Ukrajinci by nám mohli pomôcť s naštartovaním našej ekonomiky. Otázka znie, či a ako ich dokážeme využiť

Foto: Shutterstock

Pomoc pre oslabené odvetvia

Po uplynutí dvoch rokov od začiatku pandémie koronavírusu je pravdepodobné, že prílev nových zamestnancov by mohol pomôcť najmä oslabeným odvetviam. „Napríklad tým, ktoré počas pandémie prišli o svojich zamestnancov, či už ide o gastroslužby, alebo hotelierstvo, ako aj pre tie sektory, ktoré dlhodobo nevedia obsadiť svoje voľné pracovné miesta,“ uvádza hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová.

Myslí si to aj marketingový manažér najväčšieho slovenského pracovného portálu Profesia Martin Menšík, podľa ktorého je dôvodov pre dlhodobo neobsadené miesta hneď niekoľko.

„Tým najhlavnejším je nesúlad medzi tým, čo trh práce ponúka na strane uchádzačov, a tým, akých ľudí firmy potrebujú. Druhým dôvodom, prečo niektoré pozície ostávajú neobsadené, je geografické rozloženie týchto ponúk. A tiež je to výška platu, ktorá má vplyv na to, aké pozície si uchádzači pozerajú ako prvé,“ vymenúva M. Menšík.

Ako uvádza ďalej, na slovenskom trhu práce sú momentálne tisíce voľných pracovných miest, konkurencia medzi zamestnávateľmi je vysoká, zamestnanci si môžu vyberať a o niektoré pracovné miesta jednoducho nie je záujem, kým iné neobsadené pozície sú zase vysoko špecializované.  

Viac ako 30-tisíc voľných pracovných miest

Potvrdzuje to aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR SR), ktoré na slovenskom trhu práce v súčasnosti eviduje viac ako 32-tisíc voľných pracovných miest vhodných na obsadenie cudzincami. Ide o pozície, ktoré sa dlhodobo nedarí obsadiť pre nízky záujem občanov Slovenska. Spravidla je u nich nižšia požadovaná úroveň kvalifikácie, pri ktorých jazyková bariéra nie je prekážkou.

V najbližšom období by sa možnosti pre zamestnanie Ukrajincov mali naďalej rozširovať, keďže čoskoro dôjde k nárastu počtu letných sezónnych pozícií „na dohodu“ v rozsahu približne 60-tisíc pracovných miest. „To znamená, že v horizonte šiestich mesiacov existuje priestor na absorbovanie pracovnej sily z cudziny, teda aj z Ukrajiny v rozsahu približne 92-tisíc pozícií,“ približuje tlačový odbor MPSVR SR.

V ktorých odvetviach je najväčší nedostatok ľudí

Podľa Profesie zamestnávatelia aktuálne hľadajú najmä ľudí v obchode, vo výrobe, informačných technológiách, administratíve a v doprave. Najviac ponúk je momentálne na operátorov výroby, administratívnych pracovníkov, predavačov, robotníkov či skladníkov, pričom tieto ponuky sú ponúkané aj ženám.

„Najťažšie sa na Slovensku získavajú ľudia v oblasti informačných technológií, v elektrotechnike a energetike, v strojárenstve, telekomunikáciách, poisťovníctve, ale aj v automobilovom manažmente, stavebníctve, technike či v oblasti poskytovania zdravotníckej a sociálnej starostlivosti. Na trhu naďalej pretrváva nedostatok lekárov, sestier aj učiteľov,“ tvrdí M. Menšík.

Výnimkou nie sú ani pracovné miesta z oblasti cestovného ruchu, gastra a hotelierstva, kde firmy hľadajú novú pracovnú silu, keďže mnohí ich bývalí zamestnanci si našli prácu inde a spoločnosti kvôli pandémii skončili bez ľudí. Tých však v súčasnosti nevyhnutne potrebujú, a práve o tieto odvetvia sa podľa analýzy Profesie najviac zaujímajú aj ľudia z Ukrajiny.

Pozitívny efekt nemusí byť dlhodobý

Práve takýmto spôsobom by sa mohli zaplniť viaceré ťažko obsaditeľné pozície, čo by malo na slovenské hospodárstvo pozitívny vplyv. Myslí si to aj sociálno-ekonomický analytik Ján Košč z Občianskeho združenia Pracujúca chudoba: „Každé obsadené pracovné miesto má pozitívny vplyv na hospodárstvo štátu a možno nastal čas sa konečne postaviť čelom k problému a povedať nahlas, prečo sú tieto miesta dlhodobo neobsadené.“

Myslí si, že dôvodom je neatraktívnosť týchto pracovných miest buď pre neisté pracovné podmienky, alebo pre nízke mzdy. Vo väčšine prípadov ide o kombináciu oboch faktorov. Aj preto upozorňuje na riziko, že utečenci po tejto alternatíve siahnu len dočasne, a keď sa na Slovensku usadia a rozhliadnu, pôjdu za lepšími podmienkami, či už na Slovensku, alebo za jeho hranicami.

