Foto: Shutterstock

Nezamestnanosť na dvojročnom minime

Miera evidovanej nezamestnanosti v apríli 2022 klesla na 6,54 %, čomu zodpovedá 176,5-tisíc nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď. Za úrovňou spred vypuknutia pandémie koronavírusu síce ešte zaostávame, no aktuálny stav predstavuje minimum za posledné dva roky.

Tesne pred vypuknutím pandémie (január a február 2022) dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti úrovne okolo 5 % (teda približne 138-tisíc uchádzačov o prácu). Koronakríza však predĺžila rady nezamestnaných na úradoch práce, pričom najdlhšie boli v apríli 2021. Vtedy miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla rovných 8,0 %, čo predstavovalo 219,3-tisíc ľudí bez práce.

Nezamestnanosť sa týka viac žien ako mužov

Aktuálna miera evidovanej nezamestnanosti predstavuje podľa najaktuálnejších údajov ÚPSVaR v prípade žien úroveň 7,73 %, u mužov ide o 5,53 %. Počas koronakrízy sa zároveň potvrdil fakt, že ženy sú akoukoľvek krízou ohrozené viac ako muži. Kým v prvom prípade sa miera nezamestnanosti vyšplhala z 5,85 % (pred pandémiou) na 9,17 % (vrchol v apríli 2021), tak u mužov išlo o nárast zo 4,17 % na 7,01 %.

Rady nezamestnaných nie sú rovnako dlhé ani v jednotlivých regiónoch Slovenska. Najnižšiu mieru nezamestnanosti (3,74 %) eviduje Bratislavský kraj. Za ním nasledujú Trenčiansky a Trnavský kraj s hodnotami 3,99 % a 4,01 %. Smerom na východ však počty nezamestnaných rastú.

Najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti vykázal v apríli 2022 Prešovský kraj (10,79 %). Nasledovali Košický a Banskobystrický kraj, v ktorých nezamestnanosť dosiahla hodnoty 9,94 % a 9,07 %. Žiadnemu z regiónov sa však dosiaľ nepodarilo dostať na úrovne spred pandémie.

Vo februári 2020, teda tesne pred jej vypuknutím, evidovali najnižšiu nezamestnanosť (pod úrovňou 3 %) v Trnavskom a Bratislavskom kraji. V Prešovskom kraji bola aj pred pandémiou nezamestnanosť najvyššia, a to na úrovni 8,45 %.

Vývoj nezamestnanosti kopíroval vývoj pandémie

Každá vlna pandémie so sebou priniesla nárast počtu nezamestnaných. Súviselo to s prísnymi opatreniami, ktoré boli prijaté v snahe zabrániť masívnejšiemu šíreniu ochorenia COVID-19. Po uvoľneniach zase prišlo k nárastu počtu pracovných ponúk a opätovnému prijímaniu ľudí do zamestnania.

Pandémia tak neodškriepiteľne ovplyvnila slovenský trh práce. Ľudia zamestnaní v obchodoch s oblečením, v reštauráciách či v ubytovacích zariadeniach zostali doma kvôli zatvoreniu ich prevádzky. Na druhej strane mnohé povolania, ako napríklad zdravotné sestry, lekári, opatrovateľky či predavačky v potravinách, sa ocitli v prvej línii a ich účasť na pracovisku bola nevyhnutná.

V čase lockdownu a sprísnených opatrení museli rodičia dokázať skĺbiť svoju prácu ešte viac ako inokedy s výchovou či vzdelávaním svojich detí, ktoré sa ocitli na niekoľko týždňov či mesiacov doma, prípadne požiadať zamestnávateľa o skrátenie úväzku. Asi nikoho neprekvapí, že všetky tieto faktory sa dotkli viac žien ako mužov.

Novým normálom je hybridný model práce

Obmedziť mobilitu, neprerušiť prevádzku a neprepúšťať zamestnancov umožňoval firmám počas každej vlny pandémie home office. Ten sa však nedá využiť pri každom type zamestnania. Najväčší potenciál pre prácu na diaľku majú odvetvia, ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti. Tieto oblasti však nezamestnávajú ani desatinu zo všetkých pracujúcich.

Aj v odvetviach, kde je home office možný, prináša z dlhodobého hľadiska viac problémov ako úžitku. Človek je tvor sociálny a osobný kontakt s kolegami a firemnou kultúrou ho formuje aj osobnostne. Aj preto sa novým „normálom“ stáva mix práce z domu a v kancelárii. Hybridný model spočíva v tom, že niekoľko dní v týždni vykonáva zamestnanec svoju prácu na pracovisku a zvyšné dni pracuje z domu, napríklad v pomere 3:2.

Čo nás čaká v najbližších mesiacoch?

Odhadujeme, že počas nasledujúcich mesiacov sa miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku ešte zníži. Trendu klesajúcej nezamestnanosti praje pokojná situácia v súvislosti s pandémiou a vysoké počty pracovných ponúk. Pokles nezamestnanosti bude však tlmený pretrvávajúcim vojnovým konfliktom na Ukrajine, ktorý má negatívny vplyv na ekonomický rast našej krajiny.

V súvislosti s agresiou na Ukrajine došlo k migrácii ukrajinského obyvateľstva na naše územie. Po prvých týždňoch v novej krajine tak čelia otázke ako ďalej, vrátane zaradenia sa na trhu práce. Obyvatelia z Ukrajiny nám aktuálne pomáhajú zapĺňať voľné pracovné miesta, no iba v obmedzenej miere. Obava, že nás „utečenci z Ukrajiny“ nás oberú o pracovné miesta tak zostáva iba mýtom. Čísla hovoria jasnou rečou, dopyt po pracovnej sile na slovenskom trhu práce dominuje aj naďalej.