Toto sú najzásadnejšie zmeny, ktoré prinesie nový zákon o výstavbe

Zdroj: Shutterstock

Čo prinesie nová legislatíva

Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby platnej od 1. apríla 2024 je profesionalizácia štátnej správy v oblasti výstavby, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou, zjednodušenie procesu povoľovania stavieb, jeho elektronizácia a digitalizácia dát súvisiaca s územným plánovaním a výstavbou.

Zároveň pritom platí, že konania, ktoré sa začnú alebo začali na stavebných úradoch podľa dosiaľ platných predpisov, a ktoré nebudú právoplatne skončené rozhodnutím vo veci do 31. marca 2024, sa dokončia na stavebnom úrade podľa doterajších predpisov, respektíve predpisov účinných do konca marca 2024.

Nový úrad a regionálne pobočky

Jednou z kľúčových zmien je vznik nového ústredného orgánu štátnej správy, a to Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR (ÚÚPV SR), ktorý vznikol ešte v júni minulého roka, keďže jeho fungovanie je nevyhnutnou súčasťou novej stavebnej legislatívy. Nový úrad sa bude po novom venovať aj oblasti výstavby, vyvlastnenia či tvorby informačného systému.

Kým podľa súčasných predpisov obce a mestá, konkrétne starosta alebo starostka obce, vykonávajú pozíciu štatutára stavebného úradu a majú priamy vplyv na vydanie územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia, proces stavebných povolení v oblasti výstavby bude od 1. apríla budúceho roka prebiehať úplne inak.

Od tohto termínu bude celý úsek správy riadený novým úradom ÚÚPV SR, čím sa majú viaceré kompetencie zjednotiť pod jednu správu. Starostom tak v praxi zanikne táto kompetencia.  

V súvislosti s novým prístupom k povoľovacím procesom budú zároveň od apríla vytvorené nové regionálne pobočky, keďže cieľom je eliminovať aj politické vplyvy na celoštátnej či regionálnej úrovni, ako aj zefektívniť a urýchliť jednotlivé konania. Regionálne pobočky budú ešte dopĺňať nové klientske centrá. Takéto nastavenie štruktúry má priniesť predpoklad zákonnosti a vymožiteľnosti práva.

Nové pobočky so sebou prinesú aj vznik nových pracovných pozícií. V každom krajskom meste vznikne jedna, teda celkovo ich bude osem, a každá z nich by mala priniesť takmer 100 pracovných miest. No celkovo možno napokon dôjde k zníženiu počtu pracovných miest, keďže nové pobočky pravdepodobne zamestnajú súčasných zamestnancov stavebných úradov. 

Elektronizácia procesov

Situáciu zmení aj digitalizácia, v rámci ktorej sa má proces povoľovania stavieb zjednodušiť a kontrola a overovanie projektov robiť automaticky. Prvá verzia informačného systému by mala byť spustená spolu so vznikom regionálnych pobočiek.

Vypracovaný návrh stavebného zámeru bude stavebník alebo ním poverený projektant povinný zaznamenať s príslušnou dokumentáciou v informačnom systéme Urbion, ktorý ho automaticky posúdi a zverejní pre dotknuté strany na vyjadrenie. Stavebník bude môcť celý proces realizovať digitálne cez mobilný telefón alebo počítač.

Všetky súvisiace konania podľa zákona o výstavbe sa budú viesť elektronicky v informačnom systéme. Vydaniu rozhodnutia bude musieť predchádzať prerokovanie návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami, obcou, v ktorej území sa má stavať a vlastníkmi susedných stavieb a pozemkov.

Podľa súčasných plánov by mal nový systém do marca 2032 obsahovať zanesené územné plány všetkých obcí a miest na Slovensku, čím sa všetky potrebné údaje kompletne prevedú a zduplikujú do digitálnej podoby.

Zrýchlenie stavebných povolení

Jedným z cieľov novej legislatívy je podstatné urýchlenie celého procesu udeľovania stavebných povolení. Podľa predkladateľov zákona by sa mal celkový priemerný čas tohto procesu na základe zmien skrátiť z 300 dní na maximálne 40 pracovných dní. Až prax ukáže, či je tento odhad možné naplniť.

Na dosiahnutie tohto cieľa sa po novom zruší viacstupňovosť stavebného konania, keď územné a stavebné konanie, a prípadne aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nahradí len jedno rozhodnutie o stavebnom zámere. Toto rozhodnutie bude zároveň aj overením projektu stavby, čo umožní rovno začať proces výstavby.

Tvrdý postih čiernych stavieb

Po novom sa budú aj omnoho tvrdšie postihovať stavby stavané načierno, teda bez stavebného povolenia. Bude to platiť najmä pre tie, ktoré sa začnú stavať po tom, ako nová legislatíva vstúpi do účinnosti. Sprísnenie spočíva v tom, že po vzniku takzvanej čiernej stavby už nebude možné požiadať o jej dodatočné povolenie a stavebný úrad v takomto prípade nariadi jej odstránenie.

V prípade, že vlastník alebo prevádzkovateľ stavby neodstráni stavbu v určenej lehote, stavebný úrad sám zabezpečí výkon tohto rozhodnutia. Ak pôjde o nepovolené stavebné práce, popri ukladaní pokút nariadi vlastníkovi technickej infraštruktúry odpojiť stavbu od dodávky vody a prívodu elektriny.

Staré čierne stavby opäť preskúmajú

Čierne stavby postavené pred účinnosťou nového zákona sa budú riešiť preskúmaním spôsobilosti nepovolenej stavby na prevádzku, počas ktorého bude mať stavebník možnosť dokázať, že ak postavená čierna stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, prípadne súkromným záujmom (ak nie je postavená na cudzom pozemku) a spĺňa ostatné podmienky dané zákonom, je takúto stavbu dodatočne možné legalizovať.

Novelou navyše dôjde aj k zvýšeniu sankcií za porušenie právnych predpisov na úseku výstavby, posilniť sa má aj právomoc v oblasti štátneho stavebného dohľadu. Zavádza sa aj nový inštitút prepadnutia stavby do vlastníctva štátu. Po novom bude v prípade porušenia zákona možné postihovať nielen stavebníka či zhotoviteľa, ale aj osoby stavebného dozoru či stavbyvedúceho.