Foto: Shutterstock

Podľa európskeho Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti DESI je Slovensko v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami takmer na chvoste rebríčka – za posledné dva roky sa prepadlo v hodnotení o päť miest na 23. priečku.

Budúcnosť na Slovensku by mohla vyzerať napríklad takto

Predstavme si, ako by to na Slovensku mohlo vyzerať v neďalekej budúcnosti. Na Slovensku je takmer všetko zdigitalizované, podobne ako v Estónsku, možno aj voľby. Štát, odborníci a softvérové firmy spolupracujú.

Existuje stratégia a všetci si navzájom pomáhajú. Všetko sa dá vybaviť elektronicky a na budovu sociálnej poisťovne či daňového úradu si už takmer nikto ani nespomenie.

Firmy disponujú množstvom dát, na rutinné činnosti využívajú automatizáciu v účtovníctve a pomocou umelej inteligencie komunikujú so zákazníkmi. Zamestnanci sa venujú iba vysoko kvalifikovaným činnostiam, ktoré sa automatizovať ešte nedajú. Utópia? Pri vhodných podmienkach blízka budúcnosť mnohých firiem.

A aká je realita týchto dní?

Aktuálne sa v podnikateľskom prostredí prejavuje skôr opatrnosť a váhavosť. Firmy si myslia, že pokiaľ podnikajú a nemajú nejaké zásadné problémy, tak je všetko v úplnom poriadku. Zabúdajú však, že trh sa mení a napríklad dátová analytika má pre ich budúcnosť rastúci význam.

Uvádza to aj prognóza Európskej komisie. „Počet dátových špecialistov v Európskej únii (EÚ) sa má do piatich rokov takmer zdvojnásobiť a dátová ekonomika má mať na celkovom HDP Európskej únie podiel 5,8 percenta,“ vysvetľuje Richard Kraus zo softvérovej a poradenskej spoločnosti SAS.

Dátovú analytiku vo veľkom využívajú podniky v krajinách, ako sú Holandsko, Belgicko alebo Írsko. Slovensko je na tom omnoho horšie. Takéto zaostávanie však vplýva na konkurenčnú schopnosť firiem.

„Analytika pomáha zlepšovať predaj, kvalitu výroby a optimalizovať procesy v priemysle, ale aj identifikovať podvody v bankovníctve či poisťovníctve,“ hovorí R. Kraus.

Okrem toho ukazuje možnosti a dokáže správne zacieliť aj marketingovú kampaň. Zákazníci dnes už nechcú množstvo otázok, zisťovanie cez prieskumy alebo dotazníky. Čakajú, že ich obchodný partner vie všetko podstatné a že im prinesie očakávané riešenia.

Cloud na Slovensku? Zatiaľ bez väčšieho záujmu

Podobne ako dátová analytika, aj využívanie cloudu na Slovensku je stále slabšie. Pre porovnanie, vo Fínsku odoberá IT kapacity zo vzdialených dátových centier polovica a vo viacerých škandinávskych krajinách viac ako 20 percent firiem. U nás je to iba 15 percent podnikov.

Podľa Európskej komisie je však využívanie cloudu nevyhnutnou súčasťou digitálnej transformácie. Firmy bez toho nedokážu robiť inovácie v oblastiach, ako sú internet vecí, strojové učenie, robotika alebo umelá inteligencia.

Cloudové aplikácie sa používajú na výmenu dát, prácu s internými systémami aj na firemnú komunikáciu. Firmy zvyčajne prechádzajú z tradičnej infraštruktúry do cloudu, aby uvoľnili zdroje a mohli sa sústrediť na podstatnejšie veci.

„Firmy pri prechode do cloudu často zistia, že používali zastarané, nekompatibilné, ba dokonca aj nelegálne softvéry, čo im často spôsobovalo rôzne výpadky a problémy a s tým súvisiace zbytočné náklady,“ vysvetľuje  výkonný riaditeľ cloud spoločnosti Gamo Rudolf Latiak.

Cloud firmám prináša viacero výhod – jednoduchšiu administráciu IT systémov, odbremeňuje firmy od zabezpečenia prevádzky a zároveň im šetrí náklady. Firmy pri rôznych projektoch môžu rýchlo disponovať aj dostatočnou úložnou kapacitou.

Zabezpečiť si kvalitnú firemnú serverovňu, respektíve IT infrakštruktúru vlastnými silami, môže znamenať vysoké náklady, menej flexibility, menšiu rýchlosť a napokon aj stratu konkurenčnej výhody.

V súvislosti s cloudom sa veľa hovorí aj o bezpečnosti. „Ešte horšia ako strata dát je ich kompromitácia,“ vysvetľuje počítačový vedec a futurista Martin Spano. Na kyberbezpečnosti podľa jeho slov dnes pracuje množstvo ľudí. Takzvaní etickí hekeri dokonca odhaľujú na zákazku bezpečnostné diery v systéme.

