Foto: Shutterstock

Ako sa z Holandska stala krajina tulipánov

Podľa správy škótskeho spisovateľa Charlesa Mackaya, ktorá vyšla ešte v roku 1841, sa v roku 1636 celá holandská spoločnosť zbláznila do krásnych farebných tulipánov. Toto obdobie sa dnes opisuje ako „tulipánová horúčka“ alebo „tulipánová kríza“. Cena za kvety začala rásť a ľudí zachvátila doslova panika. S myšlienkou, že sa im neskôr podarí predať cibuľky za vysoké sumy, na ne míňali svoje úspory. Niektorí kvôli nim dokonca predali aj svoj dom.

Problém bol však v tom, že po približne 43 mesiacoch sa trh tulipánov presýtil a o ďalších šesť mesiacov klesla ich cena o neuveriteľných 95 %. Tento nečakaný zvrat spôsobil finančné problémy mnohým ľuďom.

Odborníci využívajú tento príbeh na prirovnanie k viacerým situáciám v súčasnosti. Niekedy k nemu prirovnávajú cenu nehnuteľností, inokedy zase virtuálne meny. Skvelým príkladom je bitcoin. Niektorí skeptici sa domnievajú, že jeho čas na výslní sa čoskoro skončí a stratí hodnotu podobne, ako sa to stalo tulipánovým cibuľkám. Otázkou však zostáva, či je príbeh skutočne reálny a ak áno, tak nakoľko.

Obľuba farebných kvetov rástla veľmi rýchlo

Tulipány pochádzajú z ázijského pohoria Ťanšan, ktoré sa nachádza na hraniciach Kirgizska a Číny. Do 11. storočia im ľudia nepripisovali väčší význam. Rástli divoko, a hoci boli pekné, nemali prakticky žiadnu hodnotu. Všetko sa však zmenilo práve v 11. storočí, keď ich previezli do Turecka. V krajine sa skultivovali a začali sa predávať.

Do Holandska sa kvety dostali až o šesť storočí neskôr. Ako prví si ich zamilovali záhradníci, ktorí po krátkom čase zistili, ako urýchliť ich rast. Pôvodne totižto platilo, že po zasadení semien trvalo 7 až 12 rokov, kým sa objavil prvý kvet. Urýchlenie ich pestovania v krajine spôsobilo doslova ošiaľ. Tulipány sa začali objavovať úplne všade. Okrem tých základných si Holanďania cenili aj rôzne iné farby. Okrem červených alebo žltých sa začali objavovať aj broskyňové či fialové. Mimoriadne zaujímavé boli kombinácie farieb, napríklad červenej a oranžovej.

V tomto období boli síce tulipány cenené a drahé, no predstavovali komoditu, o ktorú sa zaujímali len zberatelia a milovníci kvetov. Najdrahším druhom bol Semper Augustus, ktorý v roku 1630 stál 2-tisíc guldenov. Pre lepšiu predstavu, takúto sumu zarobil v tomto období tesár za osem rokov.

Obchodníci sa začali o tulipány zaujímať vtedy, keď ich cena začala závratne rásť. Podľa spisovateľa Charlesa Mackaya mala tulipánová horúčka vypuknúť v roku 1633, keď sa tri cibuľky predávali za cenu jedného domu. 

S tulipánmi chcel obchodovať každý

Do obchodovania s tulipánmi sa zapojili všetky vrstvy obyvateľov. Okrem tej najvyššej, ktorá disponovala majetkom, si drahé cibuľky kupovali aj tie nižšie. Cena každou sezónou stúpala, vďaka čomu tulipány priťahovali čoraz viac ľudí.

Aby zostal v investovaní nejaký poriadok, začali sa vydávať špeciálne katalógy s jednotlivými druhmi tulipánov a vývojom ich cien. Podľa toho sa dalo zistiť, do ktorých sa oplatí investovať, prípadne ktoré si investor môže či nemôže dovoliť.

Risk, ktorý mnohým ľuďom nevyšiel

Obchodovanie so zlatom či striebrom podliehalo aj v minulosti mnohým zákonom a reguláciám. Bohužiaľ, tulipány do tejto kategórie nespadali. Obchodovanie s nimi preto bolo oveľa riskantnejšie.

Riziko tohto typu obchodu si obchodníci uvedomili na začiatku roka 1636, keď cena tulipánov prestala rásť. Tí, ktorí vývoj sledovali a boli obozretní, začali cibuľky rýchlo predávať. Na trhu došlo k veľkému obratu a horúčkovité nakupovanie z predchádzajúcich mesiacov vystriedal masívny výpredaj.

A čo dohody, ktoré boli uzatvorené v čase, keď sa obchodu s tulipánmi darilo? Tie akoby prestali existovať, nikto ich nedodržiaval. Nastal zmätok, do ktorého sa nechcela miešať ani samotná holandská vláda. Ľudia prišli o strechu nad hlavou alebo o ťažko zarobené peniaze. Niektoré mestské rady preto odpúšťali časti dlhov, no ani to niekedy nepomáhalo.

Z toho dôvodu nakoniec v roku 1637 zakročil amsterdamský súd. Rozhodol, že dlhy, ktoré vznikli  v spojení s tulipánmi, nie sú v súlade s právom. Dlžníci ich tak nemuseli vyrovnať. To situácii pomohlo, no finančné problémy, do ktorých sa obyvatelia Holandska dostali, ich trápili ešte dlhé roky.

Vstupenka do vyššej spoločnosti

Príbeh o tulipánoch, ktorého autorom bol spisovateľ Charles Mackay, je rozšírený po celom svete. Mnohí odborníci však tvrdia, že tulipánová mánia nemala v skutočnosti taký vplyv na ekonomiku a nespôsobila veľkú depresiu, o ktorej Mackay píše. Potvrdzuje to aj historička Anne Goldarová, ktorá roky prehľadávala archívy holandských miest, ako Amsterdam či Haarlem, aby zistila pravdu.

Podľa nej boli problémom informačné zdroje, ktoré spisovateľ použil. V 17. storočí v Holandsku existovala satirická poézia, ktorá si uťahovala z toho, čo holandská spoločnosť považovala za morálne zlyhania. Zveličené príbehy a básne sú založené na údajnej hlúposti kupcov tulipánov, ktorých zločinom bolo, že si mysleli, že práve obchodovanie s kvetmi bude ich vstupenkou do vyššej spoločnosti.