Foto: Shutterstock

Obavy z dlhu, inflácie a chudoby

„Očakávame, že ukrajinská ekonomika sa tento rok zníži odhadom o 45,1 %, hoci veľkosť poklesu bude závisieť od trvania a intenzity vojny. Ruská ekonomika, zasiahnutá bezprecedentnými sankciami, sa už tiež prepadla do hlbokej recesie, pričom sa predpokladá, že produkcia v roku 2022 klesne o 11,2 %,“ píše vo svojej správe Svetová banka.

Vojna podľa nej umocnila narastajúce obavy z prudkého globálneho spomalenia, nárastu inflácie, dlhu a úrovne chudoby. Ekonomický vplyv sa prejavil prostredníctvom viacerých kanálov vrátane komoditných a finančných trhov, obchodných a migračných prepojení, respektíve vzájomnej dôvery.

„Rozsah humanitárnej krízy, ktorú vojna rozpútala, je ohromujúci. Ruská invázia zasadila ukrajinskej ekonomike obrovskú ranu a spôsobila obrovské škody na infraštruktúre,“ povedala viceprezidentka Svetovej banky pre región Európy a Strednej Ázie Anna Bjerdeová.

„Ukrajina okamžite potrebuje masívnu finančnú podporu, pretože sa snaží udržať svoju ekonomiku v chode, a vládu, aby podporila ukrajinských občanov, ktorí trpia a vyrovnávajú sa s extrémnou situáciou,“ dodala.

Komoditné, obchodné a finančné šoky

Vojna tvrdo zasahuje aj ekonomiky Európy a Strednej Ázie, teda regióny, ktoré už tento rok smerovali k hospodárskemu spomaleniu v dôsledku pokračujúcich účinkov pandémie koronavírusu. „Okrem Ruska a Ukrajiny sa predpokladá, že tento rok upadnú do recesie aj Bielorusko, Kirgizská republika, Moldavsko a Tadžikistan, zatiaľ čo projekcie rastu boli znížené vo všetkých ostatných ekonomikách v dôsledku presahov z vojny, a tiež slabšieho rastu v eurozóne, ako sa očakávalo. Nesmieme zabudnúť ani na komoditné, obchodné a finančné šoky,“ vymenúva Svetová banka.

Rusko a Ukrajina pred vojnou zabezpečovali asi 40-percentný export pšenice v Európe a asi 75-percentný export, a možno aj viac, v Strednej Ázii a na južnom Kaukaze. Rusko je tiež hlavnou exportnou destináciou pre mnohé krajiny, pričom remitencie z Ruska dosahujú v niektorých stredoázijských ekonomikách (Kirgizská republika alebo Tadžikistan) až takmer 30 % HDP týchto krajín.

Humanitárna a energetická kríza

„Vojna na Ukrajine a pandémia koronavírusu nám opäť ukázali, že krízy môžu spôsobiť rozsiahle ekonomické škody a spomaliť príjmy na obyvateľa a rozvojové zisky,“ povedala hlavná ekonómka Svetovej banky pre Európu a Strednú Áziu Asli Demirgüç-Kuntová.

Podľa nej by vlády v dotknutom regióne mali posilniť svoje makroekonomické nárazníky a dôveryhodnosť svojich politík, aby obmedzili riziká a vyrovnali sa s potenciálnou fragmentáciou obchodných a investičných kanálov. „Mali by tiež posilniť svoje sociálne záchranné siete na ochranu tých najzraniteľnejších vrátane utečencov, a nestratiť zameranie na zlepšovanie energetickej účinnosti, aby si dokázali zabezpečiť udržateľnú budúcnosť,“ dodáva.

Hlboká humanitárna kríza vyvolaná vojnou bola podľa nej najvýraznejším z počiatočných globálnych otrasov a pravdepodobne bude patriť medzi najtrvalejšie dedičstvá konfliktu. Očakáva sa, že vlna utečencov z Ukrajiny do susedných krajín prevýši predchádzajúce krízy. V dôsledku toho bude podpora hostiteľských krajín a utečeneckých komunít kritická.

Svetová banka preto pripravuje operačné podporné programy, aby uspokojila zvýšené potreby financovania pomoci utečencom. Upozorňuje tiež na problematiku nárastu globálnych cien ropy a zdôrazňuje potrebu energetickej bezpečnosti prostredníctvom podpory dodávok energie z obnoviteľných zdrojov.