Koronakríza možno prepíše štatistiky

Napriek tomu, že hodnotenie DESI poukazuje na nelichotivé zaostávanie Slovenska v rámci využívania digitálnych technológií, zdá sa, že firmy pochopili, aké výhody digitalizácia prináša. Že pracovať sa dá aj z domu, ale treba bezpečný home office. Že cloud a dátová analytika majú zmysel v neistej dobe. A o samotné technológie sa zaujímajú omnoho viac.

„Evidujeme výrazný nárast dopytu po dátovej analytike pre podporu obchodných tímov, hľadanie nových obchodných príležitostí na lokálnom trhu i v zahraničí. Celkom prekvapivo rastú tieto služby rýchlejšie ako napríklad služby zamerané na riadenie rizík,“ hovorí o súčasnosti Zdeněk Demeter zo spoločnosti Bisnode.

Podľa M. Spana viacero firiem dokázalo počas pandémie „preniesť“ firmy do obývačiek svojich zamestnancov. A čo je podstatné, zákazníci si to ani nevšimli.

Počas koronakrízy prebieha vo všetkých kútoch sveta experiment, ako pracovať na diaľku, ako využívať technológie bez nutnosti osobného kontaktu. Ukázalo sa, že aby firmy, školy a úrady mohli fungovať v krízovom režime, potrebujú stabilnú digitálnu infraštruktúru a technológie. Do budúcna by tak o smerovaní ekonomiky mohli rozhodovať aj nové technológie, ako 5G siete a cloudové úložiská.

„Do popredia sa dostali aj nástroje pre online komunikáciu a vzdialené riadenie zamestnancov. Práve na tieto účely sú cloudové služby ideálnym riešením,“ reaguje R. Latiak.

„Google, Apple, Amazon, Microsoft, Facebook je päť kapitálovo najväčších firiem na svete. Tvrdia, že vo všetkých svojich produktoch hlboko integrujú umelú inteligenciu,“ vysvetľuje konkurenčnú výhodu nových technológií v praxi M. Spano.

Žiadna umelá inteligencia však nemá zmysel, pokiaľ nemáte dostatok dát. Preto ak firma plánuje svoju budúcnosť, rozhodne by mala podľa odborníkov začať so zbieraním údajov. „Dáta sú nová ropa,“ analyzuje M. Spano.

Digitálna transformácia Slovenska

Podľa Akčného plánu digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019 až 2022 sú prioritnými technológiami a oblasťami najmä umelá inteligencia, údaje a ochrana súkromia, superpočítače, pevné a mobilné siete ďalšej generácie, internet vecí a blockchain.

Nové technológie môžu pomôcť v rôznych oblastiach a nahradiť aj pomocný personál. Napríklad tvárová či hlasová biometria v bankovom prostredí umožňuje otvoriť si účet bez toho, aby do tohto procesu zasahoval pracovník banky. Podľa štatistík využívajú tieto technológie tisíce klientov.

Ďalším aktuálnym príkladom je aj zavádzanie technológií, ktoré pri vstupe merajú telesnú teplotu či pripomínajú povinnosť nosiť rúško. Termokamery dokážu skontrolovať naraz aj 30 ľudí a teplotu merajú aj do vzdialenosti niekoľkých metrov. Takéto zariadenia aktuálne využívajú viaceré firmy, ale aj úrady.

Finančný balík na digitalizáciu mieri na Slovensko

Digitalizáciu môže výrazne naštartovať aj balík peňazí, ktoré Slovensko získa v priebehu najbližších štyroch rokov – 7 miliárd eur z pripravovaného plánu obnovy Next generation EÚ. Peniaze pôjdu na zelenú a digitálnu transformáciu Slovenskej republiky. Podporené oblasti a plánované reformy predstaví vláda v októbri.

Viacerí odborníci poukazujú na to, že podporu potrebujú smart cities, prepájanie výskumu s priemyslom, digitálna infraštruktúra, domáce inovácie, verejná správa, ale aj IT vzdelávanie.

„Vývoj pracovného trhu nám ukazuje, že v blízkej budúcnosti až 80 percent všetkých pracovných pozícií bude vyžadovať k svojmu výkonu IT zručnosti, a na túto zmenu nie sme pripravení,“ vysvetľuje, prečo má podpora IT vzdelávania význam, výkonná riaditeľka Aj Ty v IT Petra Kotuliaková. Podľa nej je v súčasnosti kritický nedostatok IT odborníkov.

Pracovné prostredie sa však začína výrazne meniť. Príkladom je bankový sektor, ktorý už teraz vyžaduje viac špecialistov, analytikov a IT odborníkov. Špeciálnou skupinou sú ľudia vo veku 35 až 40 rokov, ktorí sú bez potrebných digitálnych zručností. „Zmeny na pracovnom trhu ich zachytia ešte v produktívnom veku. Ale ich súčasný set vedomostí nereflektuje tento vývoj,“ dopĺňa P. Kotuliaková.

Podľa futuristu M. Spana budú o dvadsať rokov nové typy pracovných pozícií, ktoré si dnes ešte nevieme ani predstaviť. Podobne to bolo napríklad s pojmom youtuber. V roku 2000 o takomto type práce ešte nikto ani nechyroval.