Tomáš Drucker: Študenti zo Slovenska odchádzajú, odborníci neprichádzajú

Foto: Itapa

Aká je aktuálna situácia

Dlhodobo sa ukazuje, že jednou z príčin ekonomických problémov krajiny je školský systém, respektíve v systém vzdelávania, ktorý u nás nefunguje tak, ako by mal. Školy totiž produkujú množstvo „odborníkov“ v oblastiach, v ktorých ich nepotrebujeme a, naopak, nedodávajú dostatok špecialistov v profesiách, ktoré sú v súčasnosti najžiadanejšie.

Mladí ľudia aj preto často odchádzajú na štúdiá do zahraničia, na naspäť sa už vráti len časť z nich. Mnohí si totiž nájdu uplatnenie práve v krajine, kde študovali, pretože tam pre seba nájdu lepšie životné aj pracovné podmienky.

Samostatnou kapitolou je, že niektoré susedné krajiny dokázali využiť nedávne migračné vlny, vďaka ktorým obohatili svoj pracovný trh o šikovných a odborne zdatných špecialistov v aktuálne preferovaných odboroch a odbornostiach. Slovensko sa takémuto prílevu kvalifikovanej pracovnej sily zatiaľ „úspešne“ bráni.

Potrebné sú zmeny vo vzdelávaní

Pred nami je hneď niekoľko výziev. Okrem tých najfrekventovanejších, ako sú digitalizácia, diverzifikácia a dekarbonizácia, sú to tiež problémy s demografiou,“ konštatoval na konferencii Jarná Itapa 2024 minister školstva Tomáš Drucker.

Podľa jeho slov zásadným problémom je, že až pätina vysokoškolákov odchádza na kvalitnejšie štúdiá do zahraničia, pričom viac ako polovica z nich zostáva v zahraničí žiť aj pracovať. „Potrebné je preto urobiť zmeny vo vzdelávaní od predškolskej mládeže až po vysokoškolákov. Hovorím o našej kurikulárnej reforme pozostávajúcej z približne 40 projektov,“ uviedol ďalej minister.

Kľúčové podľa neho bude, aby sa deti neučili len memorovať, tak ako v minulosti, no aby boli najmä zvedavé, teda nielen prijímali poskytované informácie, ale dokázali nad nimi aj kriticky premýšľať.

Preto bude dôležité, aby sa do slovenského školstva dostávalo viac peňazí ako v súčasnosti. „Počítame s finančnými prostriedkami z Plánu obnovy a odolnosti SR, ďalej s financiami z európskych fondov, no zvýšiť by sa mali aj vstupy súkromného kapitálu,“ konštatovala na rovnakom podujatí štátna tajomníčka podpredsedu vlády Alena Sabolová.

Aby sa študenti vrátili späť

Úlohou Slovenska je teda zvýšiť atraktívnosť krajiny pre uplatnenie sa mladých ľudí, čo by sa zase následne malo prejaviť aj na spomalení zaostávania našej ekonomiky. Dôležité je to aj preto, lebo kým pred štvrťstoročím sa na Slovensku ročne rodilo približne 100-tisíc detí, v súčasnosti je to približne 60-tisíc novorodencov a trend naznačuje, že v blízkej budúcnosti toto číslo môže klesnúť na polovicu.

„Aj preto sme sa rozhodli podporiť nielen základné a stredné školy, no pozornosť sme obrátili aj na vysoké školy. Usilujeme sa o výmenné programy študentov – teda aby nielen naši odchádzali do zahraničia, ale aj zahraniční študenti prichádzali k nám, a tiež, aby sa tí naši mali prečo vrátiť naspäť na Slovensko,“ povedal minister.

Motivátorom podľa neho má byť aj štipendium pre vysokoškolákov po dosiahnutí bakalárskeho titulu v niektorom z preferovaných no nedostatkových odborov v hodnote 16 500 eur. „Netlačíme na nich, ale snažíme sa ich motivovať,“ povedal.

Nízka konkurencieschopnosť

Podľa správy Institute for Management Development (IMD), ktorá rebríček konkurencieschopnosti zostavuje, úspešnými ekonomikami budú tie, ktoré dokážu predvídať a prispôsobiť sa v meniacom sa globálnom kontexte a zároveň dokážu vytvárať hodnoty a zvyšovať blahobyt svojich občanov.

Hlavnými výzvami v oblasti konkurencieschopnosti budú podľa inštitútu prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo, zohľadnenie rastúcej integrácie rozvíjajúcich sa trhov do svetového hospodárstva a nasledovanie trendov digitálnej transformácie hospodárstva.

Mimochodom, Slovensko sa prepadlo nielen v konkurencii najsilnejších krajín, ale už zaostávame napríklad aj za našimi susedmi zo zoskupenia V4. Kým Slovensko sa aktuálne nachádza na 59. priečke, Maďarsko je na 54., Poľsko na 41. a Česko na 29. mieste.