Trištvrte roka trvalo americkému Kongresu vyrokovanie a schválenie balíka pomoci za takmer bilión dolárov
Po viac ako osem mesiacov trvajúcej sérii rokovaní prijal americký Kongres balík opatrení na zmiernenie dôsledkov pandémie koronavírusu vo výške takmer bilión dolárov. Jeden z historicky najväčších záchranných balíkov prináša ďalšie kolo vyplácania finančnej pomoci občanom, zvýšenie dávok v nezamestnanosti a pomoc krízou najviac zasiahnutým odvetviam.
Foto: Shutterstock
Mesiace rokovaní konečne priniesli výsledok
Americký Kongres konečne schválil balík pomoci v boji s koronavírusom vo výške 892 miliárd dolárov. Tento zákon má po mesiacoch nečinnosti predstavovať záchranné lano pre ekonomiku, a zároveň schvaľuje federálnej vláde financie na rok 2021. Zákon je súčasťou väčšieho balíka, ktorého prvá časť bola odsúhlasená na jar minulého roka.
Návrh zákona o zmiernení dôsledkov pandémie koronavírusu obsahuje stimulačné dávky vo výške 600 dolárov mesačne pre väčšinu Američanov, ako aj ďalšiu pomoc pre milióny ľudí, ktorí prišli počas pandémie koronavírusu o prácu.
Predsedníčka parlamentu, demokratka Nancy Pelosiová, uviedla, že podporila návrh zákona o zmiernení pandémie, aj keď neobsahoval priamu pomoc pre štátne a miestne samosprávy, o ktorú sa demokrati usilovali. Povedala, že sa o to pokúsia po nástupe novozvoleného prezidenta Joea Bidena.
Ako uviedla pre agentúru Reuters: „Zákon nekončí úplne v cieli, ale už nás aspoň vedie po správnej ceste.“ Republikánsky predstaviteľ Hal Rogers, ktorý balík tiež podporil, uviedol, že odráža spravodlivý kompromis.
Donald Trump zákon podpísať nechcel
Pri schvaľovaní zákona bolo najväčším otáznikom to, či ho podpíše končiaci prezident Donald Trump. Ten totiž v rámci rokovaní niekoľkokrát uviedol, že plánuje zákon vetovať. Balík podľa neho predstavoval „hanbu“ a bol plný „márnotratných“ zbytočností.
Zákonodarcovia Republikánskej a Demokratickej strany prosili prezidenta, aby zákon podpísal pred uplynutím rozpočtového termínu. Keby to neurobil, museli by sa uzavrieť niektoré vládne agentúry, kým by zákonodarcovia neprijali dočasný návrh zákona.
Hlavným dôvodom sporu bola výška vyplácaných mesačných dávok pre Američanov, ktorí zarábajú menej ako 75-tisíc dolárov ročne. V súčasnom odsúhlasenom zákone títo občania dostanú spomínaných 600 dolárov mesačne. Podľa Trumpa však táto suma bola príliš nízka a chcel ju navýšiť na 2 000 dolárov mesačne. Republikáni v Kongrese však zmenu odmietli odsúhlasiť.
Okrem toho sa Trumpovi nepáčila časť zákona federálneho rozpočtu, v ktorej sa USA zaväzuje k financiám na pomoc iným krajinám. Argumentoval, že tieto prostriedky by mali ísť namiesto toho americkým občanom.
Kvôli zdržiavaniu a neochote prezidenta podpísať tento zákon, čelilo 14 miliónov Američanov výpadku vyplácania dávok v nezamestnanosti. Nakoniec však dosluhujúci prezident ustúpil tlaku Kongresu a zákon podpísal. Pri jeho podpisovaní však uviedol, že podpisuje „návrh zákona so silným posolstvom, ktoré Kongresu jasne ukazuje, že je potrebné odstrániť nepotrebné veci“. Aj vďaka tomu sa dávky v nezamestnanosti teraz obnovia.
Čo obsahuje záchranný balík
Pandemický balíček je zoštíhlenou verziou zákona prijatého koncom marca minulého roka, ktorý obsahoval zvýšené dávky v nezamestnanosti a finančné prostriedky pre školy a zdravotnícke zariadenia. Zákon rozšíri program ochrany pre malé podniky a poskytne úľavu nájomcom, ktorí čelia vysťahovaniu.
Zákon sa venuje aj financovaniu distribúcie dvoch vakcín proti koronavírusu, ktoré boli schválené Správou potravín a liečiv (FDA). Senátor Charles Schumer uviedol, že zákon nasmeruje 30 miliárd dolárov na „obstaranie a distribúciu“ vakcín.
