Tri možné scenáre vývoja konfliktu na Ukrajine a jeho vplyv na ekonomiku

Foto: Shutterstock

1) Scenár: Bojové operácie budú pokračovať

Zatiaľ najpravdepodobnejší scenár vývoja predstavujú pokračujúce boje medzi ukrajinskou a ruskou armádou. Aj keď sa od pondelka tohto týždňa začali medzi oboma stranami mierové rozhovory, je nepravdepodobné, že ich výsledkom bude mier. Ukrajina prisľúbila, že na stretnutí neustúpi a jej prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že neočakáva, že rozhovory prinesú nejaké výsledky.

Ukrajinci sa od začiatku vojny výrazne zomkli a pre verejnosť aj politikov sú v súčasnosti kompromisy s Ruskom nemožné. Samotná ukrajinská vláda nevidí inú alternatívu na zaistenie bezpečnosti krajiny, ako členstvo v NATO a Európskej únii. Ukrajina už požiadala o vstup do EÚ, ktorý podporili viaceré štáty, medzi nimi aj Česko a Slovensko.

Sankcie sa pritvrdzujú

Západ každým dňom pritvrdzuje v uvalených sankciách. Je však pravdepodobné, že aj keď pre Rusko budú bolestivou ranou, nebudú smrteľné. Vyzerá to tak, že ekonomické škody spôsobené sankciami či nákladmi na vojenské operácie sa v Rusku nepremietnu do verejného protestu aj keď na ne najviac doplácajú bežní Rusi.

U ruských politikov je vidieť, že odchod z globálnej ekonomiky je možný, ba dokonca žiaduci. Rusko prezentujú ako „pevnosť“, ktorá odoláva z ich pohľadu nezaslúženým sankciám Západu. Existuje tak možnosť, že sa v blízkej budúcnosti z Ruska stane akási európska Severná Kórea, no s podstatne širšími možnosťami.

Zastaví Rusko plyn?

Tvárou v tvár maximálnym sankciám by sa Rusko mohlo pomstiť zatiaľ najradikálnejším spôsobom – zastavením toku plynu do Európy. V súčasnosti je však podľa viacerých analytikov tento krok nepravdepodobný. Nepočítali s ním ani predstavitelia EÚ, keď minulý rok simulovali 19 rôznych scenárov v rámci záťažového testovania energetickej bezpečnosti bloku. Napriek tomu Európska centrálna banka (ECB) odhaduje, že len 10-percentný pokles dovážaného plynu by mohol znížiť HDP eurozóny o 0,7 %.

Zvýšenie tohto čísla na 40 % by znamenalo ekonomický prepad o 3 % HDP eurozóny. Skutočné číslo však môže byť ešte podstatne vyššie vzhľadom na chaos, ktorý by takáto bezprecedentná energetická kríza pravdepodobne vyvolala. Z krátkodobého hľadiska by určite prišlo k recesii.

Podobný šok by zažilo aj USA. Ak by vyššie ceny viedli k vzniku inflačných očakávaní medzi spotrebiteľmi a podnikmi, vyvolalo by to najhorší scenár pre menovú politiku v podobe agresívneho sprísnenia aj v slabej ekonomike.

2) Scenár: Trvalé napätie a obmedzené dodávky

Druhý scenár počíta s možnosťou upokojenia ostrej vojny, no so stále pretrvávajúcim napätím medzi oboma stranami. Podobný scenár sa už v Ukrajine odohral v roku 2014, keď prišlo k prímeriu medzi separatistami v Luhanskej a Doneckej oblasti a ukrajinskou vládou. Aj pri tomto mieri však zostal medzi oboma stranami trvalý tlak.

Takáto situácia sa môže zopakovať aj v súčasnosti. Ak by sa Rusom podarilo obsadiť ďalšie časti Ukrajiny, je pravdepodobné, že obyvateľstvo v týchto oblastiach by odmietalo vládu okupantov. Konflikt by sa tak stal trvalým. Zároveň by sa nevyriešil žiaden z bezpečnostných problémov Ruska a ich počet by len rástol v dôsledku militarizácie východnej Európy.

