľúčová, je edukácia pedagogických pracovníkov o využívaní AI. Používanie AI je neriadené a náhodné na strane študentov aj samotných učiteľov a iných pedagogických pracovníkov. Učitelia často tejto technológii plnohodnotne nerozumejú a nevedia, ako s jej prítomnosťou pracovať vo vzdelávacom procese a správne viesť a usmerňovať študentov. Podľa Plánu zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní na Slovensku používa umelú inteligenciu pri tvorbe vzdelávacieho obsahu len necelých 40 % učiteľov. Na rôzne administratívne úlohy je to 12 %, na personalizáciu vyučovania iba 5 %. Je teda zrejmý aj nepomer medzi používaním AI medzi študentami a učiteľmi.

Umelá inteligencia má potenciál zásadne ovplyvniť vzdelávanie a otvárať nové možnosti pre študentov aj pedagógov. Takisto je tu veľké riziko negatívnych dôsledkov, pokiaľ sa jej používanie vo vzdelávacom procese nepodchytí. Výskum na FMV EUBA potvrdzuje, že hoci AI nástroje sú široko využívané, ich efektívne a etické začlenenie do vyučovacieho procesu si vyžaduje systematický prístup, zvyšovanie digitálnej a AI gramotnosti a dôraz na rozvoj kritického myslenia. Kľúčový bude nielen zber a analýza dát, ale aj vzdelávanie učiteľov, spolupráca medzi inštitúciami a jasná stratégia na úrovni štátu.

Návrat k vzdelávaniu ako napĺňaniu vlastného potenciálu?

Vizionári z oblasti umelej inteligencie vidia rolu AI vo forme vzdelávacích aplikácií, ktoré dieťa individuálne vzdelávajú, a to v jeho jazyku, hravým spôsobom a vlastným tempom. Vďaka tejto technológii by sa vzdelanie mohlo stať dostupné pre celý svet a každé dieťa by malo zabezpečený prístup k vzdelaniu. Takýto prístup si však bude vyžadovať úplne iné kognitívne schopnosti, keď sa delenie na tematické predmety a memorovanie informácií stane zbytočným. Kľúčovou bude do budúcna schopnosť adaptability.

Svojím spôsobom môže A napomôcť pomyslenému návrat k pôvodu slova „škola“, ktoré pôvodne v starogréčtine (scholē (σχολή) znamenalo voľný čas, odpočinok, účasť na filozofických debatách a priestor na duševnú činnosť. „Starí Gréci nevnímali vzdelanie ako prípravu na vykonávanie konkrétnej profesie, ale ako hľadanie zmyslu života, vnútorný rozvoj a napĺňanie vlastného potenciálu. Ak sa potenciál umelej inteligencie správne uchopí, mohol by nás opäť priviesť k tomuto pôvodnému vzdelávania,“ hovorí Filip Tichý zo spoločnosti Grant Thornton.