Záchranný balíček tiež poskytne úľavu nemocniciam a zdravotníctvu. To dostane celkovo 175 miliárd dolárov, z čoho pôjde napríklad 8,75 miliardy dolárov Centru pre kontrolu a prevenciu chorôb. Ďalšie 4,5 miliardy dolárov dostanú štátne, miestne, územné samosprávy a 22,9 miliardy dolárov dostane ministerstvo zdravotníctva na financovanie vyrovnania sa s dôsledkami pandémie.
Demokrati ďalej uviedli, že na pôžičky pre malé podniky pôjde celkovo 284 miliárd dolárov. Ďalších 20 miliárd dolárov smeruje do grantov pre malé podniky a 15 miliárd dolárov tvorí rezervu pred neočakávanými udalosťami. Plán tiež zahŕňa 45 miliárd dolárov na dopravu, z toho 15 miliárd dolárov pôjde na pomoc so mzdami pre letecké spoločnosti.
Zákon tiež obsahuje príplatok v nezamestnanosti vo výške 300 dolárov a dočasne by mal udržať v platnosti programy z obdobia pandémie, ktoré rozšírili nárok na poistenie v nezamestnanosti. Zatiaľ nie je jasné, ako dlho každé z týchto opatrení bude trvať.
Balík tiež poskytne 25 miliárd dolárov na pomoc s prenájmom a na bližšie neurčené obdobie predlžuje moratórium proti vysťahovaniu. Cieľom tohto opatrenia je posilniť bývanie rodín s nízkym príjmom a zvýšiť daňové úľavy na deti.
Kritici poukazujú na to, že chýbala celonárodná diskusia
Pred týmto finančným balíčkom americká vláda na jar minulého roka schválila 2,3 bilióna dolárov v zákone nazvanom CARES (Coronavirus Aid, Relief, and Economic Security Act) a asi 700 miliárd dolárov v rôznych ďalších balíkoch hospodárskej pomoci. Spolu to predstavovalo viac ako 3 bilióny dolárov určených na pandemickú pomoc.
Teraz, s novými opatreniami, predstavuje celková fiškálna reakcia vlády od začiatku pandémie koronavírusu takmer 4 bilióny dolárov. Túto sumu je náročné prirovnať k čomukoľvek, ale pre porovnanie je zhruba rovnako veľká ako ročné HDP Brazílie, Austrálie a Mexika dohromady. A je asi štyrikrát vyššia ako suma vyplývajúca zo zákona o ozdravení z roku 2009, ktorý bol prijatý ako reakcia na finančnú krízu z roku 2008.
Nie je preto prekvapením, že takéto hromadné schvaľovanie záchranných balíkov má aj svojich odporcov. Napríklad profesor Jeffrey D. Sachs z Columbia University pre portál CNN povedal: „Nový stimulačný balík bude veľkou úľavou, ale proces jeho dosiahnutia odhalil potrebu prepracovať narušenú rozpočtovú politiku štátu.“
Najviac kritiky utŕžil Kongres za to, že pri rokovaniach o takejto veľkej sume peňazí sa jeho vedúci predstavitelia neusilovali o otvorenú celonárodnú diskusiu. To isté platilo podľa Sachsa aj v marci 2020, keď Kongres náhle odhalil podmienky prvého zákona. Suma vo výške 1,7 bilióna dolárov, čo je zhruba 8,3 % HDP, bola odsúhlasená bez šance pre verejnosť zapojiť sa do diskusie.
Zadlženosť USA presiahne 100 % HDP
Kombinácia stimulačných výdavkov a poklesu daňových príjmov spôsobí, že v roku 2021 sa v USA federálny dlh posunie nad 100 % HDP, čo bude znamenať najvyššiu zadlženosť krajiny od konca druhej svetovej vojny. K obavám o slabú ekonomiku sa tak pridávajú obavy z dlhodobého federálneho fiškálneho výhľadu. Už pred pandémiou sa predpokladalo, že dlh, ako podiel na HDP, bude neustále stúpať a zásadne presiahne predchádzajúce maximá. V posledných projekciách agentúry CBO, ktoré boli zverejnené v septembri 2020, bude pomer dlhu k HDP do roku 2050 v USA presahovať 195 %. Takéto zadlženie je podľa viacerých ekonómov dlhodobo neudržateľné.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Kryptoveľmoci: Najvyššiu mieru vlastníctva kryptomien majú v Turecku, Thajsku a v Argentíne
- 2.Pav Gill: Whistleblower z kauzy Wirecard spustil novú oznamovaciu platformu Confide
- 3.Stredoveké trhy na Bratislavskom hrade 29. marca - 1. apríla 2024
- 4.J&T ARCH sa stal najväčším fondom v Česku a na Slovensku
- 5.Farmári blokujú cesty naprieč celým Francúzskom na protest proti nízkym zárobkom a rastúcim nákladom (foto)