Aj analytik spoločnosti Fingo.sk František Burda si myslí, že pokiaľ sa ľudia prichádzajúci z Ukrajiny zamestnajú a začnú prispievať do sociálneho systému a platiť na Slovensku dane, bude to mať na Slovensko pozitívny vplyv.

Viac ako 3-tisíc Ukrajincov sa už zamestnalo

MPSVR SR eviduje doposiaľ celkovo 3 440 občanov z Ukrajiny so statusom dočasného útočiska, ktorí sa na území Slovenska zamestnali. Zároveň potvrdilo, že uplatnenie na slovenskom trhu práce našli najmä v tých profesiách, o ktoré nemajú slovenskí občania dlhodobo záujem. Sú to najmä pracovníci vo výrobe (52 %), pomocné a podporné profesie (29 %), upratovanie a čistenie (11 %).

Prácu si tak podľa MPSVR SR našlo napríklad až 930 Ukrajincov na pozícii montážny pracovník vo výrobe, 325 na pozícii operátor výrobného zariadenia, 295 upratovačiek, 241 pomocníkov v kuchyni, 215 pracovníkov v sklade, 70 pomocných pracovníkov v strojárstve, 34 vodičov autobusu, kamiónu či dodávky, 13 opatrovateľov v zariadení pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím.

Podporné projekty v desiatkach miliónov eur

Samotné zamestnávanie cudzincov podľa Jána Košča nebude Slovensko nič stáť. „Zvyšujúca sa zamestnanosť by mala poháňať ekonomiku, keďže tým stúpa kúpyschopnosť a ekonomická aktivita spoločnosti,“ dopĺňa analytik. No podpora zamestnávania cudzincov na Slovensku môže stáť nemalé výdavky.

Ústredie práce v spolupráci s ministerstvom práce pripravuje špeciálne projekty pre občanov Ukrajiny so štatútom dočasného útočiska, cieľom ktorého je pomôcť zvýšiť ich šancu uplatniť sa na trhu práce. Projekty sú aktuálne v prípravnej fáze a v máji sa začnú uplatňovať aj v praxi. Tie pre Slovensko zároveň predstavujú podstatné náklady – dosiaľ bolo na tieto projekty vyčlenených spolu takmer 24 miliónov eur.

V prvom rade ide o finančnú pomoc, ktorá sa bude poskytovať na vzdelávanie, podporu mobility, dobrovoľnícku činnosť a zapracovanie odídencov. Celkové predpokladané výdavky sú podľa MPSVR takmer 15 miliónov eur. Ďalším krokom je poradenstvo pre aktívne hľadanie zamestnania odídencov z Ukrajiny.

Poradenské služby, ako aj individuálnu podporu utečencom pri kontakte s potenciálnymi zamestnávateľmi, či podporu pri vypracovaní potrebných dokumentov (životopis, motivačný list, žiadosť) v slovenskom jazyku, budú poskytovať poradcovia, respektíve zamestnanci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. MPSVR uvádza, že predpokladané výdavky na tento projekt tvoria takmer 8,7 milióna eur.

Vysokokvalifikovaní Ukrajinci možno odídu

Problémom zamestnávania utečencov z Ukrajiny však bude aj fakt, že väčšina z utekajúcich sú ženy s deťmi. „Na Slovensku máme nízku zamestnanosť žien a zároveň jednu z najvyšších nerovností medzi pohlaviami. Tieto disparity neotvárajú veľké príležitosti na zamestnávanie utečencov, zvlášť ak si uvedomíme nedostatočné kapacity predškolských zariadení v kombinácii s akútnym nedostatkom nájomného bývania,“ opisuje J. Košč.

Podľa jeho slov nezaoberanie sa týmito problémami môže dospieť až k tomu, že väčšina utečencov odíde do iných, v tejto oblasti prívetivejších krajín. Lákavé to bude najmä pre Ukrajincov s vyššou kvalifikáciou, ktorí budú mať vyššie šance uplatniť sa kdekoľvek inde. A práve zotrvanie týchto ľudí na Slovensku by pre našu krajinu mohlo predstavovať najväčší prínos.

Títo pracovníci totiž podľa slov manažéra personálnej agentúry Grafton Branislava Jančušku väčšinou nemajú napríklad problém s anglickým jazykom, čím vzniká predpoklad, že si nájdu lepšie ohodnotenú prácu v porovnaní so Slovenskom vo svojom odbore len v inej členskej krajine Európskej únie, napríklad v Nemecku.

Zároveň upozorňuje na to, že dlhodobo neudržateľným je tiež súčasné dočasné ubytovanie v ubytovniach, penziónoch či hoteloch. Ak sa nič nezmení, tak podľa slov analytika vyženieme aj tých Ukrajincov, ktorí by u nás inak ostali. Ale tu už musia namiesto firiem zakročiť samosprávy a hlavne štát.