Problém pre ruskú ekonomiku

Tento typ dlhotrvajúceho konfliktu by sa najviac podpísal na stave ruskej ekonomiky. Vnútorná stabilita ekonomiky by nebola zaručená vzhľadom na ekonomické škody vyplývajúce zo sankcií, náklady na vojnu a finančnú podporu okupovaných častí Ukrajiny. Pravdepodobne by prišlo k výraznému nárastu inflácie a k znižovaniu už aj tak nízkych príjmov v Rusku. To by mohlo viesť k vznikom protestných nálad u ruského obyvateľstva. Dlhotrvajúca hospodárska kríza, alebo v lepšom prípade stagnácia, by tak mohla vytvoriť pôdu pre zmenu politického režimu.

Tento scenár radikálne nemení situáciu v Európe. Vzťahy medzi Ruskom a Západom zostávajú napäté, ale neprekračujú červené čiary. Západ bude pokračovať v sankčnom tlaku, na ktorý by mohlo Rusko odpovedať obmedzením dodávok ropy a plynu. Väčšina ekonómov sa zhoduje, že aj čiastočné prerušenie dodávok by mohlo vystreliť ceny energií ešte vyššie nahor.

Drahá ropa, drahý plyn

Trvalý nárast cien plynu na 180 eur za megawatthodinu a ropy na 120 dolárov za barel by mohli do konca roka spôsobiť stlačenie inflácie v eurozóne blízko k 4 % a zníženie hlavne reálnych príjmov. Európa by pravdepodobne dokázala tieto energetické výpadky nahradiť dovozom energií z iných zdrojov, no za vyššiu cenu. Došlo by však k významnému zásahu do HDP, čo by posunulo akékoľvek zvýšenie sadzieb ECB až na rok 2023. Európski centrálni bankári už vysielajú skeptické signály k zvyšovaniu úrokových sadzieb v tomto roku.

„Je jasné, že smerujeme k normalizácii menovej politiky. Otázkou zostáva, ako rýchlo príde k nejakým zmenám,“ povedal jeden z členov Rady guvernérov ECB Rakúšan Robert Holzmann, ktorý najviac presadzoval zvýšenie sadzieb.

3) Scenár: Mier, v ktorom prúdi ropa aj plyn

Zatiaľ najmenej pravdepodobný scenár zahŕňa určitú formu mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. Ten môže nastať dvomi spôsobmi. Buď sa Rusi po určitom čase z Ukrajiny stiahnu, čo by však veľmi uškodilo ruskému imidžu svetovej vojenskej mocnosti, alebo Ukrajinci nakoniec budú musieť kapitulovať a prijať určité obete, ako napríklad uznať nezávislosť Doneckej a Luhanskej oblasti a ruský nárok na Krym.

Ako by vyzerali presné podmienky obidvoch mierových scenárov, je podľa analytikov v súčasnosti ťažké predpovedať. Takisto je takmer nemožné odhadnúť, či by v mierovom scenári prestali platiť sankcie voči Rusku. Európska únia a USA za krátky čas prijali výrazné kroky, ako napríklad odstrihnutie ruských bánk od platobného systému SWIFT alebo obmedzenia vývozu a dovozu z Ruska.

Viaceré štáty, ako napríklad Nemecko, sa zaviazali k zvýšeniu financovania rozpočtu NATO. Pri všetkých opatreniach ide o dlhodobejšie kroky, a ak by si ich zrazu štáty rozmysleli, je otázne, či by mali vôbec zmysel.

BP a ExxonMobil odchádzajú z Ruska

Okrem toho pri niektorých rozhodnutiach už nie je cesta späť. Napríklad ruská banka Sberbank uviedla, že odchádza z európskeho trhu. Na druhej strane viaceré západné spoločnosti, ako napríklad britský výrobca ropy BP alebo americký ExxonMobil, ukončili svoje pôsobenie v Rusku. Aj napriek tomu optimistický scenár nevidí žiadne prerušenie dodávok ropy a plynu, pričom ich ceny sa postupne stabilizujú. Finančné riziká zostanú aj naďalej, no bez trvalého poklesu na globálnych trhoch.

Krátkodobo by ceny pravdepodobne zostali trochu vyššie, ale európsky blok by unikol recesii a v hre by zostalo zvýšenie úrokových sadzieb ECB v decembri 2022 tak, ako sa plánovalo. Podobná situácia by sa zopakovala aj v USA, kde by bol o trochu drahší benzín. Napriek tomu by sa FED zrejme pozeral viac dopredu a pokračoval by vo svojich plánoch začať zvyšovať úrokové sadzby v marci tohto roku. Túto hypotézu potvrdil aj J. Powell, ktorý sa vyjadril, že na zasadnutí centrálnej banky USA v marci podporí zvýšenie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov.