Trendom na trhu práce je job hopping – pracujeme pre toho, kto nám zaplatí viac

Foto: Shuterstock

Zamestnávatelia sú pod tlakom

Mzdy sa kontinuálne zvyšujú aj v roku 2022, a to naprieč všetkými odbormi aj regiónmi Slovenska. Ich rast však nedokáže pokryť rýchlorastúci nárast cien tovarov a služieb, pričom inflácia je momentálne na úrovni 14 %.  

„Nominálna mzda na Slovensku rastie v priemere o 5 %. Plošné navyšovanie miezd nad túto hranicu je raritné. Firmy sa skôr usilujú ,odmeniť´ tých svojich zamestnancov, na ktorých im naozaj záleží. Väčšinou ide o odborné pozície, na ktoré sa na trhu práce len ťažko hľadajú vhodní adepti. Už aj odborári na Slovensku pochopili, že zvyšovať mzdy na úroveň inflácie je nemožné,“ hovorí riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia Martin Malo.

Inflácia v krajine je teda takmer trojnásobne vyššia, ako je priemerný rast nominálnych miezd. Podľa predikcie Národnej banky Slovenska by nás dvojciferná inflácia mala sprevádzať aj počas celého nasledujúceho kalendárneho roku.

Keďže zamestnanci ani vďaka nárastu miezd nedokážu pokryť straty v rodinných rozpočtoch spôsobené vysokou infláciou, svojou zvýšenou fluktuáciou vytvárajú intenzívny tlak na zamestnávateľov. Zmena zamestnania v dôsledku motivácie vyšším platom sa nazýva job hopping, ktorý je trendom súčasnosti na slovenskom trhu práce.

Rozdiely medzi regiónmi sa zmenšujú

„V percentuálnom vyjadrení rástlo finančné ohodnotenie v segmentoch s najnižšími mzdami, najmä vo výrobnom sektore, obchode a stavebníctve. Zvyšujú sa tiež mzdy mimo hlavného mesta v Nitrianskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Košickom regióne. Potvrdzuje sa tak trend stierania medziregionálnych rozdielov,“ pokračuje ďalej odborník.

V rámci niektorých pozícií, najmä v oblasti inžinieringu, výroby a automotive, zarobia niektorí pracovníci v Nitre či Žiline porovnateľne ako v Bratislave. Príchod novej automobilky do východoslovenského regiónu tento trend umožní aj pracovníkom v okolí Košíc.

Ako príklad je možné spomenúť napríklad pozíciu elektrotechnik, na ktorej pracovník v Nitrianskom kraji môže zarobiť dokonca viac (1 300 až 1 800 eur) ako v Bratislave (1 300 až 1 600 eur). V prípade hlavného majstra alebo robotníka vo výrobe sú mzdy v týchto dvoch krajoch prakticky identické.

Nielen zvyšovanie miezd, ale aj benefity

Firmy sa však pripravujú aj na dôsledky energetickej krízy, ktorá vypukla na začiatku tohto roka a postupne eskaluje. Aj kvôli nej sa bude zvyšovať tlak na ne, aby nielenže zvyšovali mzdy, ale aj zintenzívnili poskytovanie finančných aj nefinančných benefitov. Prioritou pre nich totiž je a bude udržať si kvalitných odborníkov.

„Vo väčšine spoločností sme v tomto roku zaznamenali revidovanie a rozširovanie ponuky najmä monetárnych benefitov. Napríklad možnosť využívať home office sa už stala štandardom. Do podobnej roviny sa posúva aj nástupný bonus a odmena za odporúčanie zamestnanca,“ vymenúva odborník.

Trh práce začína byť prehriaty

Počet uchádzačov na trhu práce počas uplynulých 17 rokov na Slovensku výrazne klesol. V súčasnosti sa nachádza na úrovni roku 2019 a predstavuje asi 190-tisíc ľudí bez práce pri miere nezamestnanosti na úrovni 6,14 %. Naopak, počet voľných pracovných miest z roka na rok rastie. Aktuálne atakuje hranicu 80-tisíc. Aj napriek tomu je niektoré pozície mimoriadne náročné obsadiť.

„Trh práce prakticky nemá potenciál zamestnať ľudí z úradov práce. Máme tu totiž príliš veľa dlhodobo nezamestnaných ľudí. Zamestnávatelia preto vyhľadávajú svojich nových spolupracovníkov medzi pracujúcimi ľuďmi a trh práce začína byť prehriaty,“ konštatuje ďalej M. Malo s tým, že na domácom trhu sa objavujú zahraniční investori, ktorí prinášajú prácu pre kvalifikovaných pracovníkov. „Kde ich však vziať?“ pýta sa.  

Musíme sa pripraviť na pokles životnej úrovne

V nasledujúcom roku očakáva personálna agentúra pokračujúci rast miezd, ktorý ani v roku 2023 nedokáže dosiahnuť výšku očakávanej inflácie. Nezamestnanosť by sa mala držať na rovnakej, prípadne na mierne vyššej úrovni ako v súčasnosti.

„Ak vezmeme do úvahy predikovanú mieru inflácie, energetickú krízu, narušené dodávateľské reťazce a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, je zrejmé, že mnohí zamestnávatelia aj z iných ako energeticky náročných sektorov budú čeliť veľkým rozhodnutiam. Bude tu tlak na zamestnávateľov na zvyšovanie finančného ohodnotenia pracovníkov, ako aj na zvyšovanie cien svojich tovarov a služieb. V dôsledku toho v budúcom roku dôjde k poklesu životnej úrovne,“ predpokladá odborník.  

Rozhodujúce podľa neho bude, aké opatrenia dokáže vláda prijať pri riešení energetickej krízy, a to nielen vo vzťahu k domácnostiam, ale aj k energeticky náročným firmám a podnikateľskému sektoru celkovo. Rizikom je tiež ďalší možný odlev kvalifikovaných pracovných síl do zahraničia v dôsledku netransparentných vládnych opatrení. Ďalej sú to problémy s logistikou, nízka konkurencieschopnosť Slovenska a príliš veľká byrokracia zo strany vlády.