Trináste dôchodky pod tlakom: medzi sociálnym sľubom a konsolidáciou verejných financií

Foto: Shutterstock

Politický symbol vs. rozpočtová realita

Trináste dôchodky boli zavedené v roku 2020 ako jednorazová podpora pre dôchodcov. Odvtedy sa transformovali na riadnu dôchodkovú dávku vyplácanú každoročne v decembri. Pôvodná idea adresnosti – teda vyššej pomoci pre nízkopríjmových dôchodcov – bola v predvolebnom období postupne nahradená prísľubom „plnohodnotného“ trinásteho dôchodku pre všetkých.

V decembri 2024 predstavovala suma trinásteho dôchodku pre starobných dôchodcov 606,30 eur. V roku 2025 sa očakáva zvýšenie na 667,30 eur, čo by štát vyšlo na viac ako 900 miliónov eur. Zároveň sa očakáva deficit Sociálnej poisťovne vo výške takmer 3 miliardy eur, pričom neexistujú žiadne kompenzačné opatrenia, ktoré by tento výdavok kryli.

Uniknutý dokument ukázal očakávané škrty

Podľa uniknutého dokumentu vlády, ktorý zverejnil portál Peniaze.sk, sú na stole viaceré scenáre redukcie trinástych dôchodkov. Prvým je zavedenie adresnosti. Plnú výšku trinásteho dôchodku by dostávali len tí, ktorých dôchodok neprekročí 667 eur. Pri dôchodkoch nad 1 100 eur by trinásty dôchodok klesol až na symbolických 50 eur.

V prípade prijatia týchto opatrení by štát vedel ušetriť takmer polovicu nákladov na trináste dôchodky. Dokument hovorí o úspore až 415 miliónov eur.

Takéto návrhy sú podľa odborníkov síce ekonomicky racionálne, no politicky citlivé. Koaliční partneri, vrátane premiéra Roberta Fica, už dali najavo, že takéto zmeny neprichádzajú do úvahy – aspoň nie pred voľbami.

Tlak zamestnávateľov a analytikov

Vlastný pohľad prinášajú aj zamestnávateľské zväzy a odborníci. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) navrhuje zrušenie viacerých univerzálnych benefitov – vrátane trinástych dôchodkov a bezplatnej železničnej dopravy pre seniorov a študentov. Argumentujú tým, že ide o neadresné a drahé opatrenia bez primeraného sociálneho efektu.

Na odbornom paneli, ktorý organizovali Aktuality.sk, sa viacerí ekonómovia zhodli, že bez zásahu do dôchodkových výdavkov nebude možné uskutočniť potrebnú rozpočtovú konsolidáciu. Dôchodkový systém predstavuje najväčšiu položku v rámci verejných výdavkov a akákoľvek snaha o znižovanie deficitu sa tejto oblasti nevyhne.

Fiškálna realita: Slovensko na hrane

Slovensko čelí v roku 2025 rozpočtovému deficitu približne 5,5 % HDP a verejný dlh prekračuje 57 % HDP. Podľa odporúčaní Európskej komisie a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by krajina mala v najbližších rokoch uskutočniť konsolidáciu verejných financií v rozsahu aspoň 2–3 % HDP ročne, čo znamená úspory alebo zvýšenie príjmov o 2,5 až 4 miliardy eur ročne.

Bez zásadných zmien v dôchodkovom systéme sa tieto ciele javia ako nesplniteľné.

Seniori na hrane prežitia

Na druhej strane, dôchodcovia na Slovensku patria medzi najviac ohrozené skupiny. Priemerný starobný dôchodok síce presiahol 600 eur, no veľká časť seniorov poberá dôchodky pod hranicou 500 eur. Prudký nárast cien potravín, energií a nájomného spôsobil, že aj drobná pomoc v podobe trinásteho dôchodku môže byť pre mnohých rozhodujúca pre zachovanie životného štandardu.

Trináste dôchodky sú teda nielen politickým nástrojom, ale aj sociálnym symbolom. Ich zrušenie alebo zníženie bez náhrady by mohlo vyvolať silný spoločenský odpor.

Hľadanie kompromisu

Odborníci navrhujú niekoľko možných kompromisov. Hovoria o vyššie spomínanom zavedení adresnosti. Trinásty dôchodok by dostávali iba nízkopríjmoví dôchodcovia alebo by sa jeho výška stupňovala podľa príjmu.

Ďalším kompromisom by mohli byť daňové kompenzácie. Zrušenie niektorých výdavkov by mohlo byť sprevádzané progresívnymi daňami alebo vyšším zdanením luxusu.

Spomína sa tiež dôchodková reforma. Zmena valorizačného mechanizmu, podpora dlhšej ekonomickej aktivity seniorov a posilnenie druhého piliera by podľa analytikov mohli prispieť k udržateľnejším dôchodkom.