Ukrajinci nekradnú prácu našim zamestnancom, no ani my nevyužívame dostatočne ich potenciál

Foto: Shutterstock

fb_share

Máme 32-tisíc pozícií vhodných pre cudzincov

Prakticky bezprostredne po začatí vojnového konfliktu na Ukrajine začali rásť obavy Slovákov o svoje pracovné miesta. Tie mali obsadiť práve odídenci z vojnou sužovanej Ukrajiny. Nepodložené predpoklady sa však ukázali ako zbytočné.

Ako ukazujú aktuálne prieskumy z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, na Slovensku sú už dlhodobo neobsadené tisíce pracovných pozícií. Počet voľných pracovných miest bol v januári 2023 viac ako 81-tisíc, najviac v Bratislavskom kraji (28 220 miest), najmenej v Prešovskom kraji (2 761 miest). Pozícií vhodných podľa rezortu práce na obsadenie cudzincami bolo viac ako 32-tisíc.

Ide predovšetkým o miesta s nižšou úrovňou kvalifikácie, kde nie je prekážkou jazyková bariéra. Sú to napríklad pozície operátorov, montérov strojov a zariadení či pomocných pracovníkov v skladoch, výrobe, v službách a obchode – teda predavačov, kuchárov, opatrovateľov, čašníkov a podobne.

Zamestnávatelia preferujú domácich zamestnancov

„Dá sa povedať, že príchod ukrajinských pracovníkov mal na slovenský pracovný trh pozitívny vplyv. Obsadili najmä pozície, o ktoré dlhodobo nebol zo strany Slovákov záujem – či už z hľadiska malej atraktivity, alebo nedostatočnej finančnej odmeny. Ukrajinci sa môžu uplatniť najmä vo výrobe a logistike, pracovníci chýbajú aj v zdravotníctve, gastrosektore, automotive či elektrotechnickom a strojárskom priemysle,“ vysvetľuje Ladislav Hanudeľ z personálnej agentúry Grafton.

Podľa jeho slov slovenskí zamestnávatelia stále preferujú domácich zamestnancov, no keď uvoľnené pozície nevedia obsadiť, musia siahnuť po zahraničných kandidátoch, aby nenarušili plynulosť svojej výroby. Obsadzujú nimi predovšetkým posty vo veľkých výrobných prevádzkach a priemyselných podnikoch.

Ako uvádza ďalej, zamestnávanie zahraničných pracovníkov nemá vplyv na výšku miezd. Zväčša totiž nachádzajú uplatnenie tam, kde je garantovaná pravidelná úprava miezd prostredníctvom kolektívnych zmlúv, a to bez ohľadu na to, či ide o domácich alebo zahraničných pracovníkov. Výšku mzdy podľa neho zásadne ovplyvňujú iné faktory – sú to najmä vysoká inflácia, zdražovanie služieb a produktov či nárast cien energií.

Čo by sme ešte mohli urobiť

Okrem toho, že odídenci z Ukrajiny nie sú pre slovenský trh práce hrozbou, ale prínosom, si odborník z personálnej agentúry ďalej myslí, že naša krajina nevyužíva núkajúci sa zahraničný pracovný potenciál tak, ako by mohla. „Hoci boli vytvorené Centrá pomoci pre utečencov a sú im preplácané náklady na ubytovanie, Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami dostatočne neuznáva odborné certifikáty a diplomy,“ konštatuje.

Viaceré západoeurópske krajiny pritom podľa neho už dávno spustili podporné systémy na prilákanie a udržanie si zahraničných pracovníkov. „Prvoradou úlohou je znížiť náklady na prácu, ktoré má Slovensko najvyššie v celom regióne. Dôležitá je tiež redukcia byrokracie. Vďaka tomu by firmy vedeli vytvoriť viac a aj flexibilnejších pracovných úväzkov,“ odporúča L. Hanudeľ.

Zásadne by sa mal upraviť tiež vzdelávací systém a malo by sa aj zjednodušiť a zrýchliť zamestnávanie zahraničných pracovníkov z krajín mimo EÚ. Podľa Graftonu sa až 46 % spoločností pôsobiacich na Slovensku v tomto roku chystá prijímať nových zamestnancov. Na slovenskom pracovnom trhu pritom v súčasnosti vedia nájsť uplatnenie zahraniční pracovníci najmä na pozíciách zváračov, CNC, elektrikárov, IT špecialistov aj lekárov.