Foto: The Nobel Prize

Využili prírodné experimenty

Napríklad David Card skúmal a interpretoval experiment o vplyve zvýšenia minimálnej mzdy v americkom štáte New Jersey na začiatku 90. rokov minulého storočia na sektor rýchleho občerstvenia. To ho viedlo k revízii často prezentovanému názoru, že takéto zvýšenia by mali vždy viesť k poklesu zamestnanosti.

V rámci ďalšieho experimentu študoval vplyv rozhodnutia Fidela Castra z roku 1980, ktorý umožnil všetkým Kubáncom, ktorí chceli opustiť krajinu, aby tak urobili. Napriek následnej vysokej migrácii do USA, presnejšie do štátu Miami, ekonóm nenašiel žiadne negatívne mzdové alebo pracovné dôsledky tejto migrácie na obyvateľov Miami s nízkym vzdelaním.

Štokholmská akadémia v jeho prípade podľa agentúry Reuters ocenila najmä skutočnosť, že D. Card využil „prírodné experimenty“ aby dokázal, aký existuje vzťah medzi príčinou a následkami toho-ktorého ekonomického rozhodnutia.  

Pre trojicu viac ako milión dolárov

Výbor rozhodujúci o udelení Nobelovej ceny za ekonómiu vyhlásil, že je náročné interpretovať prirodzené experimenty, no aj ďalším dvom laureátom J. Angristovi a G. Imbensovi sa to podarilo. Vyriešili totiž metodologické problémy a ukázali, ako je z nich možné vyvodiť presné závery o príčine a následku rozhodnutí ekonomického charakteru.

Cena známa ako Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela, je posledným tohtoročným prestížnym ocenením tohto typu. Trojica víťazov si medzi sebou rozdelí 10 miliónov švédskych korún, čo predstavuje približne 1,14 milióna dolárov.

Ceny Alfreda Nobela za vedu, mier a literatúru sa udeľujú od roku 1901. Cena za ekonómiu, dotovaná ako dar švédskej centrálnej banky, sa k nim pridala až v roku 1969.