Foto: Unsplash

Toto je 7 kľúčových faktorov, ktoré je potrebné zvládnuť pre obnovenie ekonomiky na úroveň spred začiatku pandémie koronavírusu:

1) Závod vo vakcinácii

Oživenie závisí od toho, či a kedy sa podarí dosiahnuť kolektívnu imunitu voči ochoreniu COVID-19. Medzi najsilnejšími ekonomickými hráčmi panujú výrazné rozdiely v postupe vakcinácie. Na základe súčasného tempa očkovania by mohli USA a Veľká Británia dosiahnuť úroveň kolektívnej imunity už v máji, zatiaľ čo v európskych krajinách sa do leta zrejme podarí zaočkovať len zraniteľnú časť obyvateľstva. Dosiahnutie kolektívnej imunity v Európe sa preto dá očakávať najskôr na jeseň, aj keď sa viacero štátov snaží vakcinačnú kampaň urýchliť, ako napríklad Francúzsko.

2) Nadmerné úspory domácností

Ku koncu roka 2021 budú úspory domácností naďalej o 40 % vyššie, ako boli pred krízou. V relatívne optimistickom scenári by mohli prispieť k zvýšeniu spotrebiteľských výdavkov v Európe vo výške 1,5 % HDP a v USA o viac ako 3 %. Podľa odhadov Euler Hermes by sa v eurozóne mohlo do súkromnej spotreby premietnuť 163 miliárd eur, čo zodpovedá 30 % nadmerných pandemických úspor. V prípade USA sa očakáva, že polovicu úspor Američania utratia už v roku 2021, pretože skoršie uvoľnenie obmedzení a silnejšie fiškálne impulzy posilňujú dôveru spotrebiteľov.

3) Postupné rušenie podporných mechanizmov

Silné menové a fiškálne stimuly až do výšky 20 % HDP pomohli zmierniť prepad globálneho HDP z roku 2020. Napríklad v Číne už zreteľne vidno cestu k fiškálnej normalizácii. Globálny dopyt potiahnu najmä USA, kde gigantické fiškálne stimuly vo výške 1,9 miliardy dolárov (9 % HDP) poskytnú veľmi vítanú podporu globálnemu exportu (362 miliárd dolárov v rokoch 2021 – 2022). Plán obnovy pre Európsku úniu posunul poskytovanie pomoci až na druhú polovicu roku 2021, čo bude mať za následok, že rast HDP bude mierny a oneskorený.

4) Efektivita verejných výdavkov

Podporné mechanizmy v USA, Európskej únii aj Číne sa budú podieľať na zvýšení dopytu a podporia rastový potenciál globálnej ekonomiky v strednodobom horizonte. Ich úspech však závisí od toho, či vlády nasmerujú nadmerné úspory do zmysluplných projektov a do podpory súkromného sektora. Nadmerné úspory v Nemecku, Francúzsku a Spojenom kráľovstve vo výške 100 miliárd eur môžu medziročne zvýšiť investície do obchodu približne o 2 %, ale veľa bude závisieť aj od budúcich daňových pravidiel a podmienok financovania, ako je napríklad obnovenie štátom zaručených pôžičiek.

5) Prekážky v dodávateľských reťazcoch

Dodávateľské reťazce sa stále stretávajú s rovnakým množstvom prekážok ako počas vrcholu pandémie. V druhom štvrťroku tohto roku by mali tlačiť globálny obchod na hranicu recesie. Z hľadiska objemu sa rast globálneho obchodu v roku 2021 zvýši o 7,9 %, ale bez pozitívnych efektov z roku 2020 sa rast zastaví na 5,4 %. Ešte dôležitejšie však je očakávané dočasné spomalenie v 2. štvrťroku 2021 kvôli narušeniu dodávateľských reťazcov. Celkovo by tieto výpadky v roku 2021 mohli ovplyvniť rast globálneho obchodu o –1,7 percentuálneho bodu. Obchodné aktivity v oblasti služieb budú naďalej zasiahnuté oneskoreným znovuotváraním odvetvia, ktoré je najviac ovplyvnené pandemickými reštrikciami a tiež pretrvávajúcimi obmedzeniami cezhraničného cestovania.

6) Dočasný nárast inflácie

Dočasné zvýšenie inflácie je pravdepodobne spôsobené prechodným bázickým efektom. Vzhľadom na utlmenú dynamiku dopytu dôsledkom zrejme bude obmedzená schopnosť cenotvorby firiem. Príčinou sú nadmerné úspory domácností či technológie bezkontaktného prenosu dát NFC, ktoré brzdia rýchlosť obehu peňazí, ďalej pretrvávajúce výpadky vo výrobe a rastúca miera nezamestnanosti, ktorá drží rast miezd pod 3 %. Existuje preto predpoklad, že centrálne banky nebudú v priebehu niekoľkých mesiacov reagovať na dočasne vyššiu infláciu v USA na úrovni 3,5 % a 2 % v eurozóne.

7) Rizikové aktíva

Rizikové aktíva fungujú za predpokladu, že to, čo je pre ne prospešné – teda nekonvenčná menová politika a fiškálna márnotratnosť – je nevyhnutne dobré aj pre reálnu ekonomiku. Zatiaľ však vidno zväčšujúce sa rozdiely medzi cenami aktív a ich základnou hodnotou. Rôzne techniky automatického riadenia investícií (ETFs, riziková parita) túto odchýlku ešte zväčšujú a rizikové aktíva robia zraniteľnými.